Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Čereňová (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 19.3.2010

Chočské vrchy sú známe predovšetkým Prosieckou a Kvačianskou dolinou. Ďalšou frekventovanou lokalitou je Veľký Choč – krásny dolomitový vrch na západe, ktorý o 500 metrov prevyšuje priemernú výšku pohoria. Ako všade na svete, aj tu sa však nachádzajú desiatky krásnych miest, na ktoré už turistický ruch nedosiahol. Čereňová patrí medzi ne.

Cesta

Skalný masív sa nachádza nad Malatinskou dolinou v strednej časti Chočského pohoria. Z Liptova je najjednoduchší prístup z Liptovského Mikuláša. Vyrazíme popri akvaparku Tatralandia na západ, cez Liptovský Trnovec až po križovatku pri obci Bukovina (za Hliníkom). Cestou sa môžeme dosýta kochať výhľadom na Liptovskú Maru, podľa mňa najkrajšiu priehradu na Slovensku. Obchádzame ju s mnohými zákrutami po dobrej ceste, rýchlosť 60 km však veľmi nepresahujeme.

Po romantickej jazde akoby po pobreží mora prichádzame k odbočke do Bukoviny. Kvalita cesty sa prudko zhoršuje. Bukovina je spiaca obec s niekoľkými obyvateľmi a nejakými chatami. Dominantnou budovou sú rozpadajúce sa budovy bývalého štátneho majetku. Cesta za dedinou sa mení na dokonalý tankodróm – rýchlosť 20 km/h je asi maximálnym bezpečnostným limitom.

Jednako sa však na roztrasenom aute blížime k Chočským vrchom, ktoré sa pred nami dvíhajú ako mohutná hradba. Čereňová – teraz je celkom dobe viditeľná sa týči vo výške priamo nad nami. Auto nechávame stáť na okraji cesty.

Výstup

Čereňová v čase našej návštevy nebola sprístupnená žiadnym turistickým chodníkom, máe však dobrého sprievodcu. Výstup vedie pomerne strmým chodníkom južným svahom. Skala sa týči nad nami do niekoľko stometrovej výšky – zblízka vyzerá veľmi impozantne. Okrem nás tu niet nikoho. Výstup trvá asi hodinu aj s početnými prestávkami. Svahy sú porastené zmiešaným lesom v ktorom prevažuje buk a borovica, menej smrek. Toto drevinové zloženie je pre južné svahy v Chočských vrchoch pomerne typické, aj keď nie celkom pôvodné. Borovica bola vnášaná kvôli svojej odolnosti voči suchu. Hlbšie dovnútra v dolinách nachádzame už prirodzené zmiešané lesy.

Záverečný výstup na skalu je veľmi strmý, takmer pripomínajúci vysokohorskú turistiku. Vďaka priaznivému ročnému obdobiu máme možnosť kochať sa krásou kvitnúcich „vápencových“ byliniek.

Zhora máme prekrásny výhľad na stredný Liptov a Nízke Tatry. Niečo také sa aj dalo očakávať, napriek tomu sme prekvapení. Pod nami je dedina Bukovina, ako z lietadla vidíme takmer celú Liptovskú Maru. Oproti v Nízkych Tatrách sa v opare dvíha hrebeň od Chabenca až po Ďumbier. Vzdialenejšie kopce na západe vidieť o niečo slabšie ale predsa rozoznávame Salatín a vzdialenú Prašivú. Západný okraj výhľadu uzatvára Veľká Fatra s výrazne vystupujúcou „homoľou“ žulovej Smrekovice.

Vanie mierny a teplý vetrík – dokonalé liptovské leto.

Horniny

Druhohorný pôvod Chočských vrchov sa nezaprie ani tu, iné horniny ako vápenec sme po ceste ani nenašli. Kalcitové žilky síce nachádzame každú chvíľu, kryštálik však žiadny. Ani nás to netrápi, prišli sme sem kvôli výhľadu.

Bane v Malatinskej doline

V doline medzi Bukovinou a Malatinou boli v minulosti málo známe bane na železnú rudu, ťažil sa tu hlavne limonit – prachovitý a zemitý vo vápencoch. Ruda sa podľa dochovaných správ vozila na spracovanie do huty v Oravskom Podbieli. Malatínska dolina, podobne ako napríklad Kvačianska, pretína horstvo v celej šírke zo severu na juh. Malatinský potok však pramení až niekoľko kilometrov severnejšie na flyšovom podloží za Chočskými vrchmi.

Zostup z Čereňovej je rýchly. Čas už pokročil, takže sa vraciame späť domov.

Čereňová od Bukoviny

Mapa

1. časť   2. časť