Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Kráľova studňa – Harmanecká dolina (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 4.3.2010

Na výlet do juhovýchodného cípu Veľkej Fatry vyrážame na bicykloch zo Starých Hôr. Náš cieľ je chata na Kráľovej studni – horský hotel v takmer 1300 metrovej nadmorskej výške, asi 2 kilometre na západ od vrcholu Krížnej. Cesta Starohorskou dolnou ubieha rýchlo a v pohode, je skoré ráno, takže premávka je ešte znesiteľná. Vonku je chladno, obloha spola zatiahnutá. Prichádzame k odbočke do Harmanca, klesanie končí a začíname pomaličky naberať výšku.

Dolný Harmanec

Prichádzame do Dolného Harmanca. Maličká dedina známa svojou papierňou je učupená v tesnej doline. My opúšťame hlavnú cestu a smerujeme po žltej turistickej značke, ktorá vedie dolinou na Kráľovu studňu. Lesná asfaltka stúpa sprvu mierne, dolina je však dlhá a strmákov sa dočkáme v jej závere. Oteplilo sa, vzduch je však nepríjemne vlhký, potíme sa ako v trópoch.

Tunel

Po asi štyroch kilometroch neustáleho stúpania prichádzame k azda najväčšej rarite doliny. Cestu nám križuje železnica, ktorá však prechádza len niekoľkometrovým úsekom po dne doliny medzi dvoma tunelmi. Naša radosť prekračuje všetky medze, keď nám pod nohami prehrmí osobný vlak.

Horná časť doliny

Potešení nasadáme na bicykle a s mnohými prestávkami stúpame po strmej asfaltke až na drevosklad, kde sa tvrdý povrch končí. Značkovaná trasa vedie ďalej po kľukatiacej sa ceste, ktorá serpentínami strmo stúpa záverom doliny cez bukovú horu. Snažíme sa zachovať si cyklistickú česť a šliapať hore, terén je však proti nám, blato strieda kamennú „šotolinu“, ťažko jazdný štrk. Takže záverečnú fázu výstupu absolvujeme prevažne pešo – tlačiac bicykle.

Naveľa – naveľa sa dostávame hore, prechádzame popri polorozpadnutej búde a vychádzame na rozložité horské lúky, na ktorých stojí chata Kráľova studňa.

Kráľova studňa

Chata je postavená na ostrohe, ktorá sa hneď pod ňou prudko zvažuje do doliny, je z nej pekný výhľad na juh – prelievajúce sa hrebene Fatry a pokračujúce Kremnické vrchy. Počas výstupu hore vlhkosť ďalej stúpala, nebo sa zatiahlo a skôr ako nám na chate stihli uvariť párky, rozpútala sa dokonalá búrka. Naozaj sme boli radi, že sme si príchod na chatu takto dobre načasovali.

Hoci je stred turistickej sezóny, hostí môžeme spočítať na prstoch ruky, takže chata určite nie je preplnená. Uvažujeme o tom, že ak bude pršať až do večera, môžeme tu pokojne v suchu prenocovať. Našťastie to nie je potrebné, po hodine sa mračno vyčerpalo, dážď prestal a nám sa ponúklo prekrásne jasné počasie.

Okolo Smrekova

Posmelení dopĺňame ešte zásobu vody a začíname zjazd. Do Harmanca plánujeme ísť okľukou po lesnej ceste, ktorou sa normálne chodí na chatu autom. Cesta má pomerne mierny sklon a širokými oblúkmi obchádza niekoľko zalesnených vrcholov. Táto časť Fatry nie je až taká preplnená ako atraktívnejšie lokality, preto sa tešíme na krásnu horskú cyklistiku. Povrch je veľmi dobrý, jemný štrk a piesok po daždi utlačený – akurát trochu špliechame. Prechádzame zaujímavým úsekom, kde sa hladké krížňanské svahy pripájajú k divokej a poriadne rozbrázdenej časti, tvorenej chočským príkrovom. Slieňovce vystriedali dolomity a dolomitický vápenec, „kockatá“ hornina, po ktorej sa výborne jazdí na bicykli. Kráľovostudnianska skupina je odvodňovaná Harmaneckým potokom, ktorý odvodňuje malú časť pohoria zvažujúcu sa k Hronu.

Malý Šturec

Naša turistická mapa nám ukazuje peknú zvážnicu bez značenia, ktorá by mala klesať popod Krásny vrch postupne až do sedla Malý Šturec, kadiaľ prechádza hlavná cesta z Bystrice do Turca. Cestu pretínajú mnohé rúbaniská, z ktorých máme prekrásne výhľady na juh. V zlatistom podvečernom svetle vyzerajú zelené svahy Kremnických vrchov a Fatry ako krajina elfov v Pánovi prsteňov.

Cesta ide najprv viac menej vodorovne, až také dva kilometre pred Malým Šturcom začína relatívne strmé klesanie. V sedle si robíme malú prestávku. Schádzame do blízkeho lesa a pozeráme sa, či náhodou neuvidíme nejaké tisy.

Tisy

Harmanecká dolina je známa ako najrozsiahlejšia lokalita výskytu tisa v strednej Európe. Tis je tienna drevina, to znamená že rastie v podraste vyšších stromov a dožíva sa niekedy veľmi vysokého veku. Nikdy však nedosiahne výšku „bežných“stromov v lese. Drevo má veľmi husté letokruhy, je preto extrémne tvrdé ale predovšetkým pružné. V stredoveku sa používalo na výrobu kvalitných lukov.

Dnes je v prírode tis veľmi vzácny a samozrejme chránený. Na naše potešenie, ani nie 20 metrov pod cestou nachádzame krásneho asi dvojmetrového jedinca.

Cesta zo Šturca

Hlavná cesta je pomerne frekventovaná aj v túto neskorú hodinu, vychutnávame si serpentíny, klesáme k Harmaneckej jaskyni. Cesta je zjazdársky raj, treba vak byť veľmi opatrný, niektoré zákruty sú skoro 180 stupňové.

Kremnické vrchy

Harmanecká dolina je hranicou medzi Veľkou Fatrou a Kremnickými vrchmi. Hoci sú Kremnické vrchy pohorie sopečného pôvodu a prevažujú v ňom andezity, v severnej časti nachádzame aj „fatranské“ horniny – v podstate je časť medzi Harmaneckou dolinou a Flochovou pokračovaním fatranského pohoria.

Harmanecká jaskyňa

Jaskyňa je už takto neskoro popoludní zatvorená, takže si tu dávame len prestávku na občerstvenie. Nachádza sa na „kremnickej“ strane potoka a jej vstup je okolo 150 metrov nad dnom doliny. Patrí medzi najnavštevovanejšie u nás. Jej vstupná časť bola známa už oddávna, ale hlavné podzemné priestory boli objavené až v nedávnej minulosti.

Zjazd končí pod Dolným Harmancom a nám už ostáva len odkrútiť posledné kilometre Starohorskou dolinou k penziónu.

Tunely za Dolným Harmancom

1. časť   2. časť