Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Bzovík (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané:
28.6.2009

Hrad – teda vlastne opevnený kláštor Bzovík sa nachádza na severnom okraji Hontu, asi 5 kilometrov juhovýchodne od Krupiny. Impozantné štyri veže sme už veľakrát pozorovali ďalekohľadmi z krupinskej Vartovky. Konečne teda prišiel čas, aby sme si ich obzreli z blízka.

Do Bzovíka vedie z Krupiny haditá cesta – najprv vyrážame smerom na juh hlavnou cestou smer Šahy. Asi 2 kilometre za mestom odbočujeme doľava na oveľa užšiu dedinskú cestu. Úzkymi serpentínam, ktoré sme tu veru nečakali prekonávame asi stometrové prevýšenie a vychádzame na ploché, odlesnené temeno nízkeho kopca. Tu sa pripojíme na hlavnú cestu vedúcu do Senohradu. V miernej zníženine leží dedina Bzovík.

Prvá vec, ktorá už z diaľky zaujme je vysoká sivobiela veža bzovíckeho kostola. Dvíha sa priamo k nebu a pôsobí ako jednoliaty kamenný monolit.

Vchádzame so dediny a podľa mapy rýchlo nachádzame odbočku ku kláštoru. Je úplne obyčajná májová nedeľa, preto nás prekvapuje, koľko áut stojí po oboch stranách prístupovej cesty. Medzi ešpézetkami prevažuje Bratislava, stojí tu dokonca sanitka. Predpokladáme, že sa tu asi koná nejaké kultúrne podujatie, tešíme sa teda o to viac. S určitými ťažkosťami sa nám darí zaparkovať auto na okraji cesty len na 200 metrov od kláštora.

Vystupujeme, obliekame sa a kráčame k bráne. Okolo „hradu“ vidíme pobehovať a všelijako športovať skupinky ľudí – väčšinou v tmavomodrých tričkách. Prichádzame k bráne a pokúšame sa dostať dnu – tu však končíme. Na hrade sa koná firemná akcia – podľa oranžového zafarbenia, nápisov a všelijakých iných náznakov nie je ťažké odhaliť, že ju organizuje Orange.

Poriadne znechutení sa rozhodujeme, že si pamiatku obzrieme aspoň zvonka. Schádzame do hradnej priekopy, ktorá je našťastie suchá a obchádzame kláštor dookola. Bašta pôsobí zblízka veľmi impozantne.

História

Bzovícky kláštor pôvodne založili mnísi, neskôr sa rozrástol na premonštrátske opátstvo a bol opevnený. Dlho bol tŕňom v oku jednak Krupinčanom aj rôznym miestnym šľachtickým magnátom. V novoveku už fungoval ako šľachtické sídlo. Neskôr ho opustili, ale v pomerne zachovalom stave vydržal dž do 2. svetovej vojny. Počas bojov však bol veľmi poškodený, a po vojne ho dorazili miestni obyvatelia, ktorí čerstvé aj staršie ruiny považovali za vynikajúci zdroj stavebného materiálu.

Neskôr sa ho však podarilo čiastočne obnoviť – predovšetkým opevnenia, bránu a bašty, z vnútorných častí kaplnku. Obnovené budovy dostali šindľové strechy.

Podarilo sa zachovať a vhodne umiestniť mnohé pôvodné kamenárske práce – okná, rímsy, strieľne – pôsobia veľmi pekne na vežiach. Pri obnove sa použil hlavne pôvodný kameň zo zrúcaniny, niekde aj betón, na čo pamiatkári dnes trochu hundrú.

Horniny

V murive opevnenia sa nachádzajú hlavne andezitové tufy – je to najčastejšia miestna hornina na Krupinskej planine. Nachádzame však aj "exotickejšie" horniny, napríklad pieskovce a dokonca biely kryštalický vápenec. V andezitoch sú viditeľné amfiboly a pyroxény.

Hontiansky región je známy tufovými pivnicami – v mäkkej hornine sa kopali pomerne ľahko. Najznámejšie „obydlia“ sú v Brhlovciach, ale veľmi pekne zachované pivnice sa nachádzajú v Hrušove – na juhu Krupinskej planiny.

Na záver

Bzovícky kláštor, aj keď trochu sklamal naše očakávania, je krásnou pamiatkou, ktorá dokumentuje históriu hontianskeho regiónu. Dejiny tohto kraja úzko súvisia s dejinami stredoslovenských banských miest, v tureckých časoch sa tu viedli ťažké boje o prístup k bohatstvám strieborných rúd. Hont bol miestom kde sa rozhodovalo, či bude aj zvyšok Uhorska turecký, alebo si dokáže zachovať nezávislosť.

Nechávame teda kláštor športujúcim „Orandžistom“ a celkom spokojní odchádzame späť do Krupiny. Cestou máme z plochého kopca pekný výhľad na Štiavnické vrchy s dominantným Sitnom. Tešíme sa, že sa sem opäť vrátime – dúfam, že si budeme môcť kláštor obzrieť zvnútra.

bzovik
Vstupná brána do bzovíckeho kláštora

1. časť    2. časť