Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Krupina - Široké lúky (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 14.6.2009

Krupinské kopanice, od západu sa postupne znižujúce svahy Štiavnických vrchov patria k desiatkam málo známych klenotov slovenských hôr, ktoré doteraz neobjavila turistická verejnosť. Hory, síce nevysoké, ale z veľkej časti zalesnené tvoria východný okraj bývalého obrovského štiavnického stratovulkánu, v ktorého „kaldere“ leží dnes Banská Štiavnica a jeho okraje sa vejárovite rozbiehajú na všetky strany.

Široké lúky sú „náhornou planinou“, ktorá je severovýchodne od Krupiny vzdialená asi 5 kilometrov. Je to vlastne temeno rovnomenného vrchu, ktorý je na krupinskom okolí dobre známy aj vďaka kameňolomu.

Prístup

Na výlet vyrážame popoludní, je máj a naša tohtoročná letná dovolenka sa práve začína, takže tempo máme pozvoľné. Za Krupinou (teraz vlastne ešte v meste, pretože policajti premiestnili dopravnú značku s názvom sídla) odbočujeme na nenápadnú asfaltovú cestu, označenú ako cesta na lazy Nová hora. Prechádzame popri budove štátnych lesov pod borovicami a pomerne strmým ale krátkym stúpaním sa dostávame na plochý hrebeň, ktorým ďalej pokračujeme na sever. Okolie mesta je známe kopaničiarskym osídlením, lazy a usadlosti sú roztrúsené na západných svahoch Štiavnických vrchov aj na oproti ležiacej Krupinskej planine.

Po asi dvoch kilometroch cesta vchádza do dubových lesov. Povrch má hladký, ako stvorený na rekreačnú cyklistiku. Lesom vedie asi ďalší kilometer, potom si treba všimnúť odbočku vpravo, našťastie označenú. Tu sa širokým traverzom stáčame na východ a po približne ďalšom kilometri stojíme na Širokých lúkach.

Planina

Na náhornej rovine, ktorej nadmorská výška je okolo 550 metrov je roztrúsených niekoľko domčekov, časť z nich je pokope a vytvára akúsi dedinku. Planina má oproti Krupine prevýšenie asi 250 metrov, čo je na tunajšie pomery už celkom dosť.

Víta nás tu tichá nedeľná popoludňajšia atmosféra, prerušovaná zvukom starodávnych hitoviek, ktoré sa so striedavou intenzitou ozývajú z jedného staviska. Po chvíli sa dostávame na najvyššie miesto lúčnatého terénu a pre očami sa nám otvára krásny výhľad na sever a predovšetkým na juh.

Štiavnické vrchy

klesajú pozvoľna k údoliu Krupinice a sú pokryté prekrásnymi dubovými, vo vyšších polohách dubovo-bukovými a bukovými lesmi. Reliéf horstva je oveľa menej členitý ako na jeho západnej strane, kde sieť hlboko zarezaných riečok a potokov vytvoril takzvanú Hodrušskú hornatinu.

Smerom na sever vidíme do neskutočnej diaľky, je jasné a chladné počasie, v noci prechádzal studený front a vzduch sa ešte nestihol zakaliť výparmi. Okrem hrebeňov štiavnického pohoria, ktorým dominuje majestátny vrch Tri kamene nad Dobrou Nivou vidíme takmer celý hlavný hrebeň Kremnických vrchov a celkom vzadu veľkú časť hrebeňa Veľkej Fatry. Je to priam neuveriteľné, pretože do Krupiny už chodíme desiatky rokov ale nikdy nás nenapadlo, že niekedy odtiaľto dovidíme až domov na Liptov.

V ďalekom opare sú jasne rozoznateľné vrcholy Krížnej, Čierneho kameňa a Rakytova, viac vpravo vidíme nízkotatranský masív Prašivej.

Pohľad na juh je takisto krásny, Krupinu síce nevidno, je skrytá za bočným hrebeňom, zato vidieť do údolia Krupinice a na dohľad máme veľkú časť Krupinskej planiny. Jej nevysoké ale strmé, akoby zvlnené úbočia sa tiahnu až do diaľky. Celkom vzadu na juhu vidíme nezreteľné obrysy jedného z maďarských sopečných pohorí, pravdepodobne Borcsony. Na planine sa striedajú pásiky polí, lesa, dedinky. Veľmi ľutujem, že nemáme so sebou ďalekohľad. Určite by sme videli veľa, od domácich sa dozvedáme, že je odtiaľto pekný pohľad na veže známeho bzovíckeho kláštora.

Krupinská planina

je nenápadné, málo známe neovulkanické „pohorie“, ktoré je tvorené pyroklastikami – hlavne andezitovými tufmi. Sopečný spád má pôvod v priestore štiavnického stratovulkánu a v pohorí Javorie. Takto povedané to neznie nijako ohromujúco, keď sa však pozrieme na obrovské priestory ktoré pred miliónmi rokov zasypal žeravý kamenný spád, získame predstavu o ohromnej sile vtedajších sopiek.

Najvyšší vrch Krupinskej planiny má meno Kamenný závoz, nachádza sa neďaleko obce (skoro mestečka) Senohrad a je vysoký niečo nad 700 metrov. V teréne je tak nenápadný, že to až prekvapuje.

Hľadanie lomu

Ako sme už spomenuli, Široké lúky sú na okolí dobre známe lomom, v ktorom sa ťaží pyroxenický andezit veľmi dobrej kvality. Hornina je však rozpukaná, takže na kamenárske účely sa nevyužíva. Avšak väčšina novších stavieb v okolí Krupiny má v svojich múroch štrk a kamenivo z tohto lomu.

Hornina sa hodne využíva v cestárstve, nachádzame ju na hrádzovom múre Bebravskej priehrady, štrk sa mieša do betónu. Z mesta, kde stojíme s do lomu dá dostať po lesnej nespevnenej cestičke odzadu, naše dieťa však proti jeho návšteve výrazne protestuje, takže sa musíme prispôsobiť. Nevadí nám to, pretože ukážok tunajšej horniny, aj čerstvo nalámanej je na okolí naozaj dostatok.

Hornina

Pyroxenický andezit má svetlosivú farbu, nemá veľké výrastlice a celkovo pôsobí fádne. Keďže sa s ním stretávame po celej Krupine, nie je to pre nás novinka. Ako tak zaujímavé sú vrstvičky ílových nerastov, ktoré sa nachádzajú v puklinách – hrajú farbami od žltej po zelenkastú.

Výrastlice augitu sú drobné, zriedkavo nad 5 milimetrov.

Večer

Slnko sa pomaly skláňa k západnému obzoru, takže sa zberáme na odchod. Ešte raz sa kocháme krásnym výhľadom, ohrievame sa na slniečku a lúčime sa so Širokými lúkami.

Obrázok: Široké lúky, v pozadí Krupinská planina