Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Alpy - geológia (1. časť)
zdroj: www.sk.wikipedia.org
pridané: 10.7.2008

Alpy sú pásmové pohorie, ktoré je súčasťou terciérneho orogénu tvoriaceho súčasť alpsko-himalájskej sústavy. Patria k jej severnej vetve nazývanej alpidy, ktorá sa tiahne južnou a strednou Európou až do Ázie. Tento reťazec hôr vznikol počas viacerých fáz Alpínskeho orogénu.

Alpy vznikli v dôsledku zrážky Africkej a Eurázijskej tektonickej platne počas ktorej zanikla západná časť pôvodného oceánu Tethys. Veľké mechanické napätie pri ich zrážke pôsobilo na hornina nachádzajúce sa na dne panvy oceánu Tethys a spôsobilo ich zvrásnenie, kryhové prešmyky, odlepenie a násun, na sever k predpoliu, v podobe príkrovov. Predpolie Álp tvorí Európska platforma a hercýnsky konsolidované pohoria Massif Central, Vogézy, Shwartzwald a Český masív. Najväčšie horotvorné pohyby nastali v oligocéne a miocéne. Pri týchto horotvorných dejoch boli do štruktúry Álp zavrásnené aj viaceré staršie celky, ktoré dnes tvoria najvyššie časti pohoria.

Výskum geológie Álp, na ktorom sa podieľali geológovia viacerých európskych krajín, významne ovplyvnil celkový vývoj viacerých odborov geológie a Alpy sú dodnes miestom, kam mieria mnohí odborníci, ktorí sa zdokonaľujú vo výskume orogénnych pásiem.

Geologické hranice Álp

Alpy tvoria na sever vypuklý (kovexný) oblúk okolo predoblúkovej Pádskej panvy. Kvartérne a neogénne sedimenty tejto panvy ležia diskordantne na najjužnejších príkrovových jednotkách. Severne od Álp sa nachádza ich predpolie - Alpská predhlbeň (tzv. Molasová panva) predoblúková panva, uklonená na juh a vyplnená nezvrásnenými molasovými sedimentami. Predpolie na severovýchode nadväzuje Bavorskú panvu. Na severozápade predhlbeň oddeľuje geologicky podobné pohorie Jura. Príčina odlišnosti severozápadnej a východnejšej časti predhlbne je dodnes predmetom diskusie. Za veľmi pravdepodobné vysvetlenie je považovaný vplyv zo severu na juh sa tiahnúceho Rýnskeho grábenu severozápadne od Álp.

Alpy z juhozápadu nadväzujú na Apeniny, z juhovýchodu na Dinárske vrchy a zo severovýchodu na Karpaty. Na východe sú Alpy oddelené od Západných Karpát sústavou poklesnutých paniev tvoriacich Panónsku panvu, miestom ich styku na povrchu je Karnutská brána.

Geologická stavba Álp

Geológia Álp je pomerne zložitá, ale základný princíp vývoja, je podobný ako pri iných pohorí spojených s kontinentálnou kolíziou.

Tektonické členenie

Hlavná sutúra (styčná plocha tektonických mikroplatní) má v Alpách rôzne názvy: Periadriatická línia (Drávska jazva, či insbrucká alebo gailská línia) a prechádza Alpami od západu na východ. Je hranicou medzi vtedajšou Európskou a Apulskou platňou (niekedy tiež Adriatická platňa) a významnou štruktúrnou hranicou Álp. Periadriatická línia je však len súčasť zlomového systému a nadväzuje na západe na Giudicársku a Rhônsko-simplonskú líniu. Oblasť je koreňovou oblasťou viacerých príkrovov, ktoré z nej boli vytlačené na sever (helvetikum, penninikum a autroalpinikum). V Južných Alpách (Dinarikum) žiadne príkrovy prítomné nie sú. Kvôli nasunutiu helvétskych, penninických a austroalpínskych príkrovov na sever, majú Alpy dominantnú severnú vergenciu (smerovanie vrás). V Južných Alpách bol smer násunu opačný a tak je vergencia vrás v tejto oblasti južná. Alpy preto majú v priereze tvar označovaný ako asymetrický vejár.

Južné Alpy

Dinarikum sa nachádza južne od periadriatickej línie, geograficky tvorí Južné Alpy. Táto oblasť je zvrásnená a poznačená viacerými násunmi, príkrovy však nie sú prítomné, čo je znakom odlišného pôvodu.

Severné Alpy

Členenie alpských jednotiek severne od periadriatickej línie sa do značnej miery odvíja od paleogeografického pôvodu hornín.

Helvetikum

Helvétska zóna (Helvetikum) sa nachádza na vonkajšej (severnej strane) Álp. Na povrchu prevláda najmä v Západných Alpách, kde sa vyskytujú často po obvode príkrovových trosiek penninických príkrovov ako napr. v oblasti Préalpes du Sud južne od Ženevského jazera. Zo severu na juh tvoria zónu flyšové a vápencové helvétske príkrovy nasunuté na predpolie, ktoré je flexúrne prehnuté vytvárajúc predhlbeň a vyplnenú molasou. Autochtónne klastické mezozoické sedimenty pochádzajúce z kontinentálneho okraja erodovaných materských hornín Európskej platformy, ležia na staršom hercýnskom kryštaliniku a sú označované ako infrahelvetikum. Pôvodne tvorili šelf. Podložie infrahelvetika však nie je vo svojej pôvodnej pozícii, tieto pôvodne hercýnske horniny boli oddelené od svojho podložia a počas orogenézy zavrásnené medzi mladšie jednotky. Neskôr vytvorili rozsiahle vyklenuté antiklinóriá (hráste), vďaka svojej vyššej odolnosti, budujúce najvyššie časti dnešných Álp.

Penninikum

Penninikum je nasunuté na helvetikum a výrazne metamorfované. Na povrchu sú príkrovy penninika prítomné najmä v západnej časti Álp v Rakúsku, kde vystupujú v rozsiahlych tektonických oknách spod austroalpinika (napr. tektonické okno Hohe Tauern alebo Engadine). Pôvodne sa, dnes už pohltený, sedimentačný priestor (penninikum) týchto príkrovov nachádzal medzi helvetikom a južnejším austroalpinikom. Priestor označovaný ako Briançonnaiský mikrokontinent s kontinentálnou kôrou bol zo severu ohraničovaný Piemontsko-ligurským oceánom a z juhu Valaiským oceánom. Oba oceány vznikli v jure a zo západu do nich vpadlo more. Pre celú zónu sú typické Bündnerské bridlice (tiež označované ako shistes lustrés). Troska mezozoických hornín penninika severne od helvetika je označovaná ako Predalpy.

Austroalpinikum

Austroalpínska zóna (austroalpinikum) sa pôvodne nachádzala na okraji Apulskej platne, kde tvorila šelf a kontinentálny svah priliehajúci k Valaiskému oceánu. V Západných Alpách bolo austroalpinikum erodované a nachádza sa len v tektonických oknách (napr. tektonické okno Dent Blanche s vrchom Matterhorn), naopak vo Východných Alpách pokrýva väčšinu územia. Vytvára tri výrazné tektonické jednotky: unterostalpin, ktorý leží na penniniku v leme tektonických okien; mittelostalpin tvorený kryštalinikom a oberostalpin, ktorý je sústavou viacerých superficiálnych príkrovov. Spodný príkrov je označovaný ako juvavikum, v jeho podloží sa nachádza slabo metamorfovaná pieskovcová Grauwackenzone. Vyššie príkrovy tvorí tirolikum a vrchné bajuvarikum.

Intrúzie

Staršie vyvreté horniny v nižšej časti zemská kôra, ktorá vznikla počas hercýnskeho vrásnenia (devón - perm), teda pred vznikom samotných Álp, sú podľa rádiometrického datovania staré až 320 miliónov rokov (karbón). V Alpách však možno nájsť aj mladšie intrúzie felzických magiem, ktoré pochádzajú z permu a triasu, počas ktorých podliehala kôra v tejto oblasti rozpínaniu. Intrúzie v Alpách nezaberajú veľké územia, najväčšie sa nachádzajú pozdĺž periadriatickej línie, kde vznikli napríklad adamelské granity. V oblasti penninických príkrvov možno sledovať migmatity.

Metamorfizmus

Horniny helvétskych, austroalpínskych príkrovov ako aj dinarika neboli zasiahnuté premenou vysokého stupňa počas terciéru. Premenené horniny vysokého stupňa nevznikli v týchto zónach v dôsledku orogenézy, ich pôvod možno vysvetliť napríklad tak, že pochádzajú z pôvodne hlbších častí kôry a na povrch sa dostali až neskorším výzvihom, pri ktorom boli premenené na amfibolitovú fáciu. V zóne austroalpínskych príkrovov sa vyskytuje aj eklogit (premenená hornina vysokého stupňa), ktorého vznik sa spája s kriedovými orogénnymi pohybmi.

Terciérne eklogity sa nachádzajú aj v penninických príkrovovch, ktoré obsahujú horniny z fácie modrých bridlíc až po eklogity. Takéto podmienky však signalizujú tepeltno-tlakové podmienky, ktoré sa môžu vyskytovať iba hlboko vnútri Zeme, na rozhraní spodnej kôry a vrchného plášťa. To znamená že tieto horniny pôvodne subdukovali a dostali sa niekoľko stoviek km hlboko, no neskôr boli pri obdukcii vyzvihnuté.

Kontaktná metamorfóza je v alpských terciérnych horninových komplexoch pomerne vzácna.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Geológia_Álp

1. časť   2. časť