Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
|
Pod drobnohľadom |
Reliéf
Slovenska - 1. časť
zdroj:
www.referaty.sk
pridané: 24.5.2005
Súčasný reliéf Slovenska je výsledkom dlhého vývoja. Počas neho na zemský povrch pôsobili endogénne (tektonické pohyby, vulkanická činnosť) a exogénne činitele (voda, vietor, ľad, mráz). Dôležitú úlohu zohrali aj zmeny klímy (od rovníkovej až po ľadovcovú) a rozdielne vlastnosti hornín. Napokon nastali zmeny spôsobené činnosťou človeka.
1. Vývoj reliéfu do konca treťohôr
Aj keď väčšina povrchu Slovenska nesie stopy štvrtohornej modelácie, zachovali sa tu zvyšky geomorfologických tvarov, ktoré vznikli v starších geologických obdobiach. Sú to väčšie geomorfologické formy vzniknuté tektonickou činnosťou: kotliny, priekopové prepadliny, horské hráste a pozostatky starších zarovnaných povrchov.
Kotliny a pohoria vznikli zdvihom, resp. poklesom krýh v niekoľkých etapách, medzi ktorými boli obdobia relatívneho tektonického pokoja. Počas týchto období rieky rozširovali svoje korytá, na úpätiach susedných pohorí sa vytvárali pedimenty a pediplény. Pri ďalších zdvihoch rieky tieto povrchy eróziou rozčlenili. Zo zvyškov starých zarovnaných povrchov, ktoré vznikli v rôznych geologických obdobiach, sa nachádzajú v reliéfe Slovenska najčastejšie zvyšky parovín z dvoch období – panónu a vrchného pliocénu. Podľa novších názorov sa v našich Karpatoch rozlišuje 4-5 systémov zarovnaných povrchov:
1. exhumované
zarovnané povrchy predeocénneho veku,
2. vrcholová
roveň,
3. stredohorská roveň,
4. vrchnopliocénny zarovnaný
povrch = poriečna roveň,
5. podstredohorská roveň.
2. Morfoskulptúrne typy reliéfu
GLACIÁLNY RELIÉF – ľadovcový; najlepšie sa vyvinul v Tatrách. Vytváral sa v starších štvrtohorách, ked nastalo ochladenie klímy, v nadmorských výškach nad 1700 m n. m. V období mindelského glaciálu ležalo územie nášho štátu medzi dvoma veľkými ľadovcami: jeden veľký pevninský severský, ktorý sem dorástol zo Škandinávie; druhým bol rozsiahly ľadovec na juhozápade, ktorý zasahoval z Álp až k Dunaju. Podobné rozšírenie mali ľadovce aj v risskom glaciále, ale vo wűrme bolo čelo kontinentálneho ľadovca od nášho územia vzdialené 270 km.
Tatry mali plošne najrozsiahlejšiu ľadovcovú pokrývku, viac zaľadnená bola južná strana Tatier, kde sa utvorilo viac ľadovcov a boli aj dlhšie. Horské ľadovce vytvorili ľadovcové kotly, ľadovcové doliny (trógy), ľadovcové panvy, jazerá (plesá): Popradské, Veľké Hincovo, skalnaté skoky s vodopádmi: Studenovodské vodopády, Hviezdoslavov vodopád, vodopád Skok a bralnaté hrebene.
V nižších polohách uložili rozdrobený materiál a vytvorili morény. Niektoré morény v sebe ukrývali kryhy ľadu, ktoré sa neskôr roztopili. Vo vzniknutých depresiách tak vznikli plesá ako napr. Štrbské. Prehradením toku tatranských potokov niektorými morénami vznikli ďalšie plesá: Velické, Skalnaté, Zelené.
Ľadovcový reliéf nachádzame aj v Nízkych Tatrách, kde sa na severnej strane vytvorilo 11 ľadovcov. Stopy zaľadnenia sa nachádzajú aj vo vrcholových častiach Malej Fatry.
PERIGLACIÁLNY RELIÉF – vznikol procesmi súvisiacimi so zamŕzaním a rozmŕzaním. Takéto podmienky boli v ľadových dobách u nás v nižších pohoriach, kotlinách aj nížinách. Otepľovaním v holocéne sa snežná čiara zdvihla asi o 1000 – 1200 m. Najviac rozšírené formy sú tie, ktoré vznikli mrazovým zvetrávaním skál. Predpokladá sa, že týmto spôsobom sa tatranské hrebene znížili asi o 5 m. Vo Vysokých Tatrách sa nachádzajú rozsiahle úsypy a kamenné moria. Periglaciálne kotly sa vytvorili vymŕzaním hornín pozdĺž puklín a vrstvových špár. Najviac sa vyskytujú v žulách. Pôdne formy, ktoré súvisia s týmto typom reliéfu sú: polygonálne pôdy, kamenné vence a dláždené pôdy. Vplyvom zamŕzania a rozmŕzania sa porušuje stabilita pôdy. Pri rozmŕzaní sa premáčaná sutina dostáva do pohybu, a tak vznikajú vo vysokých pohoriach úplazy.
EOLICKÝ RELIÉF – veterný; činnosť vetra bola v ľadových dobách oveľa väčšia ako v súčasnosti. Povrch pôdy nebol pokrytý súvislým rastlinným krytom. Najnápadnejšie sú formy vzniknuté z naviateho piesku, ktorý vytvoril pieskové pokrovy a presypy, najrozšírenejšie v Záhorskej nížine, no vyskytujú sa aj na niektorých miestach v Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Najväčšiu súvislú plochu s významnými geomorfologickými tvarmi tvoria viate piesky, sú nevápnité a pochádzajú z wűrmu. Presypy vytvárajú prevažne nepravidelné a nevýrazné kopce okrúhleho tvaru alebo nízke chrbáty. Zriedkavé sú barchany s rožkovou podobou. Duny sú aj 20 m vysoké. Spraš nevytvárala také výrazné formy ako piesok. Vytvárala hlavne súvislé pokrovy – tabule (Trnavská a Nitrianska pahorkatina). Spraše môžeme nájsť v Podunajskej a Východoslovenskej nížine, menšie plochy v Košickej a Juhoslovenskej kotline.
RIEČNY RELIÉF – fluviálny; rieky a tečúce vody sú najvýznamnejšou a najrozšírenejšou exogénnou silou, ktorá modeluje reliéf Slovenska. Činnosť riek sa prejavuje v erózii, transporte a sedimentácii. Rieky majú tendenciu územie na jednej strane rozčleňovať, na druhej strane zarovnávať. Vyvýšené územia boli rozrezané na sieť dolín a rázsoch (tie sú hlbšie, čím bolo územie vyššie vyzdvihnuté). Striedanvým zanášaním a prehlbovaním dien dolín vznikli v štvrtohorách pozdĺž našich riek stupne terás. Naše rieky majú 4 až 7 terás. Ich výšky sa menia v závislosti od tektonických pohybov. Najnižší a zároveň najmladší (holocénny) stupeň sa nazýva riečna niva. Nivy vznikli rozširovaním, bočnou eróziou a akumuláciou riečnych sedimentov. Vytvorili sa v miestach, ktoré poklesávali. Najširšie nivy sú v Podunajskej, Východoslovenskej rovine a v kotlinách. Vytvoril ich najmä Dunaj (v Malých Karpatoch - Devínska brána) medzi Bratislavou a Komárnom – vytvoril 4 terasy a nivu, Morava, Váh, Nitra, Hron, Bodrog, ale aj Hornád. Vylievaním korýt riek vznikli agradačné valy, hlavne na Východoslovenskej a Podunajskej rovine. Rieky na úpätí pohorí, kde sa ich sklon, a tým aj ich transportačná sila náhle zoslabili, uložili materiál vo forme náplavových kužeľov, tie majú rôzny vek. Sú dobre vyvinuté po oboch stranách Malých Karpát, Slanských vrchov, na Východoslovenskej nížine pod Vihorlatskými vrchmi, v Považskom podolí, v Hornonitrianskej kotline. Najväčší náplavový kužeľ uložil Dunaj po vyústení z Devínskej brány v oblasti Žitného ostrova. Jeho štrky a piesky ukrývajú najväčšie zásoby pitnej vody v strednej Európe.
RELIÉF VZNIKNUTÝ SVAHOVOU MODELÁCIOU – hlavným geomorfologickým činiteľom je zemská príťažlivosť, ktorá spôsobuje premiestňovanie materiálu po svahu. Aj tu prebieha erózia, transport a akumulácia za účelom nadobudnutia rovnovážneho stavu. Svahové procesy a ich intenzitu ovplyvňujú najmä: sklon svahu, vlastnosti hornín, ich uloženie, vlastnosti pôdneho krytu, slnečná radiácia, mrazové javy, zrážkové povrchová a podpovrchová voda, biosféra aj ľudské zásahy. Na strmých svahoch, ktoré majú sklon väčší ako 15°, vznikajú procesy odzrňovania a odpadávania zvetraného materiálu (v oblastiach pieskovcov a zlepencov, na žulách, vápencoch a dolomitoch), skalné a odvlalové rútenie (na miestach s porušenou stabilitou svahov riekou, ľadovcom, mrazom – Západné Tatry, Nízke Tatry, Malá Fatra, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Vihorlatské vrchy), zosuvy (postihuje územia budované flyšom, sopečnými a sedimentárnymi horninami – Handlová, Ľubietová) a lavíny (hlavne snehové – rýchly pohyb snehu, ktorý vzniká na hladkých svahoch nad hornou hranicou lesa – Veľká Fatra, Tatry, Nízke Tatry).
Na miernejšich svahoch pôsobia: plazenie, mrazové kĺzanie (vznikli kamenné ľadovce a kamenné prúdy – pod hrebeňmi Tatier a Nízkych Tatier) a soliflukcia (vznikli ňou úvaliny – Podunajská a Východoslovenská nížina, Chvojnická pahorkatina a Košická kotlina). Všetky tieto procesy prebiehali v ľadových dobách, hlavne v pleistocéne, pretože zemský povrch nebol spevnený rastlinstvom.
ANTROPOGÉNNY RELIÉF – vznikol na Slovensku pri ťažbe a spracovaní nerastných surovín (Žiar nad Hronom, Sereď, Dobšiná, Jelšava, Lubeník), v oblastiach banskej a hutníckej činnosti, pri ťažbe kameňa, štrku a piesku. Povrch bol zmenený veľkými lomami na vápenec, ktoré sa nachádzajú v jadrových pohoriach a krasových územiach. Plošnou eróziou sa vytvorili terasy, hlavne ktoré súvisia s vinohradnícvom (Považský Inovec, Tríbeč, Vihorlat). Depresnými formami sú aj jamy, obyčajne zaliate vodou, využívané na rekreačné účely (Zlaté piesky, Rusovce, Štrkovec – v oblasti Bratislavy; Senecké jazerá, Šaštín, Pezinok, Lučenec). Úmyselnou stavebnou činnosťou v rámci sídel vznikli rôzne zarovnané plochy, pozdĺž riek boli vybudované povodňové hrádze. Vo všetkých častiach Slovenska je hustá sieť „komunikačných“ foriem reliéfu. Boli vybudované pri vedení cestných a železničných komunikácií, predstavujú ich násypy, zárezy, tunely, ale aj parkovacie plochy.