Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Povodne (1. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 6.3.2010

Najvýraznejší a najdramatickejší prejav, ktorý môžeme pozorovať na našich riekach, často s ďalekosiahlymi dôsledkami pre okolitú prírodu a pre činnosť človeka v nej, sú povodne. Prichádzajú často neočakávane, po prudkých lejakoch. Nadobúdajú pritom rozmery, t. j. svoje maximum a objem, ktoré niekedy predstavujú podstatnú časť objemu prietoku, ak nie celého roku, tak aspoň niekoľkých mesiacov. Zapríčiňujú veľké hospodárske straty, zaplavujú polia, mosty, hrádze, dopravné spoje i celé osady. Mnoho ľudí pozná z vlastnej skúsenosti a takmer každý aspoň z informácií, akým nebezpečným, záludným a krutým živlom vie byť u nás voda.

Obrazy vodou strhnutých mostov, spretŕhaných ciest a železníc, zatopených sídlisk, zaliatej úrody na poliach a iných škodlivých dôsledkov sú nám, žiaľ, až príliš známe.

Hlavné príčiny tohto javu na slovenských riekach sú lejaky, intenzívny odmäk snehových zásob kombinovaný s dažďami a ľadové zápchy. Ak sa spojí pôsobenie celého radu kritických podmienok, včítane veľkej intenzity dažďa na rozsiahlej ploche (tzv. krajinské dažde), ktorý trvá dlhší čas, prípadne výskytu niekoľkých dažďov za sebou, pričom bol podklad už predtým značne nasýtený vodou, nastáva i, rozvodnenie tokov, najmä väčších. Taká situácia nastáva predovšetkým vplyvom hlbokej tlakovej poruchy, brázdy nízkeho tlaku, resp. rozsiahlej a hlbokej tlakovej níže nad strednou Európou, a teda aj nad naším územím.

Malé toky stačia rozvodniť miestne búrkové lejaky. Podstatne menšie nebezpečenstvo predstavuje odmäk zásob snehu, pretože v našich horských povodiach sa deje postupne a oneskoruje sa smerom do vyšších polôh. Situáciu zhoršuje kombinácia intenzívneho odmäku s teplým výdatným dažďom, najmä ak je ešte podklad zamrznutý kedy za tuhej zimy rieky silne zamŕzajú a na začiatku jarného obdobia vplyvom tepla a zvýšených prietokov sa ľad dáva do pohybu. Vtedy dochádza v nepriaznivo formovaných profiloch tokov, v ich zákrutách (napríklad Dunaj pod Bratislavou) alebo nad stavbami v riekach k hromadeniu ľadu, k tvorbe ľadových bariér, ktoré vytvárajú prekážku odtoku vody. Voda rýchle vzdúva svoju hladinu nad touto prekážkou a môže spôsobiť nebezpečnú záplavu. Po prelomení ľadovej bariéry vzniká zase záplava smerom po toku. Nebezpečenstvo týchto záplav sa však v našich podmienkach obmedzuje len na pomerne krátke úseky nad a pod vytvorenou ľadovou zápchou.

O katastrofálnych ľadových povodniach sa zachovalo od 15. storočia viacero správ. Ničivý účinok na Bratislavu a okolie mali povodne v januári 1809, v januári 1837 a v januári 1850. Po týchto záplavách sa vyskytli ešte v neskoršom období viaceré povodne tohto druhu. Po úprave koryta, zavedení varovnej služby a účinnejších technických opatrení v boji s ľadovými zápchami nedosiahli však už taký rozsah.

Povodne aj pri ináč rovnakých podmienkach, pokiaľ ide o príčiny ich vzniku a rozsah, utvárajú sa do určitej miery rozdielne v závislosti od ďalších činiteľov, hlavne reliéfu a systému riečnej siete. Značné sklony tokov v horskej oblasti Slovenska, ich koncentrované, hlboko zarezané korytá podmieňujú rozdielny mechanizmus postupu povodňovej vlny oproti nížinným, doteraz ešte neregulovaným častiam tokov s malými sklonmi.

Pre tieto nížinné toky sú charakteristické široké inundačné pásy, v ktorých sa rýchlosť tečúcej vody značne spomaľuje, voda sa rozlieva v záplavovom území, čím sa splošťuje povodňová vlna. Tým nastáva aj znižovanie kulminačných prietokov smerom po toku. To je prípad každej našej väčšej rieky vytekajúcej z pohoria do priľahlej nížiny. Systém riečnej siete podmieňuje podstatne rozdielne vytváranie maximálneho prietoku.

V pretiahnutom povodí s "perovou" riečnou sústavou, akú má napríklad Hron, dostáva sa voda z povodia do profilu na dolnom toku postupne, čo zmenšuje nebezpečenstvo prudkých záplav. V povodí so "stromovitou" riečnou sústavou, kde sa v pomerne malej vzdialenosti od seba spája viacero dĺžkou približne rovnocenných prítokov, vzniká pod ich sútokom zvýšená možnosť náhlych veľkých povodní.

Klasický príklad na území Slovenska v tomto smere poskytuje vejár Ondavy s Topľou, Laborca s Uhom a Latorice so svojím stredom v plochom, nížinnom území. Ak výdatné dažde zasiahnu celé územie odvodňované uvedenými riekami, povodňové prietoky prichádzajú do oblasti sútoku a do hlavnej tepny pod ním - Bodrogu - v časovo veľmi blízkom slede. Temer sa nadkladajú jeden nad druhý, čo znásobuje veľkosť záplav. Podobný prípad - už na maďarskom území - poskytuje systém Bodrogu a Slanej s Hornádom, ktoré sa vlievajú v neveľkej vzdialenosti od seba do Tisy.

Povodeň na Žitnom ostrove