Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO - Geomorfologický vývin (3. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
20.7.2009

Flyšové pásmo bolo už tak silno erodované, že sa v reliéfe neuplatňovali tvary spôsobené vrásnením, ale erózno-denudačné tvary, rešpektujúce odolnosti hornín. Naproti tomu konzervovanie tvarov neogénnych pohybov kôry v stredných Karpatoch podporil fakt, že v jadrách klenieb a hrastí sa už odkryli veľmi odolné horniny druhohorných zvrásnených sedimentov, najmä vápence, kým kotliny tvorí až dosiaľ málo pevný, rýchlo zvetrávajúci flyš.

Pont

Obdobím najvýznamnejších zdvihov Karpát a ich formovania sa do tvaru klenby je pont (vrchný panón). Dvíhanie bolo opäť nerovnomerné, čím sa kotlinovitý ráz Slovenska silne zvýraznil. Pohyby jednotlivých krýh, zdvihy čiastkových klenieb či hrastí a relatívne poklesy kotlín sa diali podľa starších poruchových zón. Tatry sa vtedy vyvýšili nad kotlinové okolie o 1000 až 1500 m. Zdvihy v Karpatoch vyrovnávalo súčasné klesanie dunajských kotlín. Pontská záplava vnikala ich zálivmi hlboko medzi výbežky vrchov. Dvíhajúce sa horské hradby zahradili v kotlinách medzi nimi jazerá. Takéto jazerá boli v Oravsko-novotargskej kotline, v Turčianskej kotline, v Ilavskej kotline, na Horehroní, vo Zvolenskej kotline, v Hornonitrianskej kotline a v južnej časti Košickej kotliny. Rieky, ktoré nimi pretekali, rýchlo ich zanášali hrubými splaveninami. Na spríkrených bokoch hrastí a klenieb vyhlbovali hlboké doliny.

Antecedentný charakter úsekov dolín medzi kotlinami sa zvýraznil. Aj do výbežkov dunajských kotlín nanášali rieky mnoho hrubých splavenín, z ktorých tu budovali delty a postupne ich zapĺňali. V Podunajskej nížine sa tak usadilo - pri jej silnom klesaní - až 1500 m mocné súvrstvie štrkov, pieskov a ílov, tu a tam zafarbených preplavenou kôrou zvetrávania (biela, bielosivá, žltá, ružovkastá). Na Záhorí a vo Východoslovenskej nížine majú tieto vrstvy hrúbku len asi 3Q0 m. Veľmi mocné sú v maďarskom Potisí. Rýchle ukladanie splavenín do jazier vnútri i na južných predpoliach našich Karpát podporovalo aj to, že z rozlične dvíhaného a ponakláňaného povrchu odnášali rieky najprv starú kôru zvetrávania.

Prehlbovanie dolín a zväčšovanie ich objemu postupne obmedzovali plochy vyzdvihnutého staršieho, pôvodne plochého reliéfu. Ten sa doteraz zachoval len na miestach, kde sa jeho povrch silnejšie nenaklonil, teda najmä na vrcholoch klenieb a širokých hrastí, na miernejšie sklonených širokých chrbtoch rázsoch alebo na horských úpätiach, kde ho dočasne prekryli sedimentytejto prevratnej doby. Ako vyzeral plochý reliéf v spodnom panóne, to si z dnešných zvyškov plochého reliéfu nemožno dosť presne predstaviť, lebo aj tie zvyšky postihla aspoň slabá erózia a odnášanie zvetralín procesmi svahovej modelácíe.

Dnes sú poznačené zvetrávaním a soliflukciou v podmienkach ' periglacíálnej klímy v starších štvrtohorách. Preto sa zvyšky spodnopanónskych rovní na chrbtoch a rázsochách našich vrchov blížia tvarom povrchu ploche podložia neogénnej kôry zvetrávania, ktorá nebola taká rovná, pretože sa v nej odkryli vyvýšeniny na odolnejších horninách a zníženíny na miestach, kde voda mohla po puklinách hlbšie zasahovať.

Zvyšky spodnopanónskej rovne

Na žulách postihnutých hlbokým zvetraním je reliéf zvlnený akoby stádom okrúhlastých vyvýšenín ~i s tvrdšími, menej zvetranými jadramí. Z piesčitej zvetraliny sa vytriedili okrúhlasté balvany, zatiaľ čo zníženiny medzi nimi často vypĺňajú zvyšky rozloženej horniny. Na žule sa stretávame s takýmto reliéfom na chrbte Malých Karpát medzi Pezinkom a Bratislavou a pri Piesku. V Slovenskom rudohorí sa zachoval na plochých chrbtoch v okolí Detvianskej Huty, Lomu, Dubákova a Kokavy.

Ďalej sa vyskytuje vo vrchole Žiaru, Tríbeča a na sever od Košíc v ohybe Hornádu. Na kryštalických bridliciach sú chrbty tiahlejšie, povrch vyrovnanejší. Na andezitoch sa takéto formy vytvorili v okolí Banskej Štíavnice (Teplá), v Javorí v okolí Ostrožiek, na západ od Kremnice v okolí Kunešova a vo vrcholových častiach Považského Inovca pri Veľkej Lehote. Sú aj v Slanských vrchoch v skupine Sobraná a v okolí Banského, kde v reliéfe vystupujú okrúhlasté ostrovné vrchy.

obr
Nízke Tatry. Foto: rs

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť