Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
|
Pod drobnohľadom |
SLOVENSKO
(Geológia) - stredoslovenské neovulkanity (2. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda),
kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
24.6.2008
Koncom vrchného tortónu sa začína druhá andezitová fáza, najmohutnejšia a najdôležitejšia, lebo počas nej vznikla hlavná masa stredoslovenských sopečných pohorí. Jej maximálna aktivita sa odohrala v ústrednej časti územia, kde v tom období boli oživené zlomy smeru SZ-JV a SV-JZ a ako nové vznikali zlomy smeru S-J. Prejavila sa jednak bohatou sopečnou činnosťou, jednak širokou škálou petrografických typov andezitov. Prvé výbuchy sa odohrávali v jazernatej krajine.
Ich materiál bol roznesený na veľké plochy čiastočne í vodou, takže sa vyskytuje aj v štrkoch naspodku sopečného komplexu. Striedaním sopečných výbuchov a výlevov sa navŕšili zvrstvené sopky, tvorené v najvyšších partiách pyroxenickými andezitmi. Medzi jednotlivými sopkami boli tabule pyroklastík, t. j, sypkého materiálu vyvrhnutého výbuchom.
Koncom tohto obdobia sa jazerá zaplnili pyroklastickým materiálom a územie sa zdvihlo, takže sa produkty sopečnej činnosti ukladali na suchej zemi ako tufy. Nesúvislé, ale objemovo mocné sopečné vyvrženiny prevládajú nad lávami. často sa vyskytujú balvanovité tufy, chaoticky nakopené z hustých mračien obrovských explózií, typove zhodné s uloženinami z katastrofálneho výbuchu sopky Mont Pelée. Súčasne však prebiehali pohyby podla zlomov smeru S-J, ktoré rozčlenili oblasť na sústavu hrastí a priekopových prepadlín. Takto boli dané základy na neskoršie rozčlenenie povrchu jednotnej oblasti na jednotlivé pohoria. Zakončenie tejto sopečnej fázy sprevádzala silná povulkanická čínnosť. Patrí k nej predovšetkým premena andezitov - propylitizácia.
Aj vznik polymetalických t, j. obsahujúcich víac kovových rudných žíl z horúcich hydrotermálnych roztokov spôsobila povulkanická činnosť. Sú to striebronosné žily v Hodruši a polymetalické žily (olovo-zínok-meď-galenit-sfalerit-chalkopyrit so zlatom v Banskej Štiavnici. V okolí Banskej Štiavníce je až 120 žíl. Ležia najmä v silne propylitizovaných andezitoch a tufoch.
Metasomatické ložiská vznikali pri prenikaní roztokov starším uhličitanovým súvrstvím, Hydrotermálne roztoky nahradili vápence galenitom. Pri Vyhniach vznikli na stykoch s vápencami ložiská magnetovca.
Pri pomerne nízkych teplotách vo väčšej vzdialenosti od sopečných centier sa vyzrážali zlúčeniny arzénu, antimónu a ortuti. Pri Tajove sa na puklinách vápencov vyzrážali sírniky arzénu - realgár a auripigment. Sírnik ortuti - rumelka - prenikol do dolomitov pri Malachove západne od Banskej Bystrice. Tieto výskyty však nemajú praktický význam. Z výronov horúcich sírovodíkových plynov (solfatary) z vedľajšieho kráteru stratovulkánu Javorie vykryštalizovalo malé množstvo rýdzej síry pri Kalinke.
Po druhej andezitovej fáze nasledovala začiatkom sarmatu tretia andezitová fáza, počas ktorej sa vyliali amfibolicko-biotitické andezity a vytvorili komíny dacitov. Sopečná činnosť tejto fázy je viazaná najmä na strednú časť stredoslovenských neovulkanitov, a to na zlomové pásmo ohraničujúce Kremnické vrchy zo západu a na tektonické línie ohraničujúce hodrušsko-vyhniansky ostrov. Magma týchto andezitov bola hustá a bola vytlačovaná na povrch ako dómy a kopy.
Ešte v sarmate dochádza k tretej ryolitovej fáze. Je takisto viazaná na zlomy smeru S-J v strednej časti neovulkanitov. Sopečná činnosť tejto fázy sa sústredila najmä na východný obvod Žiarskej kotliny. Okrem ryolitov bolo vyvrhnuté i množstvo tufov. Doznievanie tohto kyslého vulkanizmu sprevádza bohatá činnosť gejzírov a výskyt kyseliny kremičitej, čo podmienilo vznik limnokvarcitov v Žiarskej kotline a rozvoj rozsievok (Diatonraceae). Z ich schránok vznikli na rôznych miestach ložiská diatomitov. Horúce vody s kyselinou kremičitou z dohasínajúcích sopiek spôsobili i premeny okolných hornín (tak vznikol dinasový kremenec pri Banskej Belej, prekremenené íly pri Rohožnici a pestré opály pri Ľubietovej).
Premeny vulkanitov podobným spôsobom vedú niekedy k vzniku hliníkovej rudy - alunitu, ktorý sa v bezvýznamnom množstve nachádza pri Hornom Turčeku. V Kremnických vrchoch miestami vznikli z andezitov na poruchových zónach metasomatickým pôsobením magmatických kyslých zvyškov draselné trachyty. Na túto sopečnú fázu sa viaže aj vznik zlatonosných žíl v Kremnici. Záverečnou fázou subsekventného vulkanizmu je vystúpenie sklovitých andezitov na okraji stredoslovenskej neovulkanickej oblasti (Bohunice, Kozárovce, Čifáre).
V pliocéne dochádza znovu k tektonickým pohybom, pri ktorých sa otvorili nové hlboké trhliny, výstupové dráhy pre finálny (záverečný) vulkanizmus. Prípravnou fázou finálneho vulkanizmu boli erupcie bazaltoidných andezitov. Vystupujú na území medzi Štíavníckými a Kremnickými vrchmi, v severnej časti Vtáčnika a v oblasti Podrečian. Ich prívodné dráhy tvoria žily smeru Z-V.
Začiatok finálneho vulkanizmu, za ktorého vznikli čadiče, alkalické čadiče a ich tufy, sa kladie do vrchného pliocénu, lebo v okolí Lučenca leží na nich poltárska formácia. Vyskytujú sa sporadicky v oblasti stredoslovenských vulkanitov, kde prerážajú staršie sopečné horniny (čadičové žily prenikajú cez ryolitové tufy pri Bartošovej Lehôtke). Známy je výskyt výstupu čadiča na banskoštiavnickej Kalvárii a najmä výlev východne od Tekovskej Breznice - Putikov vrch, kde je najlepšie zachovaná sopka na Slovensku.
Hojne sa takéto výlevy vyskytujú v Cerovej vrchovine, kde vytvorili rozsiahle lávové príkrovy. Zlomy a riečna sieť tieto príkrovy rozčlenili, a tak dostala Cerová vrchovina ráz tabuľových hôr. Čadiče majú charakteristickú stĺpovitú odlučnosť (napr. Ladomer pri Žiari). Čadičová láva natiekla najmä do vtedajších dolín a zníženín. Dnes však čadiče tvoria najvyššie body terénu a z bývalých vyvýšenín sú doliny (inverzia reliéfu). Finálny vulkanizmus pokračoval až do začiatku štvrtohôr, ako na to poukazujú skameneliny cicavcov v čadičových tufoch pri Hajnáčke alebo uloženie čadičov na najnižšej hronskej terase na okolí Brehov pri Novej Bani.