Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO (Geológia) - kotliny - Východoslovenská panva (1. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
17.5.2008

Východoslovenská panva hraničí na západe so Slovenským rudohorím a Šarišskou vrchovinou, na severovýchode s Nízkymi Beskydami a Vihorlatom.

Na juhu pokračuje do Veľkej Dunajskej kotliny, na východe do Čopsko-mukačevskej panvy. Sopečné Slanské vrchy ju morfologicky rozdeľujú na západnú časť, zahrnujúcu Košickú kotlinu s jej výbežkom Turnianskou kotlinou, a na východnú časť, zahrnujúcu Východoslovenskú nížinu. Na juhu z nej vyčnievajú Zemplínske vrchy.

O podloží panvy existuje málo dát. Na severovýchodnom okraji je v podloží vnútrokarpatský flyš a južnejšie premenené paleozoikum (vrty pri Michalovciach). V okolí Zemplínskych vrchov možno predpokladať prevažne prvohory. V severnej časti Košickej kotliny možno v podloží očakávať vnútrokarpatský flyš, druhohory a kryštalinikum Čiernej hory, v južnej časti kotliny paleozoikum gemeríd. V Turnianskej kotline sa dá predpokladať z v prevažnej miere spodný trias, prípadne meliatska séria. Výplň panvy tvoria sedimenty neogénu v morskom i sladkovodnom vývine.

Najstaršie neogénne uloženiny, patriace k burdigalu, sú rozšírené v okolí Prešova v dvoch vývinoch. Prešovská forma sa vyznačuje vývinom piesčitých vápnitých ílov až ílovitých pieskovcov, miestami s prevahou štrkov a zlepencov. Íly obsahujú bohatú morskú faunu mäkkýšov (Teredo norvegica, Pecten burdigaliensis, Cardium burdigalinum, henus burdigaliensis a iné).

Druhý vývin burdigalu predstavuje čelovská formácia. Je to súvrstvie jemnozrnných pieskov a pieskovcov striedajúcich sa so zelenkastými, prípadne červenými ílmi. Časté sú polohy štrkov až zlepencov. Miestne obsahuje uhoľné íly a tenké sloje hnedého uhlia. Pri Čelovciach sa vyskytujú skameneliny: Ostrea cyathula, Congeria basteroti, Melanopsis hantkeni. V burdigale sa začali prvé prejavy ryolitovej sopečnej činnosti.

V nasledujúcom vrchnom helvéte (karpat) more zaplavilo už rozsiahle územie a jeho sedimenty ležia transgresívne nad burdigalom. Spočiatku sa usadzovali pieskovce, íly, sliene so skamenelinami Amussium denudatum a Briosopsis ottnangensis a s vložkami ryoĺitových tufitov, ktoré sú pri Finticiach premenené v bentonity. Vrchná časť súvrstvia má soľonosný vývin. Ide o vápnité íly s polohami kamennej soli, lokálne aj so šošovkami sadrovca. Na tomto súvrství je založená ťažba soli pri Prešove. Na východ od Slanských vrchov zodpovedá soľnonosnému súvrstviu pestrofarebné súvrstvie ílov s polohami pieskovcov a zlepencov. Po jazernom vývoji vrchného helvétu more postupuje v spodnom tortóne, ktorého usadeniny ležia transgresívne a nesúhlasne na karpate.

Usadzovali sa piesky, pieskovce a vápnité íly s polohami ryolitových tufitov a tufov. No až vrchný tortón znamená novú veľkú rnorskú záplavu. V pobrežných oblastiach sa usadzovali piesky s polohami ryolitových a zelenkastých dacitových tufitov (pri Nižnom Hrabovci sa zmenili na bentonit). V panve sa však ukladali najmä vápnité íly, sliene, niekde s vložkami pieskovcov. Obsahujú bohatú mikrofaunu. Vo vrchnom tortóne sa však v panve začínajú tektonické pohyby, v dôsledku ktorých more ustupuje, a vytvárajú sa lagúny, v ktorých vplyvom silného vyparovania vzniká soľ (Zbudza) alebo sadrovec. More sa po usadení solí znovu vracia, usadzujú sa íly, avšak len na krátky čas. Vrchná časí tortónu má polosladkovodný až sladkovodný vývoj s piesčitou sedimentáciou. Tieto piesčité usadeniny sa považujú za nádejné zbierače nafty.

1. časť   2. časť