Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO (Geológia) - Slovenské rudohorie (2. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
25.2.2008

Prvohory

Prvohory v Slovenskom rudohorí sú zastúpené veľmi nerovnomerne. V západnej veporskej časti (veporidy) sú zastúpené veľmi málo, kým východná časť, volovská (gemeridy), je budovaná výlučne prvohorami. Vo veporskej časti sú zastúpené len mladšie prvohory, ktoré lemujú kryštalinikum jednak z východnej a južnej strany, jednak sa nachádzajú v oblasti Ľubietovej. Karbón je zastúpený sivými arkózami s častými polohami čiernych bridlíc. Lokálne sú vyvinuté i zlepence. Perm vo veporskej časti Slovenského rudohoria je zastúpený prevažne súvrstvím svetlých arkóz, niekedy lavicovitých, s polohami svetlých a sivých ílovitých bridlíc. Ojedinele prechádzajú arkózy do svetlých zlepencov.

Arkózy sú zložené zo zŕn kremeňa, živcov, chloritu, sericitu a muskovitu, roztrúsene obsahujú turmalín a rutil. Celé súvrstvie je premenené pôsobením horotvorného tlaku a tiahne sa južným okrajom veporského kryštalinika medzi Rejdovou a Kalinovom. Menej rozšíreným typom permu je tu pestré súvrstvie zlepencov, arkóz a bridlíc, ktoré je zachované len na niekoľkých miestach, napríklad severne od Lučenca a v podloží Muránske) planiny. V oblasti Ľubietovej patria k permu pestré zlepence, arkózy a bridlice s výlevmi kremitých porfýrov, ako aj zodpovedajúce hlbinné žulové porfýry a granodioritové porfyrity.

Najspodnejším súvrstvím sú vlachovské vrstvy. Je to súvrstvie piesčitých fylitov, fylitov s polohami lyditov a kremencov. V spodnej časti prevládajú svetlé piesčité sericiticko-chloritické fylity s polohami tmavých chloritických fylitov. Súvrstvie má typický flyšový vývoj v ktorom možno pozorovať drobnorytmické striedanie svetlých a tmavších piesčitých polôh. Časté. sú v ňom polohy svetlých i tmavých lyditov. Vo vyššej časti prevládajú tmavé chloritické fylity s polohami tmavých lyditov. Vo vrchnej časti sa objavujú už aj drobné polohy porfyroidov a tufitov.

Vyšším súvrstvím gelnickej série sú pačianske vrstvy. Toto súvrstvie tvoria sericiticko-chloritické piesčité fylity, ktoré sa striedajú s rôzne mocnými polohami porfyroidov. Porfyroidy vznikli premenou hlavne pyroklastického materiálu kremitých porfýrov, tufov, väčšinou hrubozrnných, miestami až aglomerátov, i jemných tufitov, menej z vyliatych kremitých porfýrov. Niekde možno pozorovať i zásaditejšic odštiepeniny kyslej magmy, a to díabasy a keralofýry.

Vyššie ležiacim súvrstvím sú betliarske vrstvy, ktoré charakterizuje vcelku pelitickejšia sedimentácia. Prevládajú v ňom tmavé fylity s konkrécíami pyritu a polohami grafitických fylitov. V nepatrnej micre sa tu vyskytujú polohy pieskovcov až kremcncov. Charakteristickým znakom tohto súvrstvia sú polohy tmavých až čiernych lyditov. Spolu s nimi vystupujú šošovky obyčajne bielych alebo modrastých kryštalických vápencov, ktoré bývajú zmenené na ankerity alebo siderity. Vo vápencoch alebo fylitoch sa ojedinele vyskytujú diabasové tufy, prípadne diabasy.

Rozpätie gelnickej série je vymedzené kambriom až silúrom. Gelnická séria bola zvrásnená na antiklinálne a synklinálne pásma za spišskej fázy vrásnenia (mladokaledónske vrásnenie). Buduje strednú časť pohoria.

Mladšou prvohornou sériou je séria rakovská fylito diabasová). Je to séria geosynklinálneho flyšoidného vývoja hercynského vývinového cyklu, ktorá sa skladá z členov sedimentárnych a sopečných. i Usadeniny tvoria prevažne chloritické a sericirické zelené a sivé fylity, fialové tufitické fylity, pieskovce až kremence. Vzácne sa vyskytujú drobné šošovky bielych kryštalických vápencov. Sopečné horniny sú zastúpené hlavne rôznymi druhmi diabasov a ich tufmi, menej dioritmi a gabrodioritmi. Usadeniny sa striedajú s diabasovými tufmi, tufitmi a diabasmi, kým diority a gabrodiority tvoria väčšinou drobné telesá a sú mladšie ako diabasy. V rakovskej sérii možno podľa vrstevného sledu vyčleniť tri súvrstvia. Je to spodné súvrstvic, zložené z picskovcov až kremencov, ako aj piesčitých fylitov, ďalej súvrstvie sopcčného pôvodu, charakterizované striedaním fylitov, diabasových tufov, tufitov a diabasov, a vrchné sú-vrstvie s prevahou fylitov nad tufmi. Rakovská séria sa považuje za devón. V období prvých horotvorných fáz hercynského horotvorného procesu bola rakovská séria zvrásnená a premenená. Je rozšírená najmä v severnej časti gemeríd medzi Dobšinou a Košicami, zatiaľ čo v južnej časti vystupuje len lokálne.

Karbón v gemeridách je jediným útvarom prvohôr, ktorý je paleontologicky doložený. Je to útvar charakterizovaný veľkou vývinovou pestrosťou, podmienenou zrejme plytkomorskou až príbrežnou sedimentáciou. Karbón sa obyčajne začína usadením spodných zlepencov, ktorých charakter je veľmi menlivý. Možno pozorovať dva základné typy zlepencov, a to typ bindt-rudniansky a typ rožňavský.

Bindt-rudniansky typ charakterizuje pestrosť okruhliakového materiálu, ktorý pochádza jednak zo starších sérií (gelnickej a rakovskej) gemeríd, jednak z kryštalinika severnejsích pásiem, dnes prikrytých paleogénom Spišskej kotliny. Zlepence tohto typu majú zelenú farbu, spôsobenú preplaveným materiálom z rakovskej série. Rožňavský typ zlepencov má okruhliakový materiál chudobnejší, prevládajú v ňom kremenné okruhliaky. Tmel majú kremitý a sú sivé. Medzi týmito typmi )e celý rad prechodov. Nad zlepencami sú obyčajne vyvinuté pieskovce alebo kremence, piesčité bridlice, ďalej tmavé sľudnaté bridlice, fylity, granitické fylity.

V tomto súvrství, najmä v západnej časti gemeríd medzi Lučencom a Dobšinou a pri Košiciach, sa často vyskytujú vápencové šošovky, miestami látkovou zámenou zmenené na magnezity, ankerity a siderity. Toto súvrstvie podľa fauny a flóry zodpovedá moskovskému stupňu. V piesčitých bridliciach pri Rudňanoch sa vyskytujú zvyšky rastlín Cordaites palmaefonms, Alethopteris lonchitica, Neuropterís gigantea a iných. V okolí vápencových šošoviek pri Dobšinej, Ochtinej, Jelšave a inde sa nachádzajú skameneliny ľalijníc (Poteriocrinus), trilobitov (Gríffithides dobsinensis, Phillipsia margaritifera, Paladin eichwaldi), ramenonožcov (Spirifer cameratus, Productus pusillus), hlavonožcov (Gastrioceras, Anthracoceras), lastúrnikov a iných.

Lokálne pod týmto súvrstvím je vyvinuté ílovito-piesčité súvrstvie, ktoré môže patriť k nižším stupňom karbónu. Vyšším súvrstvím je súvrstvie bielych kryštalických vápencov striedajúcich sa s diabasovými tufmi a tufitickými fylitmi, rozšírené medzi Jelšavou a Dobšinou. Najvyššiu časť komplexu usadených hornín, začínajúceho sa v moskoviene, tvorí súvrstvie sericitických fylitov, zelených zlepencov s polohami tufov a výlevných kremitých porfýrov, vyvinuté, tak ako aj predošlé súvrstvie, len lokálne v okolí Nižnej Slanej. Posledné súvrstvie zasahuje pravdepodobne aj do spodného permu. Karbón v gemeridách je vyvinutý pri ich severnom i južnom okraji.

Perm je tu zastúpený v dvoch základných vývinoch, a to v kontinentálnom a morskom. Kontinentálny vývin permu v podobe verukána je rozšírený najmä v severnej časti medzi Dobšinou a Košicami. Je to pestré súvrstvie zlepencov, arkóz a bridlíc. Spodok súvrstvia tvoria obyčajne zlepence, ktorých okruhliaky sú málo opracované. Medzi okruhliakmi sa nájdu hrance, ktoré svedčia o púšťovom vzniku súvrstvia.

Zlepence sa často stnedajú s brekciami a arkózami. Vo vyšších častiach permského súvrstvia prevládajú pestré bridlice. Sedimentácia permu bola na niektorých miestach sprevádzaná sopečnou činnosťou. Vznikali prúdy kremitých porfýrov a spolu so sedimentmi usadzovali sa ich tufý a aglomeráty. V najvyššej časti súvrstvia vznikali miestne sadrovce a anhydrity.

Medzi Štítnikom a Jelšavou je uložený perm v morskom vývine, ktorý má príbrežný ráz. Je to súvrstvie zložené najmä z pieskovcov, arkózových pieskovcov, v ktorých sa vyskytujú polohy bridlíc. Vo vyšších častiach súvrsrvia pristupujú polohy ružových detritických vápencov alebo šošovky bielych rohovcových vápencov a nad pieskovcami začínajú prevládať bridlice.

V bridliciach sa našli skameneliny vrchnopermského rastlinstva (Odontopteris osmundaeformis, Nillsonia), ktoré bolo splavené z blízkej pevniny, a lamelibranchiáta rodu Antracosia. K morskému vývinu permu patrí pravdepodobne aj časť meliatskej série, ktorá sa skladá z tmavých a sivých bridlíc, s polohami rádiolaritov a šošoviek kryštalických vápencov. V značnom množstve sa v nej nachádzajú ložiská sadrovcov a anhydritov. Je rozšírená najmä v západnej časti Slovenského krasu.

1. časť   2. časť   3. časť   4. časť   5. časť