Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
|
Pod drobnohľadom |
SLOVENSKO
(Geológia) - Čierna Hora (1. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda),
kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
24.1.2008
Čierna hora bezprostredne nadväzuje na Slovenské rudohorie v jeho severovýchodnej časti. Morfologicky nie je od neho výrazne oddelená. Hranica, ktorá sa kladie do doliny Hornádu, je väčšinou umelá a jcdine na úseku Margecany — Kluknava je Hornád skutočnou hranicou medxi oboma pohoriami. Geologická hranica Čiernej hory voči Slovenskému rudohoriu od Margecian na juhovýchode zhruba po hrebeni medzi Hornádom a Belou ku Kavečanom a Košiciam. Z východu je ohraničená Košickou kotlinou, zo severu šarišskou vrchovinou a na severozápade v doline Kluknavského potoka sa stýka s Braniskom.
Veľkú časť kryštalinika tvorí komplex pararúl, v ktorom možno rozlíšiť biotitické jemnozrnné a páskovanó pararuly, jemnozrnné až strednozrnné ruly s väčším množstvom muskovitu než biotitu a s turmalínom. V nich sa nachádzajú rôzne mocné polohy sľudnatých kvarcitov. Celý komplex je silne diaftorizovaný, čím z rúl spätne vznikli svory a fylonity. Na niekoľkých miestach sú v nich malé telesá amfibolitov. V západnej časti pohoria, na južnom a západnom svahu, je súvrstvie parakryštalinika miestami granitizované, čim vznikli zmiešané horniny — migmatity.
Vyskytujú sa tu aj okaté žuloruly s veľkými zrnami ortoklasu, s biotitom, muskovitom a kremeňom. Považujeme ich za anatektické žuly, t. j. za žuly, ktoré vznikli pretavením pararúl už pri ich regionálnej metamorfózc, pred intrúziou granitoidných hornín.
Na povrch vystupujú v úzkom pruhu medzi Kluknavským potokom a dolinou Bystrá. Vo východnej časti pohoria z kryštalických hornín prevládajú granitoidy. Vytvárajú viacero väčších alebo menších masívov medzi Margccanmi a Košicami. Najväčší z nich buduje južnú časť kopca Bujanová. Ďalšie masívy sú v doline Sopotnice na SV od Veľkej Lodiny, na SZ od Sokoľa a na pravom brehu Hornádu medzi Kostoľanmi nad Hornádom, Kavečanmi a Ťahanovcami.
Menšie výskyty granitoidov sú roztrúsené po celom území a vystupujú obyčajne spod hornín permu. Prevažnú väčšinu týchto telies tvoria strednozrnné až hrubozrnné biotitické granodiority, svojím zložením podobné granodioritom dumbierskcho typu.
Pozostávajú z kremeňa, plagioklasov a biotitu. Z prímesných minerálov častý je hematit, ktorý vytvára v hornine žilky alebo rôzne veľké hniezda. Z druhotných minerálov sa často vyskytuje chlorit, epidot, sericit. Živce bývajú sericitizované a biotit chloritizovaný, od čoho má hornina zelenkavú farbu. Epidot vytvára žilky s mocnosťou i niekoľko milimetrov.
Granodiority miestami prechádzajú do kvarcitických dioritov, amfibolických alcbo biotitických, prípadnc pyroxénických. V garnodioritových telesách sú kde-tu vyvinuté žily aplitov a pcgmatitov. Juhovýchodne od Miklusova vystupuje vo svorových rulách malé teleso aplitického granitu, zložené z kremeňa, oligoklasu, drasclného živca, plagioklasu a muskovitu. Je to biela hornina.