Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Oravský flyš (2. časť)
zdroj:
Rastislav Sabucha
pridané:
23.12.2007

V minulej časti sme si povedali niečo o tom, čo flyš je, aké horniny v ňom nájdeme a aké geologické jednotky na Orave vytvára. Vdruhej, už odľahčenej časti opíšeme výstup na druhý najvyšší kopec Oravských Beskýd – Pilsko.

Výstup na tento vrch je možné začať buď v Sihelnom alebo v Oravskom Veselom. My sme si vybrali túto druhú možnosť. Turistická značka vedúca na vrchol vedie z konca dediny. Začína pri hoteli Pilsko – niekedy zatvorenom, niekedy fungujúcom. Pre výstup sme zvolili trochu orientačne zložitejšiu cestu a rozhodli sme sa v prvej časti túry ísť neznačkovanou trasou. Auto sme nechali v Oravskom Veselom – približne v druhej tretine dediny vychádza asfaltová cesta smerom k horárni (chate) Randová, ležiacej na úpätí tohoto vrchu.


Mapka výstupu cez Randovú. Zdroj:
www.mapy.atlas.sk

Najprv stúpame hore dedinou – po pársto metroch sa dostávame na širokánske lúky a polia ležiace na plochom hrebeni, ktorý smeruje od Pilska. Cesta, hoci asfaltová, je veľmi rozbitá a veru neľutujeme, že sme auto nechali vo Veselom. Máme prekrásny výhľad na hornú Oravu, keď sa obzrieme dozadu, vidíme aj v diaľke sa týčiacu majestátnu Babiu horu. Pozdravíme ju pohľadom a po niekoľkých kilometroch chôdze lúkami vchádzame do lesa. Lesná cesta mierne stúpa a privádza nás k horárni Randová. Vládne tu absolútny kľud. Tunajšie lesy patria štátu, čo sa hneď odráža na kvalite cesty aj porastov – je vo výbornom stave.

Od horárne vedie ďalšia asfaltka do doliny vpravo  - popri bystrom toku prameniacom kdesi hore, vysoko na Pilsku. Tu nastáva orientačne najzložitejšia časť našej túry. Hľadáme podľa lesníckej mapy správnu dolinku, ktorou odbočiť doprava, aby sme sa dostali na značkovanú trasu na výšinu Dudová.  Nachádzame ju ani nie kilometer za horárňou. Orientačný bod pre budúce výlety – malá murovaná budova vodojemu v doline.


Lesy Pilska sú tvorené hlavne smrekmi a prímesou buka

Strmým výstupom prekonávame skoro stometrové prevýšenie a stojíme na Dudovej. Naša cesta neznačkovanou trasou skončila – tu sa pripájame na zelenú značku vedúcu od hotela Pilsko. Nachádzame sa v nadmorskej výške asi 1100 m. Lesné porasty sú čisté smrečiny. Pilsko je aj obľúbenou čučoriedkárskou lokalitou. Stretávame prvých zberačov, ktorí si veru nerobia veľa starostí s nejakou rezerváciou.

Vstupujeme na turitický chodník – vlastne skôr cestu a miernym ale súvislým stúpaním naberáme výšku. Podľa mapy nás od vrcholu delia ešte minimálne tri kilometre pochodu a okolo 400 metrov prevýšenia. Pilsko je budované prevažne pieskovcami, inú horninu vlastne zatiaľ veľmi v záreze chodníka ani nervidieť. Pieskovec je žltý alebo žltohnedý. Prezeráme každú kalcitovú žilku, čo sa nám dostala pod ruky, či nenájdeme náznaky kryštálov, ale bez úspechu. Nachádzame aj kremenné žilky v pieskovci – sú tenšie ako kalcitové, kremeň je sivobiely a tiež bez náznaku kryštálov. Kremenných žilek je však podstatne menej ako kalcitových.


Pohľa z vrcholu na poľskú stranu

Po trištvrte hodine sa dostávame do pásma rednúceho lesa, ktorý postupne strieda kosodrevina. Stúpanie sa zmierňuje – kráčame takmer po rovine. Pilsko má tvar podobný okrúhlemu bochníku chleba, najstrmšie je v dolných častiach, postupne k vrcholu sa zaobľuje. Tvarom veľmi pripomína veľkofatranskú Ploskú, až na to že je celé porastené kosodrevinou. V dobrej nálade a pri skvelom výhľade prichádzame na vrchol.

Vrchol je označený mohutným dreveným krížom. Očakávali sme prekrásny kruhový rozhľad, takže sme sprvu boli trochu sklamaní. Temeno kopca je také ploché, že na poľskú stranu takmer z vrcholu nevidieť. Našťastie sme prešli ešte niekoľko desiatok metrov na sever po krásnom širokom chodníku a tu sa nám otvoril fantastický výhľad.

Na prvý pohľad je viditeľný rozdiel. Kým naša strana Pilska je takmer nefalšovaná divočina, kde je problém stretnúť turistu, poľská je typickou ukážkou horskej komercie. Všade pod nami vleky, cesty, chodníky, náučné tabule a chaty. Tiež koncentrácia turistov je veľmi vysoká. Zaujímavé je, že kopec na severnej strane nie je ani zďaleka taký mierny ako na našej. Zreteľne je tu viditeľné pôsobenie snehových a ľadových más v glaciáloch. Tieto „ľadovcové kotly“ veľmi pripomínajú podobné útvary známe od nás z Nízkych Tatier a Veľkej Fatry.


Pohľad na západ - hrebene Beskýd

Aj celkový pohľad na krajinu je veľmi odlišný ako u nás. Poľské dediny sú roztrúsené, rozťahané, bežné je aj akési kopaničiarske osídlenie kraja, takže celá oblať je viac – menej „zadomovaná“. Dná dolín majú menšiu nadmoeskú výšku ako na Orave, preto aj poľské kopce v Beskydách pôsobia akosi vyššie, aj keď to nemusí byť tak.

Na strmom severnom svahu Pilska možno sledovať niekoľko odkryvov v pieskovcoch. Aj na mieste, kde stojíme je pekne vidieť podložie.

Vraciame sa s dobrými pocitmi späť k vrcholu. Pri pohľade na slovenskú stranu nás ešte raz prekvapí obrovský rozdiel v charaktere krajiny. Po pohľad na „prepchaté“ poľské údolia nám návrat na rodnú hrudu pripadá ako balzam na dušu. Vzduch už nanešťastie nie je taký priezračný ako počas výstupu, aj slnko už kleslo dosť nízko nad obzor a kraj sa zahaľuje do oparu. Preto ešte rýchlo fotím krásy slovenskej strany a balíme na odchod.


Vrcholové partie z poľskej strany


Pohľad na majestátnu Babiu horu

Zostup z Pilska prebieha v pohode. Čučoriedkári sú už doma a my v absolútnej samote a tichu klesáme lesom na Dudovú. Zostup k Randovej strmou dolinkou absolvujeme už po západe slnka. Záverečná trasa návratu prebieha hustnúcej tme pri vychádzajúcom mesiaci. Hoci si výnimočne nenesieme domov ani kamienok, aj tak sme spokojní. Pilsko jednoducho stálo za celodennú námahu. Tešíme sa, že sa sem skoro vrátime.

Fotografie: http://h.visentin.free.fr/carpates/pilsko.html

1. časť   2. časť   3. časť