Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO (Geológia) - Strážovské vrchy (3. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 19.9.2007

Strážovský príkrov buduje oblasť priliehajúcu k vnútrokarpatskému paleogénu v severnej časti pohoria a okrem toho tvori menšie trosky na chočskom príkrove. Je v ňom zastúpený len stredný, pripadne vrchný trias a je charakterizovaný vápencovým vývojom stredného triasu.

Severozápadnú časť Strážovských vrchov medzi Butkovom a Považskou Bystricou vytvára manínska séria, ktorá má rozpätie od triasu do strednej kriedy. Prevažnú časť spomenutého územia tvoria spodnokriedové a strednokriedové sedimenty, slienité kalpionelové vápence, slienité bridlice, slieňovce s vložkami pieskovcov a pieskovce. Jurské sedimenty, krinoidové, piesčité a rohovcové vápence budujú morfologicky výrazné kopce, ako Butkov a Manín. Pokiaľ ide o tektonickú príslušnosť manínskej série, sú tu rozdielne názory. Niektorí ju pričleňujú k vnútrokarpatským jednotkám, iní k bradlovému pásmu. Jej sedimentačný priestor sa nachádzal medzi tatridmi a bradlovým pásmom. Bližšie ju opíšeme pri bradlovom pásme.

Manínska tiesňava

Severný okraj Strážovských vrchov tvori vnútrokarpatský paleogén. Na jeho báze sú vyvinuté mohutné zlepence, označované ako súľovské, ktoré vytvárajú morfologicky výrazné bizarné kulisovité tvary — známe Súľovské skaly. Ležia nesúhlasne na rôznych členoch druhohôr, na ktorých sa uložili pri morskej záplave. Sú svetlosivé, tvoria vrstvy od 1 m do 10 m a sú zložené len z okruhliakov dolomitov, pripadne vápencov. Ich tmel je vápnitý. Kde tu sú v nich vložky hrubozrnných pieskovcov alebo brekciovitých zlepencov. Bazálne zlepence prechádzajú laterálne i vertikálne do ílovcovo - pieskovcového súvrstvia, v ktorom sú miestami vyvinuté vložky pestrých ílovcov.

Okrem súvislého pruhu pri severnom okraji pohoria je vnútrokarpatský paleogén zachovaný v eróznych zvyškoch pri Trenčíne a pri Mojtíne, kde sa v jeho podloží nachádzajú malé výskyty bauxitov. Aj v južnej časti Strážovských vrchov, medzi Bojnicami a Kšinnou, je vyvinutý vnútrokarpatský paleogén, ktorý oddeľuje druhohorný masív Rokoša a Drieňového vrchu od kryštalického jadra. 1 tu na báze sú vyvinuté zlepence a brekcie a nad nimi sivé vápnité ílovce, ktoré sa striedajú s numulitovými vápencami. Na niektorých miestach numulitové vápence nahrádzajú bazálne zlepence.

1. časť   2. časť   3. časť