Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Travertíny - 1. časť
zdroj: www.obnova.sk
pridané: 28.10.2006

Travertínmi nazývame sladkovodné vápence, ktoré sa vyzrážali z presýtených roztokov bohatých na CaCO3 v podobe kyslého uhličitanu vápenatého Ca (HCO3)2 za pomerne nízkych teplôt. Na rýchlosť ich vyzrážania, farbu a tvar vylúčeného travertínu mal vplyv predovšetkým nerastný obsah vody, jej teplota, množstvo CO2, povrch krajiny, organizmy, ktoré sa nachádzajú vo vode a geologicko - tektonická stavba krajiny.

Travertín - Ľubochnianska dolina (Veľká Fatra). Foto: R. Sabucha

Chemizmus vody, z ktorej sa vyzrážal travertín vplýval najmä na jeho farbu. Obsah Fe vo vode sfarboval travertín do žlta až červena, obsah mangánu spôsoboval modrosivé sfarbenie. Ľahko sa rozkladá, pričom sa uvoľňuje kysličník uhličitý a vyzráža sa v CaCO3. Čistý travertín má bielu farbu, rôzne prímesi však spôsobujú jeho žlté, hnedé a sivé sfarbenie. Má hypidiomorfnú štruktúru, pórovitú a usmernenú textúru. Dutiny a póry travertínu majú zväčša nepravidelný tvar. Sú rôznej veľkosti, miestami sú predĺžené a bývajú situované v pruhoch, čím dávajú travertínu špecifickú a charakteristickú rovnobežnú pruhovanú stavbu. Dutiny v travertíne môžu byť vyplnené čírymi zrnami kalcitu alebo kalcit vytvára povlaky na stenách dutín. Často však okrem pórovitého travertínu nachádzame aj partie celistvého travertínu bez väčšieho množstva makroskopických pórov. Na nábrusnej ploche možno dosť často pozorovať koncentrické usadeniny limonitu, ktoré spôsobujú hnedasté zafarbenie travertínu. Jeho väčšie koncentrácie môžu mať negatívny vplyv a môžu spôsobovať degradáciu travertínov vytváraním sekundárnych vodnatých síranov železa. Pre účely konzervátorskej praxe je veľmi dôležité poznať aj mineralogické zloženie travertínov a ich fyzikálno - mechanické vlastnosti.

Travertíny sú zložené z kalcitových izometrických alebo laločnato pospájaných predĺžených zŕn o veľkosti 0,06 - 0,08 m, pelitických prímesí, ílov, kremeňa, jemne rozptýleného alebo koncentrovaného práškového limonitu. Niekedy možno pozorovať radiálne lúčovité usporiadanie karbonátových zŕn predĺženého tvaru (Čabalová 1969). Fyzikálno - mechanické vlastnosti travertínov sú variabilné a závisia od ich genézy, veku, mineralogického zloženia, zvetrávania, tektonického porušenia travertínov a ich úložných pomerov. Čisté travertíny sa vyznačujú inými fyzikálno - mechanickými vlastnosťami, ako travertíny s rozličnými nežiadúcimi prímesami, ktoré úzko súvisia s genézou travertínov. Ak obsahuje viac ako 10 % ílovitých častíc, pri výrobe leštených obkladových platní to spôsobuje stratu lesku.

Dôležitým faktorom použitia travertínov v stavebnej praxi je ich vek. Čím sú travertíny staršie, tým majú lepšie vlastnosti. Ak porovnáme recentné (holocénne ) travertíny z Borovej Hory pri Zvolene s našim treťohorným travertínom z Dreveníka, tak travertín z Borovej Hory má výššiu nasiakavosť a podstatne nižšiu pevnosť v tlaku. Drevenícky travertín dosahuje oveľa lepšie výsledky pri všetkých vykonaných skúškach. Od tektonického porušenia travertínov a ich úložných pomerov úzko súvisí ich použitie, t. j. ťažba blokov potrebných pre ďalšie kamenárske spracovanie. Vzhľadom na priaznivé úložné pomery spišských travertínov je možno ťažiť bloky od 0,25 do 3,0 m3. Nepravidelne balvanovitý travertín sa strieda s polohami zreteľne lavicovitého travertínu pričom lavice majú mocnosť od niekoľkých dm do 2,5 m. Vzhľadom k tomu, že spišský travertín sa už desiatky rokov ťaží, vykonalo sa tiež množstvo rôznych laboratórnych aj terénnych skúšok, ktoré bližšie charakterizujú vlastnosti tejto horniny. Z iných ložísk existujú konkrétne hodnoty pre travertín z okolia Levíc a z ložiska v Ružbachoch. Nepreskúmané alebo len sporadicky študované boli ložiská travertínov v Bešeňovej, Lúčkach a iných ložísk, ktoré boli v minulosti zdrojom stavebného a dekoračného kameňa.

Konkrétne hodnoty ich fyzikálno - mechanických vlastností však nemáme k dispozícii. Naopak, vykonali sa skúšky fyzikálno - mechanických vlastností u takých travertínov, ktorých význam pre praktické využitie je bezvýznamný. Máme tým na zreteli skúšky travertínu z Borovej Hory, ktoré sa realizovali v rámci kompletizácie regionálnej inžiniersko - geologickej charakteristiky Zvolenskej kotliny. Travertín sa tvori na svahoch riečnych údolí na miestach výronov podzemných minerálnych a termálnych prameňov. Postupne vytvára celé travertínové kopy, terasy, kaskády. Príkladom travertínových kaskád sú Plitvické jazerá v Juhoslávii. Je zvyčajne bielej, žltej až žltohnedej farby s jemnozrnnou štruktúrou, pórovitou až usmernenou textúrou. Obdobným spôsobom vznikajú vápenaté sintre, kôry, povlaky, stalagmity a stalaktity v jaskyniach.

Na Slovensku máme evidované desiatky výskytov a ložísk travertínov, ktoré vznikli väčšinou usadzovaním z minerálnych vôd (Lúčky, Bešeňová, Spišské Vlachy, Gánovce, Bojnice, Levice, Borová Hora pri Zvolene a pod.). D. Čabalová (1969) uvádza 87 výskytov a ložísk, ktoré zostavila v prehľadnej mape výskytov travertínov na Slovensku. Najvýznamnejšie jeho ložiská sa nachádzajú v spišskej oblasti, ktorú tvorí Popradská a Hornádska kotlina. V Popradskej kotline sú dve významné ložiská v Gánovciach a Vyšných Ružbachoch, z ktorých sa ťažil travertín pre praktické použitie. V súčasnosti sa už neťaží ani v Ružbachoch. Najväčší praktický význam z mnohých uvedených výskytov travertínu na Slovensku mali ložiská Levice a Dreveník. Kým v Leviciach je v súčasnej dobe ťažba už zastavená, tak na Dreveníku sa ťažba vykonáva až do súčasnosti. Predmetom záujmu v minulosti bol celý rad ďalších výskytov travertínu a to Bešeňová, Ludrová, Biely Potok, Štiavnička, Veľká Suchá, Hrušov, Jablonov, Háj, Vyšné Ružbachy a iné.

Zlá kvalita, malé množstvo zásob a nepriaznivá geologická pozícia boli faktormi, ktoré nedovoľovali všetky tieto ložiská priemyselne využívať, aj keď sa v miestnom staviteľstve uvedené travertíny bežne používali. V hornádskej kotline sa nachádzajú najmohutnejšie travertínové ložiská na Slovensku - ložisko Spišské Podhradie na ploche viac ako 3 km2 . Travertín tam vystupuje v podobe 7 veľkých kôp. Najvýznamnejšou z nich je Dreveník, ktorý vznikol spojením 4 kôp. Ložisko dreveníckeho travertínu má mocnosť niekoľko desiatok metrov. Ložisko sa tiahne severozápadným smerom, kde nadväzujú na Dreveník travertínové kopy Ostrá hora, Kozia hora a kopa Spišského hradu. Takmer kolmo na smer JZ vystupujú kopy Sobotisko, Pažic a Sivá Brada. Väčšina slovenských travertínov vznikla usadzovaním z minerálnych vôd ( Lúčky, Bešeňová, Spišské Vlachy, Gánovce, Bojnice, Levice, Borová Hora pri Zvolene a pod.).

Ďalšie ložiská travertínov vystupujú v Liptovskej kotline so známymi ložiskami v Bešeňovej a Lúčkach, ktoré sú však už vyťažené. Menej dôležité výskyty sú známe z Turčianskej a Oravskej kotliny, Strážovskej hornatiny, na strednom Považí, v Bojnickej kotline, Podunajskej nížine, vo Zvolenskej kotline, v Malých Karpatách a Záhorskej nížine. Vystupujú zväčša v širšom okolí minerálnych a termálnych prameňov. Charakteristika travertínov - mineralogické a fyzikálno - mechanické vlastnosti Čistý travertín má bielu farbu, rôzne prímesy však spôsobujú jeho žlté, hnedé a sivé sfarbenie. Má hypidiomorfnú štruktúru, pórovitú a usmernenú textúru. Dutiny a póry travertínu majú zväčša nepravidelný tvar. Sú rôznej veľkosti, miestami sú predĺžené a bývajú situované v pruhoch, čím dávajú travertínu špecifickú a charakteristickú rovnobežnú pruhovanú stavbu.

Dutiny v travertíne môžu byť vyplnené čírymi zrnami kalcitu alebo kalcit vytvára povlaky na stenách dutín. Od tektonického porušenia travertínov a ich úložných pomerov úzko súvisí ich použitie, t.j. ťažba blokov potrebných pre ďalšie kamenárske spracovanie. Vzhľadom na priaznivé úložné pomery spišských travertínov je možno ťažiť bloky od 0,25 do 3,0 m3. Nepravidelne balvanovitý travertín sa strieda s polohami zreteľne lavicovitého travertínu pričom lavice majú mocnosť od niekoľkých dm do 2,5 m. Často však okrem pórovitého travertínu nachádzame aj partie celistvého travertínu bez väčšieho množstva markroskopických pórov. Na nábrusnej ploche možno dosť často pozorovať koncentrické usadeniny limonitu, ktoré spôsobujú hnedasté zafarbenie travertínu. Jeho väčšie koncentrácie môžu mať negatívny vplyv a môžu spôsobovať degradáciu travertínov vytváraním sekundárnych vodnatých síranov železa. Pre účely konzervátorskej praxe je veľmi dôležité poznať aj mineralogické zloženie travertínov a ich fyzikálno - mechanické vlastnosti.

Travertíny sú zložené z kalcitových izometrických alebo laločnato pospájaných predĺžených zŕn o veľkosti 0,06 - 0,08 m, pelitických prímesí, ílov, kremeňa, jemne rozptýleného alebo koncentrovaného práškového limonitu. Niekedy možno pozorovať radiálne lúčovité usporiadanie karbonátových zŕn predlĺženého tvaru (Čabalová 1969). Fyzikálno - mechanické vlastnosti travertínov sú viariabilné a závisia od ich genézy, veku, mineralogického zloženia, zvetrávania, tektonického porušenia travertínov a ich úložných pomerov. Čisté travertíny sa vyznačujú inými fyzikálno - mechanickými vlastnosťami, ako travertíny s rozličnými nežiadúcimi prímesami, ktoré úzko súvisia s genézou travertínov. Ak obsahuje viac jako 10 % ílovitých častíc, pri výrobe leštených obkladových platní to spôsobuje stratu lesku. Spracoval: Ing. Ivan Herčko, CSc.

1. časť   2. časť