Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

História baníctva

Menej známe tajchy Hodrušskej doliny: Kohútovské tajchy (2. časť)
zdroj: Ing. Karsten Ivan
pridané:
8.8.2009

Tajchy v Kohútove sa naposledy spomínajú v písomnostiach z roku 1883. Ak budeme pokračovať po žltej turistickej značke z Dômkov stále nadol, asi po 300 m, v mieste kde sa chodník dotkne dna doliny, budeme mať po pravej ruke drevený kríž medzi dvomi lipami v ústí dolinky Horná Jasenová. Ak prejdeme za kríž vybudovaný v roku 1930, po niekoľkých metroch po ľavej strane uvidíme hrádzu tajšíku Horná Jasenová.

Tajšík bol vybudovaný pravdepodobne v 18. alebo 19. storočí Moderštôlnianskou ťažobnou spoločnosťou, ktorá však existuje od 16 storočia, a tak môže byť aj starší. Nadmorská výška Jasenovského tajšíku je cca 500 m.n.m. Tento tajšík mal rovnú hrádzu dlhú cca. 30 m, šírka koruny hrádze 4 m , výška vzdušného svahu je cca 5-6 m . Najväčšia hĺbka mohla byť cca. 4 m, zadržiaval približne 1500 – 2000 m3 vody z potôčika Horná Jasenová, ale pravdepodobne mal aj prívod krátkym jarkom aj z vyššej časti Kohútovského potoka. Voda z Jasenovského tajšíku slúžila na pohon dvojice dnes rozoznateľných stúp. Hneď pod tajšíkom sú v hustom poraste ruiny pomerne veľkej stupy krížového pôdorysu.

Keďže spádová výška vody z Jasenovského tajšíku nie je veľká, a teda by nepostačovala na pohon bežného vodného kolesa s horizontálnou osou, pohon stupy bol vyriešený „turbínou“ – resp. jej predchodcom, dreveným (možno aj železným) lopatkovým kolesom so zvislou osou. Pozostatky tohto technického riešenia sú vo forme prívodu a odtoku pohonnej vody dodnes dobre pozorovateľné. V zanedbanej záhrade okolo stupy sa vyníma tiež zaujímavá mohutná tuja. Stupa samotná po prebudovaní na obytný dom v 19. storočí nakoniec zanikla rozpadnutím po jej opustení v druhej polovici 80. rokov 20. storočia. Hrádza Jasenovského tajšíku je prekopaná alebo prelomená približne v polovičke svojej dĺžky.

Odtoková voda z  priľahlej stupy bola vedená popod cestu , a ďalej po vrstevnici ľavým lesným úbočím Kohútovskej doliny v dĺžke cca 900 m až nad stupu pri Dedičnej štôlni Moder, dnes prestavanej na obytný dom zvaný „Turbína“. Dodnes tradovaný názov domu „Turbína“ je oprávnený, táto stupa bola totiž naozaj hnaná turbínou typu Pelton, ktoré dosahujú veľmi vysokú účinnosť pri malej spotrebe vody. Jediné čo úsporná Peltonova turbína potrebuje, je vysoký tlak vody. Bývalá stupa Turbína je vo výške 418 m.n.m. náhonný jarok od stupy pri Hornej Jasenovej teda privádzal vodu z prevýšenia viac ako 70 metrov, čo je tlak 7 atmosfér.

Prívod vody z náhonného jarku do budovy stupy bol riešený liatinovým potrubím. Stupa Turbína bola vybudovaná bezprostredne pri ústí vtedy razenej Dedičnej štôlne Moder (pozor, na turistickej mape je nesprávny názov štôlne Magdaléna - Anna!). Očakávalo sa totiž, že v 19. storočí štôlňa podfára bohaté zásoby Zlatej a Hlavnej žily na Kopaniciach - Bani a Dômkoch, a ruda sa bude za lacný peniaz jednoducho vyvážať štôlňou priamo do stupy.

Tento zámer sa však podľa všetkého nepodarilo realizovať, podľa dostupných máp ani samotná dedičná štôlňa čelbou nedosiahla očakávané žily. Ťažiarstvo Moder definitívne zaniklo v roku 1902, všetky jeho ťažobné a úpravnícke prevádzky prešli do správy štátneho banského eráru, ktorý samozrejme udržiaval len zariadenia, ktoré na seba zarábali. Keďže erár mal v správe väčšie tajchy a stupy v hlavnej Hodrušsko – Hámorskej doline, Kopanické a Kohútovské objekt stúpy boli z prevádzky odstavené.

Tajšíkov, alebo nádržiek na Kohútovskom potoku však v minulosti bolo viac, asi najznámejšou ďalšou prehrádzkou boli malé letné „kúpele“ pri bývalom hostinci – kedysi veľmi obľúbenom výletnom mieste obyvateľov hlavnej doliny. Dnes sú však stopy po tejto nádržke úplne zotreté neskoršou reguláciou potoka.

V roku 2006 mi Ing. Kaňa ukázal zaujímavú, pomerne veľkú kruhovú priehlbinu na plošine na severovýchodnom svahu výbežku Hrbu len asi 100 metrov od kostola v Dômkoch ktorá hydrologicky tiež patrí do Kohútovskej doliny. Stará šachta to nie je, preto že sa v nej drží voda, pokladám za možné, že je to veľmi stará nádrž na vodu podobná ako tzv. Tajšíky pod Kerlingom, na ktoré tiež príde rad v niektorom z nasledujúcich dielov.

Použité pramene

Kolektív: Spravodaj BVÚ 3-5/1997 a 2-3/2000
Zborníky SBM III - XX
Krchňavý-Priesol: História sakrálnych objektov v obci Hodruša-Hámre 2008


K. Ivan, Občianske združenie KERLING

Kohútovské tajchy - stará mapa
Kohútovské tajchy - stará mapa. Zväčšiť obrázok...

Kohútovské tajchy - súčasnosť
Kohútovské tajchy - súčasnosť. Zväčšiť obrázok...

1. časť   2. časť