Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

História baníctva

Menej známe tajchy Hodrušskej doliny: Býčí alebo Stier tajch v Pivnej doline (1. časť)
zdroj: Ing. Karsten Ivan
pridané:
25.7.2009

V predchádzajúcom článku sme pohovorili o zaniknutom tajchu v Hölle (Peklisku) blízko Horného Hodrušského tajchu. Avšak o máloktorom tajchu v celých Štiavnických vrchoch je tak málo informácii , ako o Býčom tajchu (Stier /čítaj štír/ z nemčiny = Býk) v Pivnej doline.

Písomné pramene z minulosti ho spomínajú len okrajovo, väčšinou je len uvedené (napríklad z 3.7.1882 pochádza zápisnica z terénnej pochôdzky predstaviteľov ťažiarstiev Gerambovskej banskej únie, Moder, Finsterort a Banského eráru) že tento tajch existoval.

Autor nemá k dispozícii prameň, ktorý by umožnil upresniť, kedy a kým bol vybudovaný, môžeme však smelo tvrdiť, že sa tak stalo pred 18. storočím.

Nejedná sa o malý bezvýznamný tajšík – parametre hrádze nasvedčujú, že Býčí tajch je možné skôr zaradiť medzi stredne veľké vodné nádrže. O dôvode opustenia tajchu Stier sa špekulovalo už koncom 19 storočia, zápis z roku 1882 hovorí, že tento tajch nenašli zaevidovaný ani v údelových mapách Banského kapitanátu v Banskej Štiavnici.

Vymenujme aspoň niekoľko možných dôvodov ponechania už postaveného tajchu svojmu osudu:

- nevhodné miesto založenia hrádze (na priepustných základoch - podloží),
- zle postavené teleso hrádze s nedostatočnou tesnosťou, ktorá sa prejaví až pri napustení
- havária tajchu pretrhnutím krátko po stavbe (tajch ešte nepriniesol žiadne peniaze)
- problém investora finančne pokryť náklady úprav, opráv alebo samotnej stavby tajchu
- nahradenie pôvodne zamýšľanej funkcie tajchu iným vyšším, väčším tajchom.

Uvedené hypotetické príčiny sa môžu ešte pekne navzájom kombinovať a komplikovať Stavba tajchu stredných a väčších rozmerov nikdy nebola lacná záležitosť. Mohli sa do nej púšťať len banské podniky finančne silné a veľké.

V novšej dobe už dokonca vznikli pochybnosti, kde vôbec vlastne Býčí tajch ležal, v zborníku prednášok z konferencie Banskoštiavnické tajchy z roku 2003 (Vydal Banský Výskumný Ústav) autor prednášky za Býčí tajch označil bezvýznamné napájadlo dobytka pri Kohútovskom majeri.

Mapy z konca 19. storočia jasne označujú lúku nad Pivnou dolinou, na ktorej sa kedysi rozkladal spomínaný tajch, ako Stier, štôlňa pod tajchom je pomenovaná „Stier teich táró“. Napájadlo pri Kohútovskom majeri má teda s Býčím tajchom spoločné len jedno – obe nádrže vybudovali ľudia, inak sa však samozrejme jedná o omyl.

Najprv si povedzme niečo o tom, kde sa Býčí (Stier) tajch nachádza. Od námestia so súsoším Kalvárie v Banskej Hodruši pokračujeme po asfaltke smerom k Dolnému Hodrušskému tajchu. Po cca 300 m sa cesta stáča doľava k Hornému Hodrušskému závodu, na pravej strane vidíme ruiny Hodrušského pivovaru, ktorý dal meno vrchu nad ním (Pivovarský vrch, nem. Brauhübl). Odbočíme vpravo cez mostík ponad potok do ústia Pivovarskej doliny (starý názov Letschergrund z nem. Letscher = výčap piva). Pokračujeme lesnou cestou dnom doliny proti prúdu Pivovarského potoka asi 900 metrov.

Tu sa lesná cesta rozdvojuje, my sa vydáme strmšou lesnou cestou doprava. Po cca. 200 m sa lesná cesta stáča prudko vpravo, smeruje na juhozápad k Partlovskému a Ľuptákovskému majeru pod Pivovarským vrchom, my odbočíme v zákrute na lesnú cestu prichádzajúcu zľava. Po krátkom prudkom stúpaní závozom sa cesta takmer vyrovná, opäť sa držíme ľavej lesnej cesty, ktorá nás dovedie k hrádzi Býčieho tajchu, kde sa po ľavej strane pomedzi stromy otvára lúka – dno tajchu. Hrádzu Býčieho tajchu lesná cesta míňa tiež vľavo.

Parametre Býčieho tajchu

Koruna hrádze je vo výške cca 570 m.n.m., dĺžka hrádze 88 m, výška hrádze na vzdušnej strane max. 12 m, na návodnej strane to bolo cca 9 – 10 m, maximálna hĺbka tajchu mohla byť 8 – 9 m.

Tajch zadržiaval vodu o objeme 10 000 – 14 000 m3. Rozloha tajchu bola 35 – 40 árov. Vyloženie návodného svahu hrádze kameňmi tak, ako je to známe pri ostatných tajchoch, zatiaľ nebolo pozorované.

Prívodné (zberné) alebo náhonné jarky pri tomto tajchu nie sú zreteľné, slabý náznak vo forme rovienky po vrstevnici sa tiahne severovýchodným smerom popod výbežok Širokej k dolinke Bärenleuten (Perlajtňa) a k druhej vetve prítoku Pivovarského potoka.

Tajch bol zrejme napájaný len hlavnou vetvou Pivovarského potoka, ktorý však má nad Býčím tajchom pomerne veľké zberné územie popod masív Kamenného závozu, Popálenej Hory a Okrúhlej. Potok sa ťahá nad hrádzou ešte v dĺžke cca 1 km, potok nevysychá ani v lete, čo zrejme bohato stačilo na celoročné napájanie tajchu.

Samotná hrádza je dnes porastená stromami, v teréne je však jasne viditeľná, zvýrazňuje ju zárez potoka v mieste kde sa hrádza pretrhla, resp. bola prekopaná, Najhlbšia časť dna bývalého tajchu je dodnes močaristá, porastená jelšami, väčšiu časť bývalej plochy zaberá lúka.

Stierteich je pomerne málo zanesený náplavmi, čo medziiným svedčí aj o tom, že sa nepoužíval príliš dlho. V prvej polovici 18. storočia úlohu Býčieho tajchu nahradil opravený a zvýšený Horný Hodrušský tajch spolu s vtedy novovybudovaným Dolným Hodrušským tajchom .

Nie je celkom jasné, ktoré Hodrušské alebo Štiavnické banské ťažiarstvo dalo Stier tajch vybudovať, najpravdepodobnejšími stavebníkmi tohto vodného diela sú však veľké a ekonomicky silné ťažiarstva, ktoré dobývali a spracovávali rudy v hlavnej doline poniže Pivnej doliny. Do úvahy pripadá Brennerské ťažiarstvo, spojené ťažiarstva Handel Hodritsch , alebo ťažiarstva neskôr spojené do Bane Všechsvätých.

Rovnako , ako v prípade minule spomínaného starého tajchu v Hölle ( Ciblíkovská lúka/Skautský tábor), ani Býčí tajch v Pivnej doline nestojí celkom osamotene. V jeho bezprostrednej blízkosti, cca 100 m severne od hrádze , v nadmorskej výške cca 550 m.n.m. sa nachádza menší tajšík, s hrádzou síce pomerne dlhou ale malý objemom.

Parametre bezmenného tajšíku pod Býčím tajchom

Dĺžka hrádze: 43 m, šírka koruny hrádze max.3 m, výška na vzdušnej strane hrádze 5 – 7metrov, Bezmenný tajšík s objemom cca 2 – 3 tisíc metrov kubických, a hĺbkou max 4 m sa dal napúšťať zo spodného výtoku Býčieho tajchu. V súčasnosti je tajšík až po korunu hrádze vyplnený sedimentami, tvorí len akúsi okrúhlu rovnú plošinu s priemerom 40 m vpravo od cesty, ktorá nás viedla k jeho väčšiemu bratovi .

Starý spôsob budovania sústavy menších tajchov svedčí o značnom veku oboch nádrží z Pivnej doliny. Možno sa ešte v Hlavnom Banskom archíve v Banskej Štiavnici podarí nájsť dokument, ktorý osvetlí, kto a kedy tajchy v Pivnej doline vybudoval.

1. časť   2. časť