Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

História baníctva na Slovensku

Stavebné pamiatky - Pukanec (1. časť)
zdroj: www.pukanec.sk
pridané:
21.5.2008

Kostol sv. Mikuláša

Najvýznamnejšou stavbou mesta, ktorá pretrvala všetky pohromy, je rím.-kat. farský kostol sv. Mikuláša, patróna mesta. Je to prekrásne gotické architektonické dielo pozostávajúce z dvoch lodí s pozoruhodnou sieťovou klenbou a pôvodným vnútorným zariadením. Názory na postupnosť jeho výstavby sa rôznia. Podľa E. Loráda stojí na mieste románskeho kostola z 13. storočia. Podľa Súpisu pamiatok na Slovensku vznikla hlavná loď pri založení mesta v 14. storočí. Nasvedčoval by tomu jej pôdorys so štvorcovým presbytériom a sakristiou z tzv. prechodného obdobia medzi románskym a gotickým slohom. Zachoval sa náhrobok richtára Alberta z roku 1321, ktorý dal zhotoviť komorský gróf Kadold. Hlavná loď bola pôvodne prekrytá len dreveným stropom. Bola zaklenutá až v roku 1506 bohatou gotickou sieťovou klenbou typu banskoštiavnickej sv. Kataríny. Presbytérium a sakristia sú zaklenuté krížovou rebrovou klenbou klinovej profilácie.

Okolo roku 1400 pristavili k pôvodnej dispozícii severnú bočnú loď. Je zaklenutá štyrmi klenbovými poľami krížovej klenby v tzv. krásnom slohu vrcholnej gotiky. Presbytérium v polovičnej šírke bočnej lode je prekryté jedným poľom krížovej klenby s uzáverom

Rímsy triumfálneho oblúka sú bohato plasticky zdobené motívmi zvierat a ľudských hláv. Priestor lode je presvetlený štyrmi gotickými oknami. Každé z nich má inú kružbu. Pôvodne boli presklené farebnými sklami, tak ako okná v presbytériu. Od čias reformácie boli lode oddelené súvislým múrom, až do roku 1940. Niektorí bádatelia tvrdia, že práve táto loď stojí na pôvodných románskych základoch a pôvodne mala dve knažištia, z ktorých jedno slúži teraz ako sakristia.

Hlavná loď je od presbytéria oddelená lomeným triumfálnym oblúkom. Nad ním na čelnom múre lode je freska, mestský znak, znázorňujúci sv. Mikuláša, patróna chrámu a mesta, na hradbách a dvoch baníkov rúbajúcich do sk aly. Do prestavby v roku 1940 bol pod ním nápis: „Sancte Nicolae intercesione tua florescant montes.“ V preklade: „Svätý Mikuláš, na tvoj príhovor nech prekvitajú naše bane.“ Na pravej strane oblúka sa zachoval latinský nápis: „Margarita virgo fundatrix huius ecclesiae“ (Margarita panna, zakladateľka tohto chrámu), pod ním bol i letopočet 1506. Kto bola táto panna Margarita nevieme, no ešte v 18. storočí opatrovali jej portrét v chráme. Na náprotivnej strane oblúka je osadený renesančný epitaf Hansa Solnera z roku 1589 s reliéfom Krista na kríži v edikule a okrídlenými hlavami anjelov v archivolte.

Presbystérium má v čelnej stene dvojdielne gotické okno s trojlistovou kružbou. Takéto kružby boli aj v oknách hlavnej lode. Pri vkladaní vitráží v roku 1917 boli odstránené. Na epištolovej strane je prekrásne gotické pastofórium na tordovanej nohe. Na strane evanjeliovej sú dvojité sedile s trojitým záklenkom. Krížovú klenbu sanktuária zdobia fresky postáv štyroch evanjelistov. Do roku 1940 boli po stranách oltára tiež postavy sv. Petra a Pavla.

Chrám mal pôvodne dve veže. Väčšia bola nad sanktuáriom. Mala 24 okien a ukončovala ju trojitá plechová kupola. V časoch tureckého nebezpečenstva slúžila ako pozorovateľňa. Už vtedy boli na nej aj hodiny. Poškodilo ju zemetrasenie v 16. storočí. V roku 1585 ju spevnili železnými sperami. Takto predĺžili jej životnosť o 280 rokov. V roku 1867, keď hrozilo nebezpečenstvo jej zvalenia, ju rozobrali. Jej zvyšky sú viditeľné na povale i dnes. Druhá veža stála v priestore dnešného vstupu do chrámu. Poškodenú zemetrasením ju museli okolo roku 1800 odstrániť. Obidve veže boli bez zvonov.

Neskôr postavili na jej mieste murovanú. Pri prestavbe kostola v rokoch 1864-1867 postavili terajšiu vežu so zvonmi. Je trojpodlažná s ihlancovou strechou, slohovo nezapadá do pôvodného komplexu.

Chrám sv. Mikuláša je jedným z mála chrámov na južnom Slovensku s pomerne zachovalým pôvodným gotickým zariadením. Tvoria ho nádherné tabuľové oltáre z konca 15. storočia. Sú zaradené do okruhu dielne majstra Božieho hrobu v Hronskom Sv. Beňadiku.

Najstarší z oltárov, oltár Panny Márie, je z rokov 1470-1480. Ústrednou postavou je 120 cm vysoká socha Madony, vyrezaná z lipového dreva. Kompozične je príbuzná soche Madony z levočského oltára „Vir dolorum“. V postranných výklenkoch sú sochy baníckych svätíc Barbory, Kataríny, Margity a Doroty. Na vnútorných krídlach je zobrazený mariánsky cyklus, na vonkajších sú Madona a svätci. Maľby sú zaradené do okruhu školy svätobeňadických obrazov Zvestovania a Navštívenia Panny Márie, datované do začiatku druhej polovice 20. storočia. Predela a

Aj oltár Korunovania Panny Márie má mnohé prvky príbuzné so svätobeňadickou školou. Pochádza z roku 1484. Súsošie korunovania je vysoké 120 cm. V postranných výklenkoch boli sochy sv. Jána ev., sv. Petra, sv. Jána Krstiteľa a sv. Pavla. Na krídlach sú zobrazené pašiové motívy. Súsošie korunovania s nimi však nekorešponduje, keďže do skrine bolo osadené až v roku 1942 pri rekonštrukcii kostola výmenou za novšiu sochu sv. Jozefa. Pôvodne bola ústrednou pravdepodobne socha „Vir dolorum“. Ani pri tomto oltári sa nezachovali nástavec a predela.

Oltár sv. Jozefa (teda pôvodne oltár Korunovania) pozostáva z novšej sochy sv. Jozefa v skrini, dvoch maľovaných krídel a neskorogotickej predely. Obrazy sú zaradené do okruhu beňadickej dielne z tretej štvrtiny 15. storočia. Predela pochádza zjavne (odpílené okraje) z niektorého iného oltára. Je datovaná do roku 1580.

Oltár sv. Salvátora (Spasiteľa) pochádza z roku 1488. Pozostáva z dvoch pevných krídel s reliéfmi dvanástich apoštolov. V skrini je osadená socha Krista Spasiteľa. Hladká a sústredená tvár má analógie z okruhu tvorby Hansa Multschera. Aj za jej autora sa považoval rezbár Sv. hrobu z Hronského Sv. Beňadika. V roku 1942 sa však pri rekonštrukcii našla písomná správa, podľa ktorej bol vložený lístok z 10. októbra 1488 s nemeckým textom tohto znenia: „Roku Pána 1488 vyhotovil tento oltár na poctu svätých dvanástich apoštolov majster Pavol, maliar, toho času pôsobiaci v Budíne a umiestnil ho osem dní pred sv. Lukášom v pukanskom kostole.“ Tento objav je veľmi cenným údajom. Škoda len, že nedošlo k hlbšiemu prebádaniu nálezu a diela v puk anskom kostole. Evidentne nepatriaca k oltáru je predela s reliéfmi starozákonných prorokov. V zachovanom nástavci je v strede umiestnená socha „Vir dolorum“, po stranách Ježišova Matka a sv. Ján.

Hlavný oltár Ukrižovania z konca 15. storočia nie je celkom jasne zatriedený do slohových prúdov. V skrini rozmerov 210/190 je osadená ústredná skupina Kalvárie s Kristom na kríži, dvoma lotrami, Ježišovou Matkou, Máriou Magdalénou, sv. Jánom a Longinom. Na krídlach reliéfy: Kristus na Olivovej hore, Judášov bozk, Ježišovo bičovanie a Šimon z Cyrény pomáha Ježišovi niesť kríž. Na zatvorených stranách krídel sú štyri tabule so svätcami a sväticami. Nástavec so sochami „Vir dolorum“, sv. Mikuláša a sv. Ambróza po stranách pochádza z 19. storočia. Pôvodná predela je nahradená barokovým bohostánkom. Menzu hlavného oltára tvorí náhrobok z roku 1320.

V kostole sa nachádza len jeden barokový oltár sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia. Má stĺpovú architektúru konkávne komponovanú, so sochami sv. Jozefa, sv. Jána Nepomuckého a sv. Petra. Baroková je i kazateľnica z prvej polovice 18. storočia. Na parapete rečnišťa sú sochy cirkevných otcov. Baldachýn nesený akantovými volútami zdobí päť sôch.

Spracoval Peter Klinko, pukanec.sk

1. časť   2. časť