Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovenské baníctvo v r. 1918-1938 - Konjunkturálny rozmach slovenského rudného baníctva v rokoch 1936 a 1937 (2. časť)
zdroj: Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec
pridané: 23.5.2007

Temer u všetkých rúd sa po predchádzajúcom väčšom alebo menšom vzraste produkcie v jarných mesiacoch roku 1937 prejavil pokles ťažby. Najzreteľnejší bol v máji; ťažba niektorých rúd sa po tomto poklese už nezlepšila. Bol to prejav otrasov svetového hospodárstva, ktoré na slovenské rudné dolovanie pôsobilo prostredníctvom spracovateľských odborov ťažkého priemyslu. Nemôžeme však hovoriť o kríze slovenského rudného baníctva, ktoré síce na čas vo svojom nástupe povolilo, ale príčiny tkveli v politických a štátoprávnych zmenách, v prerušení zaužívaných stykov a pod. Hneď ako sa pomery aspoň na povrchu ukľudnili a ustálili, rudné baníctvo na Slovensku sa uvoľnilo, čo sa prejavilo v raste produkcie.

Už v roku 1936 sa v banských závodoch na Slovensku oživila investičná činnosť. Pri flotačnej úpravni v Čučme postavili Antimónové závody taviace zariadenia na spracovanie bahnitých odpadkov zo starej úpravne. V Kremnici sa zdokonaľoval systém tamojších hydrocentrál a v októbri 1936 začala pracovať novovystavaná lúhovňa, ktorá potom spracovávala koncentráty, nevhodné pre amalgamáciu. V merníckom závode sa postavilo nové zariadenie na drvenie hornín a v hute sa uviedla do chodu nová rotačná pec na praženie ortuťovej rudy.

V nasledujúcom roku sa investičná činnosť ešte rozšírila. Rimamuránske závody zaviedli v baniach na Železníku, v Bystrom, Luciabani, Nižnej Slanej a Vlachove strojové vŕtanie na stlačený vzduch, v Nižnej Slanej inštalovali tri nové kompresory, dokončili elektrifikáciu lanovej dráhy z Hnúšti; v pražiarní v Luciabani a na Železníku staré pražiace pece nahradili novými, výkonnejšími a pražiareň v Nižnej Slanej rozšírili. V coburgovskom závode v Mlynkách stavali novú pražiareň s lanovkou a zásobníkom a vystavali vlečku k železničnej trati Červená Skala — Margecany. Lanovku v Dobšinej upravili pre zvýšenú prevádzku. I bane Roztoky a Graetel boli po obnovení ťažby modernizované. V Rudňanoch stavalo Vítkovické ťažiarstvo spekaciu panvu. Banská a hutná spoločnosť na Bindte inštalovala pražiacu pec, ktorá mala spracovávať tamojšie prerastené rudy. V štátnom závode na Železníku pristavali k piatim pražiacim peciam odsávacie zariadenie. Antimónové závody začali v Medzibrode stavať novú flotačnú úpravňu. Ťažiarstvo AUREA uviedlo na Dunaji do prevádzky plávajúci bager.

Najväčším investičným komplexom boli v roku 1937 prípravné práve v Slovinkách a Krompachoch. Odvodnila sa baňa Trinkel a pripravila sa na dobývanie medenej rudy. Opravovalo a doplňalo sa aj povrchové zariadenie. Úpravňu pre medené rudy zmodernizovalí a na aglomeráciu železných koncentrátov postavili otáčavú pec; budovalo sa medenohutné zariadenie, vykonali sa prípravné práce na inštalácii zariadenia elektrolýzy a na výrobu modrej skalice.

Nástup konjunkturálneho rozmachu slovenského rudného baníctva dokazuje aj veľké množstvo kutacích a prípravných prác. Nikdy od roku 1918 sa na Slovensku toľko nekutalo na rudy ako teraz. Štátne banské riaditeľstvo v Rožňave kutalo v okolí Cinobane, Rudníku a Štítniku na oker a iné železné rudy. Pri Rimavskej Kokave kutal Ľudovit Hahn a neskoršie A. Sternlicht na magnetit.

Podnik PYRIT v Smolníku viedol kutacie práce na železný kýz v okolí Heľpy a Polomy. Antimónové závody kutali na antimónovú rudu v Lome a Medzibrode (v okolí Vajskovej) a v Poproči (jasovský prenájom). V Čučme otvorili novú baňu k Vince. Štátne banské riaditeľstvo v Banskej Štiavnici pripravovalo staré bane v Novej Bani na opätovné otvorenie, Štátne banské riaditeľstvo v Kremnici začalo v druhej polovici roku 1936 kutať na bauxit pri Mojtíne a na Považí kutal na bauxit rad drobnejších podnikateľov.

V októbri 1937 začala Banská a hutná spoločnosť obnovovať staré štôlne odkúpenej železorudnej bane v Nálepkove. Firma MONTANIA kutala na medenú rudu vo Švedlárí, Henclovej a v Starej Vode. V apríli 1937 otvoril Baťa kutacie práce pri Ardove (neďaleko Plešivca) na zinkovú a olovenú rudu a neskoršie (od júna 1937) kutal pri Ochtinej a Rochovciach, kde sa vyskytovali tiež zinkové a olovené rudy a arzenopyrit. A. Guttmann kutal na viacerých miestach na antimónovú rudu.

Konjunkturálny nástup signalizovali i majetkové presuny. Poprí zakončení majetkových a kapitálových transakcií Banskej a hutnej spoločnosti, pri ktorých sa zmocnila Coburgových závodov, Drevárskeho a banského priemyslu v Markušovciach a bane dr. Ballestrema v Nálepkove, bol to najmä majetkový pohyb v rokoch 1937 a 1938. Odhliadnuc od drobnejších majetkových zmien a presunov bol to predovšetkým mocenský nástup brnenskej Zbrojovky, ktorá v roku 1937 prevzala spoločnosť MONTANIA, zaoberajúcu sa kutaním na medenú rudu, a v roku 1938 štátne závody v Rožňave a na Železníku a železiarsky komplex Podbrezovej.

Všetky príznaky jednoznačne svedčia v prospech tézy, že po oživení koncom roku 1936 začína rozvoj, ktorý sa kvalitatívne odlišoval od predchádzajúceho vývinu. Niet pochybností, že tento nástup mal potrebné rysy konjunktúry. To v slovenskom rudnom baníctve zároveň znamenalo, že sa mu konečne podarilo prekonať všetky prekážky, stávajúce sa mu do rozvojovej cesty, znútra sa obrodiť a prispôsobiť novým existenčným podmienkam.

1. časť   2. časť