Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Nová Baňa - v susedstve Turkov (2. časť)
zdroj: www.referaty.sk
pridané: 16.2.2005

Začiatky tureckej expanzie voči Uhorsku siahajú do poslednej tretiny 14. storočia. Turecké nebezpečenstvo vzrástlo porážkou Srbov na Kosovom poli roku 1389 a obsadením Tarnova – hlavného mesta Bulharska – roku 1393. Protiturecká obrana bola v Uhorsku značne oslabená pre vnútorné nepokoje. Turecká expanzia sa nezmenšila ani v 15. storočí. Za vlády Mateja Korvína dosiahli ďalšie územné zisky na Balkáne. Expanzívne zámery nedovolili panovníkovi vyvinúť potrebné úsilie na zastavenie tureckej rozpínavosti na južných hraniciach Uhorska.Obdobie po smrti Mateja Korvína charakterizuje v Uhorsku feudálna anarchia. Jeho nástupca Vladislav Jagelovský bol poddajným nástrojom v rukách najmocnejších uhorských feudálov, ktorí sa usilovali odstrániť reformy Mateja Korvína, najmä v oblasti dvorských úradov, organizácie vojska a krajinskej dane.

Moc vysokej šľachty vzrástla natoľko, že sa stala nielen reprezentantom ústrednej politickej moci, ale sa obohacovala na úkor panovníka. Vnútropolitická situácia v Uhorsku bola príčinou, že sa nevenovala obrane krajiny patričná pozornosť, ba čo viac, šľachta nemala na obrane záujem.Za vlády nedospelého Ľudovíta II. nielenže upadla ústredná kráľovská moc, ale sa aj značne rozkrádali kráľovské príjmy a majetky. Prehĺbili sa rozpory vnútri uhorskej šľachty, šľachtická opozícia sa na čele s Jánom Zápoľským chcela zmocniť vlády v krajine. Tento stav sa odrazil aj v hospodárskej oblasti, keď sa v rokoch 1524-1526 začali raziť neplnohodnotné mince. V takejto situácii mladý a neskúsený panovník ťažko mohol čeliť vzrastajúcemu tureckému nebezpečenstvu. Hospodársky a politický chaos uhorskej vládnúcej triedy dosahoval v tomto období vrchol, pričom Turci stáli na južných hraniciach Uhorska.

Pre Uhorsko so zreteľom na francúzsko-habsburské vojny a reformačné zápasy, pre ktoré európske krajiny nevenovali ohrozeniu Uhorska náležitú pozornosť, nebola priaznivá ani medzinárodná situácia. V takýchto ťažkých pomeroch sa 19. augusta 1526 odohrala známa bitka pri Moháči, v ktorej bolo uhorské vojsko na hlavu porazené. O porážku sa pričinil aj Ján Zápoľský, ktorý v úsilí získať uhorský trón, neprispel panovníkovi na pomoc, hoci mal početnejšie vojsko. Krátko po porážke vypukla v Uhorsku medzi uchádzačmi o uhorský trón Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským občianska vojna, ktorej následky niesla najmä mestská chudoba a poddaní.O hroziacom tureckom nebezpečenstve sa dozvedela Nová baňa až roku 1526 z listu panovníka, ktorým 9. júla oznámil Františkovi Dócimu v Žarnovici a novobanskej mestskej rade, že na riešenie sporu medzi Novou Baňou a sedliakmi v Horných Hámroch nemôže na Jána Krstiteľa poslať svojho zástupcu, lebo je zaujatý prípravou ťaženia proti Turkom.

Stredoslovenské banské mestá v čase ohrozenia vystupovali spoločne na obranu svojich záujmov, spoločne niesli všetky ťarchy a bremená, ktoré od nich žiadali počas tureckej expanzie panovníci.Po moháčskej bitke sa stredoslovenské banské mestá ocitli v strede záujmov obidvoch súperiacich strán. Kráľovná Mária, vdova po Ľudovítovi II., ktorý zahynul v bitke pri Moháči, žiadala už 13. septembra od nich vernosť a sľubovala im všestrannú pomoc. Vojenská situácia bolo spočiatku priaznivá Jánovi Zápoľskému, ktorému na začiatku patrila väčšia časť Uhorska, kým Ferdinandovi iba niekoľko žúp v západnom Uhorskou s Bratislavou. V úsilí oslabiť moc Ferdinanda I. Ján Zápoľský 30. mája 1527 žiadal stredoslovenské banské mestá, aby sa neopovážili prijať nemeckých vojakov, a ak už tam sú, majú ich vyhnať, lebo stratia jeho priazeň, svoje výsady a majetky. V júli roku 1527 sa podarilo Ferdinandovi I. dobyť Budín a zahnať Zápoľského na východ. Úsilie Zápoľského získať späť stratené územia boli zbytočné. Po napadnutí stredoslovenských banských miest Albrechtom zo Šternberka na jar 1529 poslala im kráľovná Mária na pomoc vojsko s veliteľom Leonardom Hauprom a sľúbila im aj ďalšiu pomoc.

V lete 1529 sa Jánovi Zápoľskému pomocou Turkov podaril opäť získať Budín a aj ostatné stratené územia. Ferdinandovi I. zostali len západoslovenské a zadunajské stolice, ako aj slobodné kráľovské mestá.Zápoľský v novembri roku 1530 žiadal od stredoslovenských banských miesť 4000 zl., pričom nezabudol v prípade neuposlúchnutia pripojiť obligátne vyhrážky. Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica zaplatili po 800 zl, Pukanec 172 zl., Nová Baňa , Banská Belá a Ľubietová po 146 zl.Na základe sťažnosti richtára a mestskej rady v Novej Bani prikázal roku 1530 Ján Zápoľský kapitánom svojho vojska Petrovi a Mikulášovi Kostkovcom, aby nekrivdili obyvateľom Novej Bane a neškodili im na majetku. Súčasne im zakázal zasahovať do súdnej právomoci richtára a mestskej rady, ako aj obťažovať tamojších mešťanov, lebo ich vzal svojej osobitnej ochrany. V apríli tohto roku zakázal tým istým kapitánom rekvirovať v Novej Bani kone a dobytok, lebo tým narušovali prácu baníkov, ktorí potrebovali kone pre banskú prevádzku.Medzitým kráľovná Mária ubezpečovala stredoslovenské banské mestá, že jej brat vynakladá všetko úsilie, aby ich oslobodil a žiadala od nich vernosť s prísľubom pomoci.

Roku 1531 Ján Zápoľský žiadal od banských miest 120 zl. Kremnica , Banská Štiavnica a Banská Bystrica zaplatili po 158 zl, Pukanec 75 zl., Nová Baňa, Banská Belá a Lubietová po 58 zl.V bojoch medzi Ferdinandom I. a Jánom Zápoľským obyvatelia banských miest veľa vytrpeli. Roku 1529 sa sťažovali kráľovnej Márii, že im vojsko berie dobytok, kone, potraviny i peniaze. Pretože velitelia vojsk žiadajú stále viac ako môžu dať, hrozí zastavenie baní, lebo bez koní, povozov a potravy nemôžu pracovať. Takáto situácia mnohých obyvateľov prinútila zanechať baníctvo a odísť do iných miest. Po neúspešnom pokuse Turkov roku 1532 dobiť Viedeň, uzavreli bojujúce strany v Istanbule roku 1533 mier.

Turecké nebezpečenstvo vzrástlo pre celé územie banských miest po dobytí Budína roku 1541. Banskobystrický snem vyrubil všetkým obyvateľom Uhorska na protitureckú obranu roku 1542 mimoriadnu daň. Stredoslovenské banské mestá zaplatili okrem tejto dane navyše ďalších 3000 zl.Turci obsadili roku 1543 Ostrihom a o rok nato Novohrad, čím vzrástlo bezprostredné nebezpečenstvo tureckých prepadov aj pre stredoslovenskú banskú oblasť. Ostrihomský Mahemeth Baša žiadal už 3. augusta 1543 stredoslovenské banské mestá, aby vyslali k nemu svojich zástupcov. Sľúbil im ochranu a bezpečný návrat, zároveň vyslovil počudovanie, že dosiaľ k nemu neprišli. V nasledujúcom roku (1544) 10. augusta Ferdinand I. upozornil banské mestá na možný útok Turkov. Žiadal vyzbrojiť všetkých baníkov a sedliakov. Súčasne prikázal aj Zvolenskému kapitánovi Mikulášovi Prosenovskému, aby ochránil banské mestá.Situácia Novej Bane a ostatných banských miest sa zhoršil roku 1544 po útoku ostrihomských Turkov na hrad Levice. Nebezpečenstvo si uvedomila aj Tekovská stolica, lebo na obranu proti Turkom zdanila všetkých sedliakov v okruhu banských miest.

Vyhrážky Turkov banským mestám sa neuskutočnili, lebo pre vojnu s Peržanmi boli nútený uzavrieť s Ferdinandom I. roku 1547 v Istanbule mier.Mier mal iba relatívnu platnosť, lebo pohraničné turecké posádky stále napádali okolie banských miesť. Podľa sťažnosti banských miest panovníkovi roku 1549 obyvatelia Novej Bane, Pukanca a ďalších lokalít nemôžu vyjsť ani na 4 míle za mesto. Žiadali posilniť posádky Vígľaša, Krupiny, Levíc a Hronského Beňadika, lebo Turci by ich ľahko premohli a obsadili banské mestá, ktoré sú bez ochrany. Roku 1552 sa dohrala s Turkami nová vojna, v ktorej sa im podarilo obsadiť Drégeľ, Sečany, premonštrátsky kláštor v Šahách a iné pevnosti na južnom pohraničí Slovenska. Banské mestá žiadali posilniť obranu Levíc a Hronského Beňadika. Ostrihomská kapitula, ktorá od roku 1543 sídlila v Trnave, vyzvala roku 1552 Novú Baňu, aby sa jej obyvatelia zúčastnili na opevňovacích prácach okolo kláštora a aby prispeli aj finančne. Poukazovala na to, že panovník posilnil tamojšiu posádku o 100 jazdcov a zdôrazňovala, že opevnený kláštor zadrží turecké útoky a prispeje aj k obrane Novej Bane.Roku 1553 bola posádka cisárskych vojakov umiestená aj v Novej Bani. Vojaci napriek panovníkovmu zákazu narobili v meste aj na Brehoch značné škody. Panovník mestskú radu ubezpečil, že do mesiaca budú všetky škody uhradené.

Žiadosti Banských miest nenašli u panovníka náležité pochopenie, čo umožnilo Turkom dobyť roku 15574 hrad Fiľakovo. Až po páde tejto pevnosti začal panovník venovať väčšiu pozornosť obrane banských miest. Roku 1555 vymenoval za zvolenského župana a hlavného kapitána banských miest Jána Balašu. Postaral sa o obranu niekoľkých hradov a pevností, najmä Zvolena, Levíc a Hrenoského Beňadika, ale aj tak sa Turkom v tomto roku podarilo spustošiť jeho okolie. Do Novej Bane, najmä vďaka prítomnosti cisárskych vojakov, Turci nevtrhli. Ostrihomská kapitula žiadala vojakov od Novej Bane a Kremnice aspoň na dva miesiace, lebo sa dozvedela, že sa Turci chcú zmocniť hronskobeňadickej pevnosti za každú cenu. Po zdrvujúcej porážke zvolenské ho kapitána Jána Balašu pri Sečanoch roku 1562, ktorý sa usiloval natrvalo vyhnať Turkov z okolia banských miest, prevzal obranu banského okolia veliteľ levickej posádky Štefan Dobó. Posilnil pohraničné posádky, ktorých prevažná časť zahynula v bitke pri Sečanoch.

Roku 1563 boli zrušené vojenské kapitanáty a zriadený bol preddunajský dištrikt na čele s veliteľom Štefanom Deršfyom. Najdôležitejšou úlohou dištriktu bola obrana stredoslovenských banských miest. Na porade veliteľa dištriktu, kapitánov okolitých hradných posádok a zástupcov banských miest v Banskej Štiavnici roku 1563 vypracovali vojenský poriadok, ktorý mal zabrániť nečakaným tureckým útokom. Na strategicky dôležitých miestach mali by vybudované strážne veže, odkiaľ sa mal ohňom dávať signál o približovaní sa nepriateľa. Obyvatelia banských miest sa v prípade nebezpečenstva mali sústrediť na určených miestach. Novobančania a ostatní obyvatelia okolia sa mali v prípad ohrozenia Pukanca a Krupiny sústrediť v Banskej Štiavnici, v prípade ohrozenia Hronského Beňadika v Žarnovici, Tieto opatrenia čiastočne splnili svoj cieľ, ale tureckým prepadom nezabránili.

Okolie banských miest ohrozovali najmä potulujúci sa Turci, tzv. martalovci. Banské mestá žiadali roku 1566 panovníka o 200 vojakov na ochranu pred nimi. Poukazovali na ťažké položenie baníkov, hutníkov a uhliarov, ktorí sú najviac ohrození; ich prepady sťažovali banskú prevádzku.Roku 1567 vyzval budínsky paša Novú Baňu a Žarnovicu, aby sa mu dobrovoľne vzdali. Mestská rada poslala jeho výzvu Kremnici s prosbou o pomoc. Banské mestá žiadali 30. apríla pomoc pre Novú Baňu, lebo mesto nebolo schopné samé sa ubrániť útokom Turkov.Úsilie Turkov dostať sa k banským mestám dobitím hronskobeňadickej pevnosti neprestávalo. Nová Baňa ležala na okraji ich záujmov a bola nimi značne znepokojená, lebo 12. januára 1568 Turci spustošili Hronský Beňadik, postavili most cez Hron a ponáhľali sa na druhú stranu rieky, aby sa mohli dostať k Pukancu. Dňa 13. januára v noci o 1. hodine naliehavo žiadali Štiavničanov „o kresťanskú a susedskú pomoc“, lebo ich ohrozovali Turci od Hronského Beňadika. V tomto roku Turci hrozne pustošili okolie Hronského Beňadika, Neovej Bane a Pukanca, ako o tom píšu Banské mestá 2. septembra 1568 panovníkovi.Na obranu Pukanca dosadil panovník 100 vojakov. Strategický význam Pukanca si uvedomovali aj Turci, lebo roku 1570 novohradský beg opätovne žiadal Pukance, Krupinu a Dobrú Nivu, aby sa mu vzdali. Novobančania v tejto situácii prosili panovníka, by poslal na obranu mesta aspoň 25 vojakov. Arcivojvoda Ernest im 26. septembra 15700 oznámil, že vojsko potrebuje obranu dôležitých pohraničných pevností, no ak mu zvýši, pošle ho na pomoc aj Novej Bani. So zreteľom na rastúce nebezpečenstvo prosil o pomoc opäť Štiavničanov.Vojská ostrihomského bega pustošili okolie Levíc a Pukanca a 20. marca 1574 spustošili a vypálili opäť Hronský Beňadik, ale pevnosť nedobyli. Novobančania žili v týchto dňoch v ustavičnom strachu a 26. marca žiadali od Banskej Bystrice vojenskú pomoc, lebo 12 nestačilo na obranu mesta, so zreteľom na nebezpečnú situáciu by ich potrebovali aspoň 60. Na posilnenie protitureckej obrany im Kremnica poslala 24 vojakov.

Turecké Prepady v tejto oblasti neprestávali, lebo 5. apríla 1574 Novobančania hlásili Kremnici, že do Hronského Beňadika opäť vtrhli Turci. Nasledujúci deň Štiavničanom omámili, že držia stráže vo dne aj v noci, lebo Turci sa utáborili Pri Hronskom Beňadiku a chystajú sa tiahnuť Pohroním na Žarnovicu.Hoci bol Hronský Beňadik významným strategickým bodom a bránou k banským mestám, neposkytol mu pomoc ani panovník, aby banské mestá. Hronskobeňadický prefekt preto, 24. apríla žiadal Novú Baňu o finančné prostriedky na vydržiavanie 24 vojakov. Nová Baňa odstúpila žiadosť Kremnici a vyjadrila sa, že aj vlastných vojakov vydržiavajú len s najväčšími ťažkosťami.Roku 1575 dobyli Turci hrad Modrý Kameň, Divín a Drieňov, ktoré sa stali nástupišťom na ich útok proti banským mestám, kde sa chceli dostať cez Vígľaš a Zvolen. Neochablo však ani ich úsilie dostať sa k banským mestám dobytím hronskobeňadickej pevnosti.Situácia sa zhoršila roku 1588, keď Novobančania žiadali Štiavničanov o rýchlu pomoc, alebo každú chvíľu očakávali turecký útok. Súčasne aj oznámili, že Turci chcú dobyť Hronský Beňadik.

Situácia tamojších obrancov je zúfalá, lebo im chýbajú zbrane a strelivo, o čom Turci dobre vedia. Ak padne Hronský Beňadik, Turci zničia aj Novú Baňu. Novobančania poslali túto správu Kremnici a zároveň ju informovali o svojom ťažkom a nebezpečnom položení. Ženy a deti schovávali v baniach a v šachtách, aby ich zachránili. Prosili o pomoc pre Hronský Beňadik, lebo takto sa zachráni aj Nová Baňa. Aj Pukančania žiadali obranu a posilnenie Hronského Beňadika. Vo svojom liste Novobančanom písali, že novohradský beg sa im vyhrážal vypálením, ak sa mu nevzdajú. Nikto z obyvateľov sa neodvážil opustiť mesto.Novobančania žiadali pomoc pre Hronský Beňadik aj Banskej Bystrice. Bystričania sa vyhovárali, že sa starajú o obranu Zvolenskej Slatiny, Očovej a Ľubietovej, preto nemôžu pomôcť. Novobančania sa obrátili o pomoc aj k Štiavničanom a zdôrazňovali svoje veľké nebezpečenstvo, keď ich záchrana je závisela „len od Boha a Banských miest“. Od panovníka nemohli čakať nijakú pomoc, žiadali aspoň vojakov, z ktorých by časť bránila Hronský Beňadik, časť Novú Baňu.

Nová Baňa bola v tomto období vyčerpaná ustavičnými príspevkami na spoločnú protitureckú obranu v rámci banských miest. V rokoch 1566-1578 zaplatilo mesto na tento účel 1995 zl. Kým boli banské mestá vyčerpané výdavkami na spoločnú protitureckú obranu, zatiaľ sa okolití feudáli tejto povinnosti všemožne vyhýbali. Arcivojvoda Ernest 7. októbra 1578 ostro vytýkal správcovi arcibiskupských majetkov vo Sv. Kríži (Žiar nad Hronom) Michalovi Mikuličovi a Dócivom v Žarnovici, že odmietli Novej Bani pomoc proti Turkom. Súčasne im nariadil, aby v prípade potreby mestu pomáhali. V nasledujúcom roku im poslal na pomoc 25 vojakov.

Roku 1579 sa Novobančania sťažovali Kremnici, že Turci napadli Orovnicu, Hronský Beňadik a Tekovskú Breznicu, odkiaľ sa k ním pridalo niekoľko obyvateľov a spoločne s Turkmi znepokojovali okolie Novej Bane. Na nebezpečenstvo tureckého prepadu upozorňoval viac ráz Novú Baňu kapitán banských miest vo Zvolene Barbarič a mesto Pukanec.Roku 1591 sa stal hlavným kapitánom banskej oblasti Mikuláš Pálfy, ktorý u panovníka dosiahol, že obrana banských miest bola posilnená ďalšími 400 vojakmi. Trval na podmienke, aby sa aj banské mestá postarali zo všetkých síl o svoju obranu. Na jeho naliehanie najali roku 1592 na vlastné náklady 200 pešiakov a rozmiestnili ich na strategicky dôležitých bodoch.

Banské mestá sa 30. septembra 1592 v Kremnici dohodli o žolde vojakov takto: 4 velitelia mali dostať mesačne po 13 zl., zástavníci a bubeníci po 3zl., ostatní vojaci po 2zl. Ročný príspevok na ich vydržiavanie predstavoval 5300 zl., na ktoré prispievala Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica po 1325 zl., Pukanec 477 zl., Nová Baňa 371 zl., Banská Belá a Ľubietová po 238 zl. Banské mestá sa na vojakov zaviazli prispievať len do najbližšieho snemu, teda do 256. januára 1593.Roku 1593 sa medzi Habsburgovcami a Vysokou Portou začala nová tzv. pätnásťročná vojna (1593-1606), v ktorej spojené nemecko-uhorské vojská pod vedením Mikuláša Pálfyho dobyli roku 1593 Divín, Fiľakovo, Modrá Kameň, Sečany a iné dôležité pevnosti na južnej slovensko-tureckej hranici.

V nasledujúcom roku stratili Turci Novohrad a roku 1595 Ostrihomom, Vyšehrad a Vacov.Banské mestá okrem vydržiavania 200 vojakov na vlastnú obranu prispievali aj na spoločnú obranu finančne, výstrojov aj vojakmi. Nová Baňa sa 2. novembra 1596 Banskej Štiavnici sťažovala, že všetky zásoby streliva a pušného prachu odovzdali na obranu pohraničných pevností. Nevedia, ako by sa bránili v prípade útoku nepriateľa. Nielenže je mesto bez zbraní, ale sotva 20 mužov by sa našlo na jeho obranu, lebo zbraneschopní muži sú vo vojenských táboroch, sťažovali sa na ťažkú finančnú situáciu. Tretinu obyvateľov tvorili vdovy, ostatní obyvatelia sa rozutekali, alebo slúžili u sedliakov po dedinách.

Dňa 14. 1597 Mikuláš Pálfy žiadal banské mestá, aby mu ihneď poslali do tábora pri Sečanoch vojakov, ktorých majú na vlastnú obranu, lebo to vyžaduje záujem ohrozenej vlasti. Do tábora v Olovaroch mali poslať do 5. júla 100 koní a 25 povozov. Okrem toho za vojakov v Sečanoch zaplatila Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bysrica po 384 zl. 60 deň., Pukanec 116 zl. 10 den., Nová Baňa 90 zl. 91 21 den, Belá a Ľubietová po 127 zl. 50 den. O platení týchto poplatkov sa zachovala medzi banskými mestami rozsiahla korešpondencia, plná vzájomných sťažností a výhovoriek. Napokon sa 15. decembra 1597 dohodli, že radšej budú vydržiavať 200 vojakov, ako platiť tzv. uhorskú taxu. Uznesenie banských miest nebolo nič platné, lebo snem im aj naďalej vyruboval taxu na vydržiavanie vojska. Roku 1588 ich urgovala Uhorská komora, aby zaplatili poplatok 6520zl, ako aj ďalších 2000 zl. Na vydržiavanie vlastných vojakov. Okrem toho im vyrubili 3300 zl. Na vojakov v Sečanoch.

Do vojenského tábora kniežaťa Adolfa Schwarzenberga im určili dodať 100 koní a 25 vozov s príslušenstvom.V úsilí oslabiť úspechy uhorsko-nemeckého vojska povolali si Turci roku 1599 na pomoc Tatárov, ktorí hrozne plienil slovensko-turecké pohraničie. Dňa 17 mája 1599 ďakovali Novobančania Kristíne Ňáryovej, vdove po Gabrielovi Dócim v Žarnovici, za správu o rabovaní Turkov pri Drégeli sa sľubovali jej, že v prípade potreby pomôžu aj oni so svojimi vojakmi. Tatári začali ohrozovať v jesenných mesiacoch stredoslovenské banské mestá. Mikuláš Pálfy vyslal z vojenského tábora na Brehy a do Novej Bane 50 husárov zverbovať sedliakov z okolitých dedín k vojsku. Z Brehov získal 25 a z Novej Bane 40 vojakov. O hroziacom nebezpečenstve zo stravy Tatárov upozornil 9. októbra banské mestá Benedik Pográň z vojenského tábora v Ostrihome. V liste opisoval pustošenie a Vypaľovanie dedín nepriateľom, čo videl na vlastné oči.

Od zajatých Turkov sa dozvedel, že Turci chcú obsadiť a spustošil stredoslovenské banské mestá. Nariadil, aby sa obyvatelia z okolitých dedín ukryli na bezpečné miesto. Nariadil, aby sa oDňa 8. októbra Tatári spustošili Hronský Beňadik, Čajkov a okolité dediny. Keby Mikuláš Pálfy nebol rozkázal zatarasiť cestu medzi Novou baňou a Brehmi, boli by zničili nielen Novú Baňu, ale ajcelé stredné Pohronie. Značne ohrozená bola aj Banská Štiavnica, lebo Tatári sa priblížili ku Kolpachom (Banský Studenec). Štiavničania so strachom hlásili Kremnici, že každú hodinu očakávajú útok Tatárov. Vo veľkom nebezpečenstve bol aj Pukanec. Tatári sa stiahli do okolitých lesov a čakali na vhodnú príležitosť napadnúť banské mestá. V tomto období znepokojovali okolie banských miest, pričom si veľa vytrpel najmä Hronský Beňadik. Matej Záthari, hronskobeňadický prefekt, prosil 15. októbra banské mestá, aby mu poslali na pomoc 200 vojakov, lebo Tatári sa približovali od Vrábel.

1. časť   2. časť   3. časť