Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovenské baníctvo v r. 1918-1938 - Úsilie o zhospodárnenie úpravy a zhutnenie kremnických a banskoštiavnických rúd (1. časť)
zdroj: Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec
pridané: 9.11.2006

Všetka snaha banskoštiavnických technikov spočívala v hľadaní takých spôsobov upravovania komplexných rúd, ktoré by umožnili využitie maximálneho množstva kovov, obsiahnutých v rudách. Iba tak sa mohla znížiť cena získavaných kovov a zvýšiť pravdepodobnosť znovuzískania rentabilnosti ťažby. Do rokov 1922—1923 sa rudy upravovali výlučne jednoduchými flotačnými cestami, čím sa väčšia časť kovov a temer všetok zinok bez úžitku vyplavovali do odpadu. Mnoho sa sľubovalo od zavedenia selektívnej flotácie, s ktorou sa konali predbežné pokusy u nás i v cudzine. V roku sa dokončila stavba pokusnej úpravne pri hodrušskom závode, ktorú dodala známa rišskonemecká Humboldtova firma.

V priebehu roku 1929 sa doplnila potrebnými zariadeniami, aby mohla spracúvať hromadiace sa zásoby pripravených rúd. Bola určená na úpravu strieborných rúd s obsahom zlata (1 % strieborného obsahu). Jej kapacita bola pomerne veľká; spočiatku spracovávala denne asi 100 ton rudy, neskoršie sa jej výkon mohol zvýšiť až na 150 ton. Bola založená na zlepšenom princípe jednoduchej flotácie. Ruda sa pred flotáciou niekoľkokrát drvila, až sa dosiahlo zrno žiadanej veľkosti, potom sa vo flotátore vyplavovala. Po usušení bývalo v každej získanej tone koncentrátu okolo 10 kg zlatostriebra. Koncentráty sa najprv skladovali pri závode, neskoršie sa mali dopravovať do Banskej Štiavnice a v tamojšej hute zhutňovať. Predbežne sa tu časť koncentrátov aglomerovala na starom hutnom zariadení (pražiace panvy).

Banskoštiavnická Kruppova úpravňa na bani František, založená na selektívnom princípe, začala spracovávať rudy v júli 1950. Výkon úpravne sa kalkuloval na 140 tón denne. Produkovala olovene koncentráty, obsahujúce asi 70 % olova a 2,5 % medi. V tone oloveného koncentrátu bývalo aj okolo 450 gramov striebra a 30 gramov zlata. V banskoštiavnickej úpravni sa získaval aj zinkový koncentrát s 50 % zinku a 1 % medi; tona tohto koncentrátu mala asi 80 gramov striebra a 6 gramov zlata. Postup úpravy bol podobný ako v Hodruši. Olovené koncentráty mala spracúvať banskoštiavnická huta, zinkové koncentráty sa predbežne deponovali. Úpravňa zaručovala, podobne ako hodrušská, získať 80 až 90 % kovov obsiahnutých v rudách, a to z baní František a Žigmund.

Obidvom úpravniam sa musela prispôsobiť rekonštrukcia banskoštiavnickej huty na striebro a olovo. Časť starého zariadenia sa demontovala a ponechali sa len tri šachtové pece. Koncentráty z úpravní sa na zhutnenie pripravovali vopred v praziarni v päťetážovej mechanicky otáčavej peci (12,5 tony denne). Predpražené koncentráty sa museli ešte dopražovať na pražiacich panvách a aglomerovať. Tieto panvy uviedli do prevádzky v druhej polovici roku 1931. Zdĺhavým pražiarenským procesom sa z rúd odstraňovala hlavne síra, ktorú obsahovali najmä rudy z bane František, ale i tak zostávalo v koncentrátoch po aglomerácii 1 až 1,5 % síry. Aglomeráty sa zhutňovali v šesťmetrovej šachtovej peci, ktorá bola zapálená 1. decembra 1932 (druhú zapálili až v roku 1934, pri vyhasnutí prvej, tretia sa ešte len rekonštruovala).

Spolu s aglomerátmi sa do pece vsádzali olovnaté poloprodukty a vlastné trosky vhodného chemického zloženia. Produktom huty bolo surové olovo s 0,7 až 1,5 % striebra; tona surového olova obsahovala ešte 100—250 gramov zlata. Ďalej huta produkovala meďnato olovnatý kamienok s 20—25 % medi a 0,2 až 0,4 % striebra; tona kamienku obsahovala 5 až 10 gramov zlata. Kamienok sa spolu s ďalšími meďnatými poloproduktmi koncentroval na kovnatosť o 36—45 % medi, 0,3 až 0,5 % striebra a 10—30 gramov zlata v tone.

Surové olovo sa rafinovalo a pri výrobe predajného takzvaného mäkkého olova sa získavali aj koncentrované zlaté peny a zo strieborných koncentrovaných pien bohaté olovo. Na výrobu striebra a zlatostriebra sa v októbri 1934 uviedla do prevádzky zháňacia pec. Zároveň sa konali potrebné prípravy na stavbu rafinačnej pece na med', v ktorej sa mal obohatený meďnatý kamienok taviť na čiernu med'. Veľkým problémom huty bolo získanie zinku z koncentrovaných zinkových pien; v tomto období sa destiláciou v grafitovej retorte získalo až 75 % zinku, obsiahnutého v rude.

Hoci tu nemôžeme širšie hovoriť o technických problémoch vtedajšej úpravy a zhutnenia banskoštiavnických a hodrušských rúd, treba poukázať na to, že aj napriek veľkému dielu, ktoré sa v obidvoch závodoch vykonalo, zostávalo ešte mnoho nevy-riešených a neriešených otäzok. Keď mala huta v Banskej Stiav-nici produkovať kvalitné kovy a kovové zliatiny, musela poža-dovať napríklad čo najčistejší olovený koncentrát len s uróitým obsahom železa, medi a síry. Koncentráty obsahujúce príliš mno-ho síry sa museli odosielať papierňam na predpraženie. Banskoštiavnické rudy obsahovali toľko nežiadúcich prímeskov a v takom pomere, že ich vylúčenie za daných technických pod-mienok nebolo temer možné. To sa mohlo docieliť len zvýšením obsahu zlata a striebra. Zlato sa v Banskej Štiavnici dobývalo zo zlatonosných pyritov a použitie týchto pyritov k obohateniu koncentrátov zlatom by popri znížení obsahu olova znamenalo znehodnotenie koncenträtov prímeskom síry a vyšším obsahom železa.

Obohatenie koncentrátov striebrom by naräžalo na po-dobné ťažkosti. V liste VII. odboru Ministerstva verejných prác píše Štátne banské riaditeľstvo v Banskej Štiavnici, že "nezbývá tedy nic jiného, než nízkou cenu hledět vyrovnat výkonem, aby se získalo množství. Zmenšením nákladu se docílí, když se bude dodávati ruda jen z báné olovéno-zinkové v poméru Zn-Pb 1 :1. pokud možno bez pyritú, které snižují jakost koncentrátú. Ovšerri pŕitom vzniká nebezpečí, že báně bude zakrátko vyčerpána, možno říci vyrabována".

1. časť   2. časť