...
Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pieskovec

Páskovaný pieskovec - Nová Bystrica, Kysucké Beskydy

Foto

https://sk.wikipedia.org/wiki/Pieskovec#/media/S%C3%BAbor:Sandberg_12.jpg

Pieskovec je názov horniny sedimentárneho pôvodu, ktorá vzniká spevnením piesku (úlomkov hornín veľkosti 0,0625 - 2 mm, tzv. psamitová frakcia). V zložení prevláda kremeň, často sa vyskytujú aj živce, kalcit, sľudy, a v mladších pieskovcoch aj opál a chalcedón. Farba býva rôzna, no najčastejšie sú to odtiene žltej, červená (indikuje prítomnosť oxidov železa), hnedá a sivozelená. Pieskovce, spolu s pieskami sú jedna z najrozšírenejších sedimentárnych hornín – spolu tvoria viac ako štvrtinu všetkých známych sedimentov na povrchu Zeme.

Anglický termín oficiálne zaviedol Ch. Lyell v roku 1833[1]. Názov je vo väčšine jazykov odvodený od hlavnej zložky - piesku.

Zloženie

Strmé svahy vybudované v miocénnych pobrežných pieskovcoch, Sandberg, Devínska kobyla, Malé Karpaty. Pieskovce na Sandbergu majú hojnú klastickú prímes sľudy, ktorá pochádza z bratislavských granitoidov.

Pieskovce sa skladajú zo zŕn piesčitej (psamitickej) veľkosti, ktorá zodpovedá priemeru 0,05[2] (resp. 0,064[3]) až 2 mm. Tieto úlomky sú zvyškami starších rozpadnutých hornín. Vzhľadom na ich malé rozmery môžu byť tieto úlomky monominerálne (tvorené jedným minerálnym zrnom).

Rozdelenie

Šikmé zvrstvenie pozorované v pestrých triasových pieskovcoch v nemeckom Falcku.

Pieskovce sa rozdeľujú na základe minerálneho zloženia a/alebo štruktúry. Štruktúrne hľadisko vyjadruje obsah základnej hmoty v hornine a minerálne hľadisko zohľadňuje obsah troch zložiek - kremeňa, živcov a úlomkov hornín. Na základe obsahu základne hmoty sa pieskovce rozdeľujú na:

arenity – obsah základnej hmoty (matrix) je menej ako 15 %
droby – obsah základnej hmoty (matrix) je viac ako 15 %

Minerálne zloženie sa vyjadruje adjektívom k príslušnému názvu. Teda kremité arenity a droby sú pieskovce s obsahom kremeňa viac ako 95 %, arkózy, arkózové arenity, živcové a arkózové droby sú pieskovce s prevahou živcov a litické arenity a droby sú pieskovce s prevahou úlomkov hornín nad ostatnými zložkami.

Kremenné arenity (kremence, predtým ortokvarcity) predstavujú minerálne a štruktúrne zrelé sedimenty, v podstate sa o nich dá povedať, že sú konečný produkt zvetrávania a transportu. Sú výsledkom dokonalého chemického zvetrávania v zdrojovej oblasti a dobrého (pravdepodobne aj viacnásobného) prepracovania počas transportu. K ich vzniku dochádza v tektonicky stabilných oblastiach, prípadne sú to viacnásobne usadené, rozrušené, prepracované a nanovo spevnené pieskovce[4].

Na Slovensku

Na Slovensku sa pieskovce najčastejšie vyskytujú vo flyšových súvrstviach Vonkajších Karpát a v centrálnokarpatskom paleogéne. Eocénne až spodnomiocénne pieskovce budínskej panvy budujú svahy Cerovej vrchoviny. Významné sú aj karbónske a až spodnotriasové pieskovce v súvrstviach obalových sekvencií a príkrovových jednotiek (hlavne kremence) Centrálnych Karpát. Pieskovce tvoria aj časť obalu v bradlovom pásme[6]. V triasovom kontinentálnom tomanovskom súvrství v Tatrách boli nájdené prvé stopy po prítomnosti dinosourov na území Slovenska.

Vo svete

Ako jedny z najčastejších hornín pokrývajú rozsiahle oblasti. Známe sú hlavne z laurentského staršieho paleozoika, tzv. fácia Old red sandstone, alebo z platformného pokryvu karbónsko-triasovej Pangey. Z tohto obdobia sú známe napr. fácie New red sandstone, alebo bundsandstein.

Z Českého masívu je známy napríklad hořický pieskovec a ďalšie typy usadené v českej kriedovej panvy ako sú pieskovce v oblasti Prachovských či Adršpašských skál[1].

Použitie

Na praktické použitie pieskovcov vplýva najmä charakter tmelu. Najodolnejšie sú pieskovce s kremitým tmelom, ktoré sa často používajú v stavebníctve[7]. Relatívne vysoká porozita a priepustnosť pieskovcov má za následok, že sa v nich často hromadí ropa[8].

Referencie

Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2010-08-12]. Dostupné online.
Švecov, M.S., 1957, Petrografia sedimentárnych hornín. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 446 s.
Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003, Všeobecná geológia. Univerzita Komenského, Bratislava, 244 s.
Vozárová, A., 2000. Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 170 s.
NELSON, S. Sandstones & Conglomerates [online]. tulane.edu, rev. 2000-03-02, [cit. 2010-08-12]. Dostupné online. (po anglicky)
Minerály a horniny Slovenska - pieskovec [online]. mineraly.sk, [cit. 2008-08-20]. Dostupné online. Archivované 2009-02-22 z originálu.
PETRÁNEK, J. On-line geologická encyklopedie - pískovec [online]. geology.cz, 2007, [cit. 2008-08-21]. Dostupné online.
Schlumberger Oilfield glossary - sandstone [online]. glossary.oilfield.slb.com, 2007, [cit. 2010-08-12]. Dostupné online. Archivované 2011-01-05 z originálu. (po anglicky)

Zdroj

https://sk.wikipedia.org/wiki/Pieskovec
https://www.mindat.org/min-49438.html
https://www.mineralienatlas.de/lexikon/index.php/RockData?rock=sandstone
PELLANT, Chris; PELLANT, Helen. Horniny a minerály.: Osvěta, 1994. 256 s. ISBN 80-217-0582-5