...
Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Gabro

Gabro - Slovenské rudohorie

Foto

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:GabbroRockCreek1.jpg
https://www.mindat.org/photo-1027882.html

Gabro je bázická hrubozrnná vyvretá hornina, hlbinný ekvivalent bazaltu. Tvorí významné objemy hornín najmä oceánskej zemskej kôry, vzniká pri bazaltovom magmatizme stredooceánskych chrbtov. Gabro je blízke dioritu, od ktorého sa líši obsahom tmavých minerálov.

Termín gabro pochádza z pomenovania lokality v Toskánsku, kde bol ťažený, doslova znamená hladký či holý. Pôvodne tento názov používali florentskí kamenári. V petrografii ho použil prvýkrát v roku 1810 von Buch.

Gabro je pevná, zelenavá až tmavá hornina obsahujúca bázický plagioklas, pyroxén a v menšej miere amfibol a olivín. Olivín na povrchu často podlieha premenám na minerály serpentínovej skupiny. Gabro má zvyčajne hrubozrnnú textúru, v ktorej dosahujú kryštály veľkosť nad 1 mm. Ekvivalenty gabra s menšími kryštálmi sú označované ako diabáz. V anglickej literatúre existuje aj hovorové označenie microgabbro. Gabro môže v extrémnych prípadoch mať kryštály pegmatitickej veľkosti, obzvlášť niektoré pyroxénovo-plagioklasové kumuláty, ktorých kryštály však zvyknú mať ihlicovitý habitus.

Vo svete

V Severnej Amerike sú významné lokality v Kanade. Najväčším gabrovým masívom je teleso s povrchom okolo 6 100 km2 v Minnesote v USA. Masívy tvorené gabrom sa v Európe nachádzajú v oblasti Baltského štítu v Nórsku a Rusku na polostrove Kola. V Rusku je známy ich výskyt aj z Uralu. Nachádza sa tiež na Ukrajine, zakaukazských krajinách, Škótsku a Francúzsku.

Amfibolické gabro možno v Česku nájsť v stredočeskom plutóne pri Březnicou, Kamýku nad Vltavou a Benešove. Ďalšie miesta výskytu sú v poběžovickom bázickom masíve. Z pyroxenicko-amfibolických a amfibolicko-pyroxenických gabier sú známe z lokality Pecerady severne od Benešova. Tieto gabrá obsahujú najbežnejší amfibol – hornblend a z pyroxénov salit, malé množstvo kremeňa a K-živca. Ďalšie oblasti výskytu sú v ranskom a brnianskom masíve. Z ranského a kdyňského masívu sú známe pyroxenické gabrá s augitom, ktoré možno nájsť ďalej na Špičáku pri Deštnom v Orlických horách a pri Týnci nad Labem. Olivinické gabrá sa vyskytujú v ranskom, kdyňskom a poběžovickom masíve. Vzácnejšie sú výskyty hyperitov Kralovice, Bystřice nad Pernštejnem a olivinických hyperitov Moravské Budějovice a poběžovický masív, odkiaľ sú známe aj nority.

Slovensko

V Západných Karpatoch možno gabro nájsť v Malých Karpatoch, okolo Perneku, v Spišsko-gemerskom rudohorí pri Jelšave, Dobšinej, Gelnici.

Použitie

Gabro často obsahuje významný podiel chrómu, niklu, kobaltu, zlata, striebra, platiny a sulfidov medi, v prípade ekonomickej akumulácie sa preto povrchovo ťaží ako ruda.

Niektoré odrody gabra sa používajú ako obkladový kameň pod označením čierny granit. Veľmi populárne je pri výrobe náhrobných kameňov. Je obyčajne veľmi húževnaté a jeho opracovávanie je v porovananí s inými horninami náročnejšie. Podrvené sa používa ako súčasť ťažkých betónov.

Referencie

Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, 3.6.2009. Dostupné online.
Krist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
Gabro [online]. geology.cz, 4.7.2008. Dostupné online.
Gabro [online]. mineraly.sk, 4.7.2008, [cit. 2009-06-03]. Dostupné online. Archivované 2009-02-05 z originálu.
Gabro [online]. petrol.sci.muni.cz, 4.7.2008. Dostupné online.

Zdroj

https://sk.wikipedia.org/wiki/Gabro
https://cs.wikipedia.org/wiki/Gabro
https://www.mindat.org/min-48275.html
https://www.mineralienatlas.de/lexikon/index.php/RockData?rock=Gabbro