Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Na Rosniarky z Červenej studne (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 8.7.2013

Ešte pred začiatkom prázdnin si dávame jednu ochutnávku Štiavnických vrchov. Víkend sme teda začali už v piatok večer – cestou do Krupiny. Odtiaľ vyrážame v sobotné ráno do Štiavnice. Autom smerujeme do sedla Červená studňa.

Počasie je dosť chladné, ale hlásili dážď, takže sme vlastne radi, že neprší. Obliekame sa ako u nás na Liptove v horách, vetrovôčky pre deti a až takto vystrojení vyrážame. V sedle je veľmi husto – stoja tu samé autá, na túry vyrážajú celé skupiny.

Pre seba sme vybrali zatiaľ nepreskúmanú trasu - po bežeckej lyžiarskej ceste na Rosniarky (možno aj ďalej). Obchádzame Paradajz zo severu, z rozľahlej lúky vidíme blízky Šobov, Zlatý vrch a údolie v ktorom leží nádrž Rozgrund.

Cestu lemujú zastávky náučného chodníka Geoparku. Kamenné „mohyly“ s ukážkami hornín sú miestami už obrastené machom. Vchádzame do lesa. Stúpanie je mierne, len na krátkych úsekoch strmšie. Ideme všetci po svojich, ale vieme si to tu predstaviť aj s kočíkom čo má väčšie kolesá.

Les je na severnej strane zmiešaný – bukovo smrekový s početnou jedľou. Štiavnické vrchy tu pôsobia výrazne horsky, aj vďaka strmšiemu reliéfu.

Stúpanie na Zadné Rosniarky nám s poskakujúcimi deťmi trvá skoro hodinu, predpokladám, že normálnou chôdzou sa sem dá dôjsť za pol. Otvárajú sa nám nádherné výhľady na Hodrušské vrchy a údolie Hrona. Za ním sa dvíha pohorie Vtáčnik a Pohronský Inovec. V údolí lepšie oko vidí osídlenie.

Na Zadných Rosniarkach sa nachádzajú rozľahlé, aj keď zarastajúce lúky. Zastávka geoparkového chodníka je vybavená panoramatickou mapou, takže geológia územia je pekne znázornená priamo na mieste. Aj počet kamenných mohýl je tu veľmi vysoký.

Využívame to, že na chvíľu vyšlo slniečko a robíme si obed. Deti jedia, ja si fotím a manželka je mimoriadne spokojná. Pokračujeme ďalej na Rosniarky.

Tlačenica v sedle Červená studňa