Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Celestín pri Tureckej
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané:
13.9.2011

Veľkofatranský vrch Krížna, týčiaci sa nad dedinkou Turecká (známou okrem iného aj skvelými sánkárskymi pretekmi, či svetovým "pohárom" vo varení halušiek) je naším obľúbeným turistickým cieľom. Hoci máme na Liptove veľa krásnych vrchov, táto fatranská „veľhora“ nám akosi nedáva spávať a tak sa na ňu aj niekoľkokrát ročne vyberieme.

V prípade, že na dopravu použijeme autobus, je najčastejšou nástupovou trasou práve trojkilometrová asfaltka medzi Starými Horami a Tureckou. Turistika je tu pomerne nezaujímavá, vedie úzkou dolinou a pravdu povediac sa ju snažíme mať vždy čo najskôr za sebou.

Nikdy som bližšie neskúmal okolie cesty - tento kút Fatry je budovaný pomerne nezáživnými vápencami a slieňovcami, takže som tu nejaké mineralogické zázraky ani očakávať nemohol. V ten deň, ktorý chcem týmto článkom osláviť, som horúcim slnkom zmorený po zadúšajúcej ceste autobusom kráčal obťažkaný hrebeňovkovým batohom. Od hicu a únavy som ani nezdvihol zrak zo zeme. A to sa mi stalo osudným.

Medzi oboma dedinami jarné dažde a rozvodnený Turecký potok nahryzli teleso cesty. Miestni kompetentní neváhali, zorganizovali stroje a poškodenie promptne opravili. Samozrejme, najbližšia vhodná "surovinová základňa" na opravu cesty bola poruke - haldy na Španej Doline (najskôr asi v Richtárovej). Okamžite som zaregistroval známe špaňodolinské šutríky, ktoré na mňa priam vykríkli.

Keďže som mal v ten deň veľmi pomalý rozbeh a dokonca som bol vystrojený aj akýmsi miniatúrnym "sekeromlatom", rozhodol som sa, že si dám malú pauzu. Vybalil som nástroj a začal prezerať násyp. Hornina bola čerstvo vyzerajúca, čo ma veľmi potešilo. Netrvalo dlho a začali sa mi v rukách objavovať typické špaňodolinské vzorky nerastov. Malachitu bolo ako obyčajne najviac a bol veľmi biedny. Podobne aj azurit.

O niečo viac ma potešili primárne minerály - celkom pekný kúsok (asi tak 4 cm) tetraedritu, možno 2 cm chalkopyrit, kremeň s tak 2-3 mm veľkýni kryštálikmi. Tipoval som, že kamenie pochádza asi z Richtárovej, ktorá je sem najbližšie.

Najviac ma však zaujali takmer 10 cm veľké kusy bieleho alebo ružového sadrovca, ktorého bolo vcelku hodne. Rozhodol som sa, že aspoň z neho si vezmem domov niečo krajšie na pamiatku. Keďže povrch tohoto mäkkého minerálu bol už veľmi otlčený, chcel som svojím kladivkom vzorku trochu opracovať. Poroztĺkal som zo tri väčšie sadrovce a vyberal vhodný kúsok. A práve v týchto rozbitých úlomkoch som našiel nečakané sivomodré kryštáliky. Boli dosť malé - tak do 3 mm, napriek tomu neunikli mojej pozornosti. Sprvu som si o nich nič zvláštne nepomyslel, ale keďže práve táto vzorka sa mi zdala najkrajšou, zobral som ju do ruksaka so sebou.

Po návrate z hrebeňovej túry domov som vzorku poumýval a ešte raz sa prizrel kryštálikom. Rozmýšľal som, čo je to zač - priznám sa že, celestín ma sprvu nenapadol. Až keď som prelistoval hŕbku literatúry a fotografií, začal som byť presvedčený, že aj mne sa podarilo nájsť tento výnimočný nerast - a to na veľmi netradičnej lokalite.

Neskôr som kryštáliky preskúmal ešte raz v prítomnosti skúsenejšieho zberateľa a geológa, ktorý mi moju domnienku potvrdil. Tak som sa stal majiteľom "celestínu z Tureckej".

Dnes je už táto zaujímavá lokalita v horšom stave, ako v čase môjho nálezu - nastupujúce rastlinstvo a vysoká vlhkosť v okolí potoka sa postarala o jej splynutie s okolitou krajinou. Ale skúsiť šťastie možno napokon priamo pri zdroji - k špaňodolinským haldám je odtiaľto len na skok.

405
Celestín v ružovom sadrovci


Miesto nálezu pri ceste do Tureckej

rs