Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Skalné vežičky nad Hrabovskou dolinou
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané:
23.2.2011

Na obľúbené Vlkolínske lúky vyrážam z Ružomberka. Na výlet ma vytiahlo krátke zlepšenie počasia, ktoré bolo od rána zamračené a studené. Slniečko ma však príslušne naštartovalo. Výstu začína ruomberskou Kalváriou po asfaltke. Slniečko nádherne svieti, začína byť príjemne teplo, bezvetrie - nádhera.

Na Kalváriu prichádzam po deisatich minútach chôdze, chvíľu sa kochám na Liptov a okolité hory. Kráčam po rovnom úseku k lesu. Tu schádzam z asfaltky a po modrej a žltej turistickej značke nastupujem na turistický chodník.

Chodníkom na Orlovskú lúku

Tento chodník je dlhý necelé štyri kilometre a rovnomerne stúpa straverzujúc zápedný svah Veľkej skaly a Sidorova. vedie nádherným lesom, ktorý vďaka dobrúmu hospodáreniu ružomberských mestských lesov (všetka česť) má takmer parkový charakter. Les je tvorený hlavne ihličnanmi - smrekmi a borovicou, vo vyšších partiách sú aj bučiny. Chodník sa vinie a obchádza niekoľko skalných útvarov, miestami priam visí nad “priepasťami”. Nemôžem si pomôcť, ale podľa mňa je to najkrajší fatranský chodník.

Výhľady sú z neho ale len veľmi zriedkavé, spomedzi stromov sem-tam zbadám dolinu Váhu pri Hrboltovej. Prvý otvorenejší výhľad sa nachádza dva kilometre od mesta na Orlovskej lúke. Lúčka je veľká asi hektár a chodník vedie tesne ponad ňu. Spoza nevysokých Hrabovských vŕškov vykúka 1200 metrová Tlstá (Krstá) hora.

Asi po dvesto metroch za lúkou sa nachádza ďalšia pekná vyhlidka v zákrute chodníka - tu sa mi naskytne výhľad na hornú časť Hrabovskej doliny, vrchol Sidorova a severné svahy Halín.

Pred Vlkolínskymi lúkami

Pod sebou vidím cestu vedúcu na Málinô Brdo, premávka je však veľmi riedka. Na chodníku som zatiaľ nestretol nikoho a vyzerá to, že ani nestretnem. Počasie sa opäť zhoršilo, slniečko zakryli sivé plocé oblaky - predpokladám, že dnes už nevykukne.

Posledné dva kilometre chodníka vedú krásnym, strmým traverzom pomedzi skaly. Sidorovo a Veľká skala sú prevažne dolomitové kopce, táto hornina sa nachádza aj pri chodníku.

Skalné nosy

Skaliská vytvárajú sériu pekných vežičiek vypreparovaných eróziou. Ich výška dosahuje asi desať metrov, takže sú skryté v poraste. Spodná strana skalných útvarov sa priam dotýka chodníčka, takže sa na ne dá “dosiahnuť”. Spodok je mierne obrúsený, možno ho takto vytvarovali pri stavbe chodníka, ktorý je v týchto častiach priam vysekaný do skaly, nedá sa z neho zísť ani hore, ani dole. V skale asi v jeden a polmetrovej výške sa nachádza záhadný otvor asi polmetrového priemeru a “nekonečnej” hĺbky.

Nad veľkou zákrutou cesty, ktorá je len niekoľko desiatok metrov pod nami sa nachádza krásna vyhliadka na dolinu Váhu, vrchy Radičinú a Kečku v Šípskej Fatre. Zastavujem a kochám sa, vychutnávam si dokonalé ticho v mrazivom popoludní. Prvý sniežik už posypal fatranské vrchy a v tejto na sever otočenej doline sa aj udržal - okolo chodníka je biely poprašok.

Vlkolínske lúky a návrat

V závere chodníka je stúpanie mierne, dno doliny sa neustále približuje až nakoniec sa objavia na druhej strane mohutné skaliská Halín. Ešte kratučké strmé klesanie a som na Vlkolínskych lúkach. Prechádzam sa po nich, fotím skaliská, ktoré vyzerajú v nevľúdnom počasí veľmi pochmúrne.

Čas pokročil, na návrat volím cestu po asfaltke, ktorá je o niekoľko sto metrov kratšia a hlavne rýchlejšia. Výstup na lúky mi trval asi jeden a štvrť hodiny aj s mojim dochrámaným kolenom, “normálny” chodec by mal z mesta za hodinku hore vyjsť. Zostup je tiež okolo jednej hodiny.

01
Skalná vežička

02
Skalná vežička

03
Skalná vežička

04
Tajomná diera v skale


Dolina Hrabovo

rs