Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Tomášovský výhľad
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 10.11.2009

Tomášovský výhľad je bezosporu jedným z najznámejších miest Slovenského raja – k obrovskej popularite ho predurčuje dramatickosť kolmej skalnej steny nad divou „horskou“ riekou, a hlavne ľahká prístupnosť.

K výhľadu sa bežný turista asi najľahšie môže dostať z „letoviska“ Čingov, kam chodia autobusy zo Spišskej Novej Vsi. Aj my sme zvolili, túto cestu. Vystupujeme z autobusu a začíname výstup. Vchádzame do borovicového a smrekového lesa, ktorý pokrýva vŕšky na ľavom brehu Hornádu. Stúpanie širokánskym chodníkom je mierne, stretávame doslova desiatky turistov, ktorí idú obidvoma smermi. Podľa „výstroja“ niektorých jedincov, hlavne obuvi usudzujem, že Tomášovský výhľad bude asi ich jediným cieľom a odtiaľ sa vrátia k autu.

Cesta nakoniec netrvá ani dvadsať minút a sme na mieste. Z ničoho nič sa otvára holá skalná plošina bez vegetácie s nádherným výhľadom. Je tak obsypaná ľuďmi, že sa sem ledva zmestíme. Po chvíli nás však opúšťa veľká skupina a my sa môžeme trochu porozhliadnuť.

Kolmá vápencová stena končí až kdesi dole pri Hornáde – smelší z našej výpravy sa odhodlali až k okraju plošiny, my sa radšej dívame z bezpečnej vzdialenosti. Pred nami je otvorený – panoramatický výhľad na severnú a severovýchodnú časť Slovenského raja. Priamo oproti nám je vrch Kolísky. Vzadu obzor uzatvára hrebeň Medvedia hlava – Dubnica. Dopredu vystupuje vrch so zaujímavým menom Matka Božia.

Prielom Hornádu

Rieka Hornád tečúca Spišskou kotlinou sa pri známom Podlesku vnára do vápencového pohoria a vytvára niekoľko kilometrov dlhý „prielom“. Atraktívna adrenalínová túra tiesňavou trvá okolo dvoch – troch hodín a je zabezpečená desiatkami reťazí, stúpačiek atď.

Rieka Hornád je tu ešte len dravá bystrina, vytvára krútňavy, hrnce, pereje. Žiaľ, voda v nej nesie zjavné stopy znečistenia – aj keď situácia sa snáď v priebehu rokov mierne zlepšila.

V zime sa dá počas tuhých mrazov absolvovať prechod prielomu Hornádu na bežkách, je to krásny zážitok.

Slovenský raj

je vlastne severnou časťou spišsko-gemerského krasu. Pohorie sa dá približne ohraničiť na severe Spišskou kotlinou a na juhu riekou Hnilec. Je to vlastne veľká vápencová planina, ktorá je na okrajoch aj v strede divoko zbrázdená do desiatok roklín a kaňonov. Z nich tie väčšie sú sprístupnené turistom po rebríkoch.

Pohyb po tiesňavách je obyčajne jednosmernú – smerom hore, zostupových ciest je niekoľko.

Minerály, horniny jaskyne

Na nerasty je vápencové pohorie chudobné, to sa dá čakať. Ale čo sa týka kaňonov, jaskýň a priepastí, je koncentrácia na malom území obrovská. Len časť možno vidieť z turistických chodníkov, veľké územie krasu je ponechané bez prístupu verejnosti.

V pohorí je niekoľko menších jaskýň – najznámejšia je neďaleko tiesňavy Sokol. Na juhu pohoria nájdeme známu Dobšinskú ľadovú jaskyňu a nesprístupnenú Stratenskú jaskyňu.

Zostup z Tomášovského výhľadu

Strmým chodníkom s niekoľkými menšími serpentínami schádzame k doline Hornádu. Z malej lúky máme veľmi pekný výhľad na skalu, kde sme predtým stáli, už opäť je obsypaná turistami. Po ceste sa za 20 minút vraciame späť na Čingov.

Foto: www.sazp.sk

rs