Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Špania Dolina - šachta Ludovika (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 29.5.2008

Ludovika patrí medzi najznámejšie špaňodolinské lokality - predovšetkým kvôli nálezom známych modrastých a bielych celestínov.

Prístup

Do Španej Doliny prichádzame neskoro poobede - zastavujeme sa sem cestou do Krupiny. Naše dieťatko by si možno práve teraz chcelo po hodinke jazdy z Ružomberka trochu pospať, my ho však nemilosrdne šikujeme von z auta. Zastavili sme priamo na námestí, ktoré je plné áut a prechádzajúcich sa návštevníkov. Je sviatočný deň - voľný piatok prvého septembra, takže tu ešte vládne nerušená prázdninová atmosféra.

Do obce vedie z Uľanky (Ulmanky) haditá, strmá cesta s prevýšením skoro 300 metrov bukovým lesom. Cesta je napriek malebnosti pomerne nebezpečná, pretože má ostré zákruty, ktoré veľa vodičov (alebo cyklistov) zvykne "prerezať" a tak treba mať oči neustále na stopkách. Z Uľanky do Španej Doliny je cesta dlhá asi 4 kilometre.

Dedinka

Vystupujeme z auta, obliekame sa, pretože je pomerne chladno - asi 18 stupňov, takže nejaká tá košeľa príde celkom vhod. Cestu k šachte poznáme z opisov miestnych znalcov. Zastavujeme sa na chvíľu pri Klopačke, kupujeme nejaké osvieženie a začíname výstup.

Prechádzame okolo krytého schodišťa vedúceho ku kostolu a sledujúc modrú turistickú značku stúpame úzkou uličkou. Po prekonaní serpentíny sa dostaneme k hornému vchodu do chrámového areálu. Zastavujeme sa na chvíľu pri malej kaplnke - je otvorená. Kráčame stúpajúc hore a kocháme sa pohľadom na najväčšiu špaňodolinskú technickú pamiatku - haldu pri šachte Maximilián. Táto kolosálna výsypka je dominantou aj akýmsi symbolom obce - jej mohutnosť a strmosť nás vždy privádza do úžasu.

Smerom k šachte

Prichádzame na križovatku turistických trás. Značka vedie hore - úzkym chodníkom strmo do sedla Šturec. My však prechádzame doľava na kvalitnú lesnú zvážnicu. Vchádzame do lesa a kráčame už takmer vodorovne alebo len s minimálnym stúpaním.

Ludovika

Ideme ponad dedinu a z medzier medzi stromami máme krásny výhľad na domčeky a oproti ležiaci Panský diel. Cesta sa asi po 300 metroch točí doprava a po chvíli sme na hornej "planine" haldy Ludovika.

Šachta

Budova šachty je samozrejme už len zrúcaninou. Viditeľné sú len múry. Predstavu o tejto stavbe však ľahko získavame vďaka peknému informačnému panelu. Zachovaná je aj časť budovy, v ktorej sa otáčalo obrovité drevené koleso poháňané vodou. Samotná šachta je samozrejme neprístupná. Zakrýva ju železná platňa.

Halda

Vrch haldy je dokonale hladký - vodorovný. Je porastený riedkou trávičkou a slúži ako miesto pre pikniky a futbalové zápasy. Osadené jednoduché futbalové bránky a lavičky tento fakt skutočne potvrdzujú.

Svahy haldy sú veľmi strmé a práve v hornej časti aj pomerne zvetrané a zarastené, takže sa tu veľmi geologizovať ani nedá.

Ak sa chceme dostať k lepšiemu zdroju pre naše výskumy, je dobré sa vrátiť po ceste ktorou sme od Španej Doliny sem prišli až po križovatku cestičiek a k halde sa vybrať spodnou. Po necelých 150 metroch sme v prekrásnej mesačnej krajine - na odkrytej a na pohľad celkom čerstvej halde.  Tu sa už zbieranie nerastov dá realizovať s oveľa väčším úspechom.

Z haldy, ktorá je otočená južným smerom je celkom pekný výhľad na protisvah Panského dielu.

Horniny

Horniny na Španej Doline predstavujú charakteristický súbor pieskovcov, zlepencov bridlíc a arkóz. Viac podrobností o horninovej skladbe sa dozviete na tejto adrese: www.mineraly.sk/files/lok/91_jelenske_vrchy.htm

Minerály

Šachta Ludovika sa stala "svetoznámou" vďaka výskytu krásnych špaňodolinských celestínov, ktoré sa na halde dajú zbierať ešte aj dnes, hoci ich dobývanie je náročné a kvalita zďaleka nedosahuje parametre z minulosti.

Primárne minerály

Hlavne kremeň a siderit, menej sa dá nájsť chalkopyrit, tetraedrit je v tejto časti zriedkavejší. V minulosti bola v Španej Doline zistená minerálna asociácia tvorená bielym kalcitom, na ktorý nasadajú modrasté kryštály celestínu. Práve celestíny sú ešte aj dnes najväčším zberateľským lákadlom Ludoviky. Z trhlín v pieskovcoch s dolomitickým tmelom pochádzajú krásne šesťboké dvojčatné a trojčatné kryštály aragonitu.

Sekundárne minerály špaňodolinského revíru

Mineralogicky zaujímavé sú sekundárne nerasty. Sú reprezentované hlavne početnými drúzami a kryštálikmi tmavomodrého azuritu, časté sú aj malachit a chryzokol. Haldy na Pieskoch sú preslávené výskytom Cu - síranu langitu. Má typickú modrozelenú farbu, vyskytuje sa vo forme práškovej aj vo forme drobných kryštálikov, má recentný a subrecentný pôvod. Vzácny je smaragdovozelený Cu - Ca - síran devillín (herrengrundit), ktorý sa vyskytuje ako polguľovité zhluky tenkých šesťhranných kryštálov.

Ostatné minerály sú zriedkavejšie (olivenit, kuprit, atď). Veľmi pekné sú vzorky limonitu, od práškovitých povlakov po čierny takmer kovovolesklý limonit, s pestrou stavbou.

aurichalcit - svetlomodrozelený, kryštáliky spolu s malachitom
azurit - bežný sekundárny minerál, zemitý, kusový
celestín - modré priesvitné kryštály na kalcite
devillín - špecifický špaňodolinský minerál, tmavozelené tabuľkovité kryštáliky a agregáty
chryzokol - pomerne častý spolu s malachitom, kusový
langit - špecifický špaňodolinský minerál, povlaky a kôry modrozelenej farby
limonit, malachit, olivenit, tenorit - bežné sekundárne minerály, povlaky, kusové, obličkovité tvary, niekedy práškovité až zemité.

Návrat

Do Španej Doliny sa vraciame tou istou cestou. Zostup je rýchly a pri aute sme za necelú polhodinu. Keďže nás čaká ešte pomerne dlhá cesta autom, s ľútosťou opúšťame banícko obec a tešíme sa na jej ďalšiu návštevu.

1. časť    2. časť