Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Šútovo - prírodný asfalt v Malej Fatre
zdroj:
Rastislav Sabucha
pridané:
29.3.2008

Azda každý, kto cestoval od Žiliny smerom k Popradu zaregistroval dve nádherné tiesňavy, ktorými prechádza hlavná cesta cez horstvo Malej Fatry. Strečniansku tiesňavu asi naozaj netreba nikomu zvlášť predstavovať – je notoricky známa predovšetkým vďaka zúfalej dopravnej situácii, ktorá tu vládne.

Druhýkrát sa rieka Váh pasuje s Fatrou na opačnom konci Turčianskej kotliny, v miestach kde sa takmer dotýkajú tri pohoria – Veľká, Malá a Šípska Fatra. Tiesňavu prekonáva železnica jednoducho – tunelom, ktorým sa vyhne zdĺhavému kľučkovaniu popri hladine Krpelianskej nádrže (Váh).


Prielom Váhu pri Krpeľanoch

V časoch prekvitajúceho socialistického budovania sa fatranský prielom Váhu stal polopriemyselnou zónou, v ktorej cesta, železnica, priehrada a sústava kameňolomov takmer dokonale zhyzdili jedno z najkrajších miest na Slovensku. Veľké kameňolomy vysekané vo vápencovom svahu na kraľovianskej aj šútovskej strane sú dodnes viditeľnou ranou, ktorá sa bude hojiť len veľmi dlho.

Malá Fatra

Toto jadrové pohorie je najviac na západ vysunuté „vyššie“ slovenské horstvo – vďaka veľmi strmým svahom sa prevýšenie od doliny Váhu k najvyšším vrcholom blíži k 1300 metrom. Po geologickej stránke sa ponáša na Veľkú Fatru. Malá Fatra má dve pomerne odlišné časti Krivánsku a Lúčanskú, ktorú delí od seba Váh.

Lúčanská Fatra má prevažujúci charakter kryštalinika – dominujú granodiority a premenené horniny, najvyššie časti v okolí Veľkej lúky a Krížavy majú charakter plochých zarovnaných hrebeňov a chrbtov s porastom kosodreviny. Prevládajú oblé tvary charakteristické pre kryštalinikum.

Krivánska Fatra je oveľa členitejšia, geologická stavba je zložitejšia. Podieľa sa na nej kryštalinikum, obaly aj príkrovy. Južné svahy medzi Vrútkami a Kraľovanmi sú tvorené granodioritom. Zaujímavé je, že samotný hrebeň Krivánskej Fatry už tvoria vápence  a dolomity (hlavne krížňanský, menej chočský príkrov).

Minerály

Malá Fatra je napriek svojej kráse mineralogicky veľmi chudobná. Kryštalinikum, hoci pokrýva značnú časť pohoria nemá väčšie výskyty rudných ložísk. Slabé zrudnenie sa opisuje v doline Hoskora, v okolí Trebostova, vo Veľkej doline.

Granodiority a žuly obsahujú relatívne často pegmatitové žily. Pegmatit je bežný, skôr stredne zrnitý. Obsahujú hlavne väčšie výrastlice živcov a muskovitu. Svojou kvalitou a krásou však výrazne zaostávajú za nádhernými pegmatitmi z neďalekej Veľkej Fatry.

Minerály vápencov sa obmedzujú na kalcitové žily, niekedy celkom pekné v dolomitoch chočského príkrovu. Zriedkavo sa dajú v teréne  (okolo Terchovej) nájsť aj pomerne veľké kryštály.

Organické hmoty vo vápenci

Lomy pri Šútove sú známe menšími výskytmi organických – bitumenóznych hornín. Tieto prírodné asfalty sa nachádzajú sporadicky uzavreté vo vápenci. Predpokladá sa, že sa jedná o pozostatky mäkkých častí tiel živočíchov, ktoré sa nerozložili ale zachovali sa v tejto „modifikovanej“ podobe až do dnešných čias.


Lomy pri Šútove

Asfalt patrí k bežným organogénnym materiálom, na Slovensku sa však nachádza v horninách len zriedkavo. Má čiernohnedú až takmer čiernu farbu. Je mäkký, teplom mäkne ešte viac, podobne ako priemyselný asfalt, ktorý sa používa pri stavbe ciest. Výskyty asfaltu v Šútove sú viazané na biele až sivobiele vápence. Výskyty sú drobné, asfaltové „konkrécie“ majú veľkosť do niekoľkých centimetrov. Vyskytuje sa aj ako tenké vrstvičky.

V lome je možné nájsť aj menšie kalcitové kryštáliky. Šútovské kameňolomy boli vyhľadávanou letnou prázdninovou „destináciou“ pre miestnu mládež. Sú sčasti zatopené vodou, ktorá sa v lete prehreje na prijateľnú teplotu. Biele skaly a modrozelená hladina jazera tvoria peknú „prímorskú“ atmosféru.


Skalné útvaryna protiľahlom brehu
Krpelianskej nádrže

Prístup

Lomy boli donedávna prístupné voľne, za posledné roky som tu nebol, takže sa mohla situácia trochu zmeniť. Kúpanie je síce príjemné, ale len na vlastné nebezpečenstvo. Aj hygienik má naň svoj vlastný názor – lom je vlastne uzavretý bezodtokový bazén v ktorom kvasí všetko, čo doň natieklo. Zbieranie nerastov však takéto hygienické riziká obyčajne neprináša, takže sa sem možno vypraviť bez väčšieho nebezpečenstva. V lome sa dá zastaviť aj cestou k Šútovskému vodopádu.

RS