Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ametysty Hodruše-Hámrov a súčasné možnosti ich zberu
zdroj: Ing. Karsten Ivan
pridané: 1.2.2008

Ametyst je od nepamäti považovaný za cenný drahý kameň s pripisovanými magickými vlastnosťami. Je jedným z deviatich drahých kameňov ktoré nosili na prsnom štítku  židovskí veľkňazi, dodnes je ametystový prsteň biskupským symbolom. Zvlášť sýto fialové čisté ametysty boli takými vzácnymi, že sú dodnes ozdobou mnohých kráľovských korún a korunovačných klenotov, bok po boku s rubínmi, smaragdami, zafírmi a diamantmi.

Hodruša – Hámre a Banská Štiavnica spolu s Pukancom sú odvekými zdrojmi dodnes veľmi cenených estetických ametystových drúz, ktoré sú aj v súčasnosti ozdobou a pýchou nejednej zbierky minerálov u nás aj v zahraničí.

Ametyst - Dolný závod, 10x10 cm

Samozrejme, nemôžeme ich postaviť do jedného radu so súčasnými juhoamerickými drúzovými „jaskyňami“ akých sú na svetových trhoch tisíce ton.

Možno práve to, že  slušné Hodrušské alebo Štiavnické „rudné“ ametysty sú dnes už pomerne zriedkavé, ich robí pred zberateľmi konkurencieschopnými, a na slovenských a českých burzách sa po nich väčšinou len zapráši.

Nálezy väčších kryštálových jedincov sú v súčasnosti už na pôvodných náleziskách zriedkavejšie, ale nie nemožné .

Mnohé z veľmi pekných ametystov v súkromných alebo múzejných zbierkach označených miestom nálezu:  Banská Štiavnica, Slovensko (prípadne Uhorsko) však v skutočnosti pochádzajú z Hodruše - Hámrov . Banská Hodruša totiž od nepamäti až do 70 tich rokov 20. storočia bola  územnosprávne súčasťou mesta Banská Štiavnica – jej akousi vonkajšou ulicou, aj napriek tomu, že Hodrušu od Štiavnice oddeľuje hlavný hrebeň Štiavnických vrchov a 8 kilometrov serpentín asfaltky kľukatiacej sa lesmi, aj odlišný typ a charakter rudných žíl.

Väčšina hodrušských ametystov sa od štiavnických a pukanských dá odlíšiť veľmi jednoducho – hodrušské ametysty zo žíl Schopfer, Finsterort, žilníka Všetkých Svätých sa (až na zriedkavé výnimky) vyskytujú v spoločnosti alebo na podložkách zo silne pórovitého vylúhovaného kremeňa, podobného pemze, s častými paramorfózami – „odtlačkami“ po kalcite. Podobné „pemzovité“ štruktúry žiloviny sa okrem Hodrušských žíl na okolitých  slávnych ložiskách nevyskytujú.

Asi najpublikovanejší nález exkluzívnych ametystov pochádza z donedávna ťaženého ložiska Cu rúd, bane Rozália Juh. Nález podrobnejšie v tej dobe popísal Ing. František Mrákava, hlavný geológ banského závodu Rudných Baní Hodruša – Hámre.

Ametyst - Finsterort, 10x7 cm

V roku 1967 bola po žile Rozália razená na úrovni 10. obzoru sledná chodba s rozrážkami do nadložia žily. Žila sa dotýkala kryhy sekundárne mramorizovaných kompaktných vápencov smotanovej farby. Zhodou okolností rozrážka do nadložia zasiahla túto kryhu, ktorá ukrývala desiatky pekne vyvinutých drúz sýtofialového ametystu. Kryštály neboli vyvinuté do dutín, ale ako by „zaliate“ do mramoru. Tento fakt podporoval neskoršiu hypotézu, že drúzy nevznikli priamo na mieste nálezu, ale boli prírodnými silami premiestnené.

Žiaľ , odstrel rozdrvil tvrdý mramorizovaný vápenec včítane skrytých kryštálov (veľkosti až  desiatok centimetrov), na množstvo väčších či menších úlomkov, ktoré skončili na skládke úpravne, čo neuniklo pozornosti zberateľov z radov zamestnancov. Pár sľubných kusov mramoru sa podarilo nazbierať a vápence odleptať. Získané kryštály  by bezpochybne očarili každého zberateľa – najväčší z nich totiž dosahoval rozmery 3 decovej fľašky od Kokakoly. Kryštály boli štíhleho habitu, priemeru 3 – 4 cm, dĺžky aj 17 cm Zvyšných niekoľko desiatok ton potencionálne veľmi zaujímavej mramorovej suroviny skončilo samozrejme v drvičoch a mlynoch úpravne.

Mal som osobne možnosť navštíviť v rámci pracovných povinností pri demontáži TH výstuže na 10. obzore pôvodné miesto výskytu ametystov, a môžem potvrdiť, že ametystové kryštály sú v okolitom „mramore“ stále zarastené. Vápenec je však natoľko húževnatý a tvrdý, že s kladivom a sekáčom sa v priebehu niekoľkých hodín  nepodarilo získať žiadny úlomok, ktorý by stál za reč. Na súčasne ťaženom ložisku Rozália Sever sa nachádzali len veľmi bledé kusové ametysty.

Ametyst - Horný závod, 20x10 cm

Pekné sýte ametysty boli popisované z viacerých Hodrušských žíl. Staršie vzorky pochádzali z Finsterortských žíl , nové nálezy ametystovej žiloviny aj slušných drúz sa darili začiatkom 21. storočia pri aplanovaní háld štôlne Finsterort poniže odbočky do Špicipiargskej   doliny. Halda je však dnes už rekultivovaná , úplne zarastená a je súkromným pozemkom.

Iným  miestom s možnosťou  súčasných nálezov ametystovej žiloviny je halda Hornohodrušského závodu , pochádzajúca z niekdajšej šachty Lill . Halda je síce úplne porastená smrečinou, na  severnom a východnom konci sú súkromné pozemky s domom ale na jej západnom konci sa dajú nazbierať ukážky bledých ametystov, pomerne veľkých kryštálov kalcitu a kusových ukážok polymetalických minerálov. Zaujímavosťou sú občasné nálezy krátkostĺpčekového hnedého až čierneho turmalínu  . Severná strana haldy je súkromným pozemkom, akékoľvek činnosti je možné vykonávať len so súhlasom majiteľov blízkeho domu.

Najlepšie ukážky ametystov sa dali sekundárne nájsť v rokoch 1991- 92 , kedy bola východná časť haldy do hĺbky prebágrovaná pri jej rekultivácii. Táto strana haldy je v súčasnosti z hľadiska možných nálezov beznádejná.

Ametysty poväčšinou pochádzali z obdobia záveru ťažby (prvá polovica 20. stor.) na Hornom závode na žile Východná.

Asi najväčšie množstvo vynikajúcich vzoriek ametystových drúz pochádza z Dolného Hodrušského banského  závodu. Na žile Schopfer prebiehala intenzívna ťažba  viac než 250 rokov. Sporadicky sa v poréznej žilovine okrem  ťažených strieborných rúd vyskytli žily ametystu, pomerne často sa otvárali do drúzových dutín. Kryštály často presahovali veľkosť niekoľkých centimetrov, drúzy „dlaňovky“ sa podľa starších zápisov nachádzali pomerne často. Aj tieto vzorky sú žiaľ už minulosťou, žila Schopfer (Stvoriteľ) je medzi prvým a druhým obzorom úplne vyrúbaná ešte v 19 storočí, a nižších 8 obzorov Rudné bane národný podnik, v 60 tich rokoch 20 stor. zaplavili odpadom z úpravne.

V bani  síce zostal nevydobytý jalový ametystový dobývací pás s väčším množstvom kusových stredne sýtych nepriehľadných ametystov , niekedy vhodných na rezanie a leštenie, drúzy  voľných kryštálov sa v ňom  však nevyskytujú . Jeho poloha je známa len znalcom, v bani vyzerá každý zo stoviek dobývacích pásov rovnako a prístup k nemu je zložitý a nebezpečný.

,Možnosti súčasného a budúceho zberu síce nie sú prehnane optimistické, ale ani beznádejné, oplatí sa  dlhodobo sledovať akékoľvek práce s existujúcimi haldami pri väčších banských závodoch.

Pre ametysty z Hodruše generálne platí to isté , čo pre všetky minerály z Štiavnicko -Hodrušského revíru: dnes je ich už málo , sú dobrou investíciou, na cene už nestratia a nehrozí devalvácia ich ceny tým že by sa nimi burzy presýtili.

Ing. Karsten Ivan