Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Výskyty minerálov na bani Rozália v Hodruši - Hámroch (1. časť)
zdroj:
Ing. Karsten Ivan
pridané:
28.12.2007

Týmto príspevkom by som chcel rozšíriť a doplniť články  uverejnené v starších číslach časopisu Minerál, napríklad R.Kaňa 1/95, S.Jeleň, R.Ďuďa 5/95

Baňa Rozália v Hodruši – Hámroch je jediná zlatorudná baňa na Slovensku a v Strednej Európe, v ktorej sa ešte stále (12/2007) dobývajú drahé kovy. Sporadicky v nej dochádzalo a dochádza k objaveniu zberateľsky zaujímavých vzoriek  rôznych minerálov. Popisom jednotlivých nálezov v rokoch 1991 až 2000 sa budem zaoberať v nasledujúcom texte, pričom sa sústredím na pomerne známe ložisko žilného systému Svätozár v oblasti dobývok Rozália-Sever.


Baryt a sadrovec na kalcite - baňa Rozália

Širšia geologická situácia ložiska je dostatočne popísaná napríklad v Minerál-i čísle 5/95 , preto sa jej nebudem venovať podrobne. Prieskumné a otvárkové práce na ložisku Rozália – Sever sa fyzicky započali v priebehu roku 1991 , s postupom otvárky, prípravy a dobývania žilného systému dochádzalo občas k nálezom drúzových dutín s rôznymi minerálmi, ktorých počet zároveň súbežne s  postupom rozfáranosti neskôr narastal .

Najvýznamnejšie nálezy som usporiadal chronologicky:

rok 1991

XIV. obzor sever – prieskumný prekop P1 – nález guľovitých smotanovo bielych agregátov kalcitu (tzv. „banské vajcia“) priemeru do 1,5 cm na drobných kryštálikoch kremeňa s limonitom.

rok 1992

Prieskumný smerný prekop P2-I, na tektonickej poruche drúzy skalenoédrov kalcitu škoricovej až smotanovej farby, veľkosť kryštálov do 3 cm , s hodvábnym leskom. Dutina zanikla pri dobývaní.

rok 1993

Pri vnútroblokovej príprave žily Svätozár  nad XIV. obzorom medzi dovrchnými  smernými chodbami D4 a D5 nafáraná dutina v žilnom kremeni 30 x 100 x 20 cm. Steny dutiny boli pokryté množstvom drobno ihlicových agregátov kryštálov kalcitu pripomínajúcich perie alebo námrazu, snehobielej farby . Kryštály vytvárali pekný kontrast na škoricovohnedom podklade. Dutina zanikla v priebehu ťažby behom jedného týždňa.

rok 1994

Razením prieskumnej smernej chodby P2-II na XIV. obzore kolmo prefáraná tektonická porucha vyplnená sivozeleným ílom v ktorom bolo značné množstvo agregátov tenko až stredne hrubo tabuľkovitých kryštálov barytu s plochou do 10 cm2 . Baryt bol polopriehľadný až priehľadný, miestami sfarbený ílom do sivozelena. Voľné plochy kryštálov smerujúce do niekdajších dutín boli značne naleptané. Bohužiaľ agregáty veľkotabuľkových drúz boli silne rozpraskané odstrelom a zrejme aj  tektonickými pohybmi – p vyplavení ílu sa rozpadali na jednotlivé tabuľky. Mladšie, v ílovej výplni voľne uložené jemno lístkové ružicovité drúzky sú kompaktnejšie, zrejme vznikli rekryštalizáciou z naleptaných kryštálov.

Druhým najvýznamnejším minerálom z tejto tektonickej poruchy je sadrovec vo forme „mariánskeho skla“ Vyskytoval sa ako naleptaním ohladené šošovkovité   kusy s hodvábnym leskom, voľne uložené v spomínanom íle. Niekedy sú v šošovkách sadrovca aj uzavreniny kryštalického kalcitu. Najväčšie kusy boli nad 15 x 15 cm, pri rozštiepení vodovo priehľadné. Znovuotvorenie tejto poruchy  slednou rozrážkou  na prelome rokov 98/99 poskytlo pekné ukážky oboch hlavných minerálov. Sprievodnými minerálmi  boli naleptané a rekryštalizované kusy štiepneho kalcitu, drobný galenit a sfalerit. Odhadovaná plocha poruchy s ílovou výplňou je cca 100 m2 pri mocnosti do 20 cm. Pokiaľ viem, porucha nebola zostrieľaná.

rok 1995

Pri razení smernej dovrchnej v dobývke Mo+8 nad XIV obzorom bola otvorená strmo uložená drúzová dutina v kremeni rozmerov 2 x 1 m s šírkou do 30 cm. Vypĺňalo ju množstvo krémovožltých skalenoédrov kalcitu do veľkosti 2 cm, narastených na drobných kryštálikoch čierneho sfaleritu. Najmladším a najzaujímavejším minerálom bol pekne ružový až nafialovelý baryt, ktorý v pekných ružicovitých agregátoch miestami nasadal na kalcit. Kryštály barytu boli tenkotabuľkové s hranami do 1 cm dlhými, pokrývali plochy do 20 cm2. Dutina bola zlikvidovaná postupom ťažby.

rok 1996

Dobývaním žily S4 medzi XIV. a XIII. obzorom bola v kompaktnej kremennej žile nafáraná plošne rozsiahla dutina malej mocnosti s obdobnou výplňou ako dutina z roku 1995 s ktorou zrejme geneticky súvisí. Plocha dutiny bola cca 10 m2. Zberateľsky zaujímavé boli pekné kryštály sfaleritu - kleiofánu .Kryštály boli množstvom plôch pre Hodrušu netypické, skôr sa blížili k štiavnickému typu vzoriek , v Hodruši prevláda tmavý až čierny typ s tetraedrickými plochami. Veľkosť kryštálov tmavo medovej farby priesvitných až priehľadných, bola do 2 cm. Najmladším minerálom dutiny boli skalenoedrické kryštály kalcitu  bielej farby  do 4 cm, ktoré miestami pokrývali sfalerit. Medzi kalcitovými kryštálmi boli ojedinele roztrúsené drobné kryštáliky argentitu – akantitu do 1 mm veľké.

Žiaľ, týchto vzoriek sa napriek veľkému množstvu kryštálov zachovalo len veľmi málo, preto že sa z veľkých niekoľkotonových blokov húževnatého kremeňa nedali oddeliť s podložkou. Väčšina potenciálnych vzoriek bola zničená sekundárnym rozpojovaním blokov trhavinami. Dutina zanikla v postupe ťažby.

V tomto roku bola razením prieskumnej chodby P3 na úrovni XIV.obzoru kolmo nafáraná  dutina strmého sklonu  s plochou 2 x 2 x 0,5 m . Najvýznamnejším minerálom tejto drúzovej dutiny je sfalerit smolne čiernej farby s diamantovým až skleným leskom. Kryštály boli pre Rozáliu typické - s tetraedrickými plochami, menej časté sú plochy kocky, veľkosť hrán do 2 cm. Kryštály boli narastené jednotlivo vedľa seba alebo v drúzových zoskupeniach na vybielenom až zelenavom andezite, steny dutiny boli nimi doslova posiate. Pomerne hojné boli aj kryštály chalkopyritu mladšej generácie, veľmi často tvoriace orientované zrasty so sfaleritom pričom sa zachovávala rovnobežnosť hrán kryštálov ktoré bývali spojené len jedným vrcholom tetraédra. Chalkopyrit bol mosadznožltej farby, s typickým ryhovaním. Najmladším minerálmi boli baryt – bielej farby ako tenkotabuľkové tesne na seba prirastené „hniezda“ s plochou do 10 cm2 kryštálov s hranou do 0,5 cm a hojný kalcit škoricovej farby ktorý miestami doslova zalial a zakryl sfalerit. Kalcit miestami vytváral štíhle obojstranne ukončené skalenoédre  s dĺžkou do 8 cm.

Zvláštnosťou dutiny sú v Hodruši zriedkavé kryštály galenitu, väčšinou boli voľne vypadané na dne dutiny v kaolinit – montmorillionitovom blate. Hrany kryštálov dosahovali do 1cm, všetky boli v kostrovitom vývoji, pozorované boli len plochy kocky, bez oktaédrických plôch.

rok 1997

V auguste toho roku bol razením dobývacieho pásu na žile Erika medzi slepým XIII. obzorom a XII. obzorom nafáraný systém drúzových dutín zasahujúci až na XII. obzor. Systém  dutín bol tvaru zvislej rozsiahlej šošovky ktorá prechádzala zalomenými rúrovými tvarmi do nadložia žily v silne prekremenenom andezite. Výplň dutín tvoril chlavne chalkopyrit, sfalerit a galenit. Tento výskyt bol najvýznamnejším nálezom drúzových minerálov za celú históriu dobývania zlatonosného žilného systému. Odstrel dobývacieho pásu zasiahol dutinu naplocho a otvoril cca 5 – 8 m dlhú stenu posiatu veľkými kryštálmi chalkopyritu. Najväčšie mali hrany dĺžky do 7 cm, bežnejšie boli do 2 -3 cm, v krásnom kovovolesklom vývoji, s charakteristickým ryhovaním.

Sfalerit v dutinovom systéme bol značne korodovaný, kryštály bežne nad 2 cm čiernej farby boli roztokmi zaoblené do guľatých tvarov, často na ne nasadali množstvá drobných kociek galenitu do 2 mm. Galenit staršej generácie sa vyskytoval pri tomto náleze len sporadicky vo forme kociek  v kostrovom vývoji s hranami do 1 cm. Najmladšími nerastami týchto drúzových dutín  bol kremeň, kalcit a drobnokryštalické siderit – ankeritové povlaky hnedej farby. Baryt sa vyskytol len v okrajových častiach dutín, vo forme tenko tabuľkových kryštálikov so zonálnym vývojom, s hranami do 0,7 cm, modrej až modrosivej farby.

Napriek bohatstvu tohto nálezu a tisícom kryštálov sa podarilo zachrániť len niekoľko desiatok  pekných vzoriek, preto že táto drúzová stena bola v nasledujúcej smene navŕtaná a odstrelená.

rok 1998

Pri razení smernej rozrážky z úrovne spodku úpadnice  U7  teda XVII. obzoru, bola nafáraná v podloží žily - v dacite vyvinutá drúzová dutina ležatého šošovkovitého prierezu vyplnená kalcitovými kryštálmi veľkosti do 10 cm, jemne ružovej farby v prechádzajúcim svetle sýtoružové. Dutina bola zničená nasledujúcim čelbovým odstrelom. Podarilo sa zachrániť len 2 vzorky

Podobný nález bol v dobývke  XVII.-4 tesne pred prerazením na úroveň XVI. obzoru. Na kalcitové snehobiele kryštály do 5 cm veľké nasadali kalcitové guľové agregáty smotanovo béžovej farby – „banské vajcia“. Existuje len jedna vzorka, všetky boli v strope dobývky, s ťažbou zlatej rudy sa veľmi súrilo a po odškrabaní rudy sa nedali dočiahnuť. Vzápätí bola dobývka zhora podsadená jalovinou.

rok 1999

V tomto roku bola značná ťažba zlato – strieborných rúd, avšak nálezov drúzových dutín bolo minimum. Treba spomenúť drobné kryštály do 0,5 cm chalkopyritu, sfaleritu a pyritu spolu so sadrovcom – mariánskym sklom- na XIII. obzore, žila Pavlína, prípadne výskyty sideritových kryštálikov do 0,5 cm v trhlinách hluchej časti žily Rozália na XIV. obzore pracoviska S4.

rok 2000

Razením slednej chodby na úrovni XVIII. obzoru bola nafáraná šošovkovitá drúzová dutina vyvinutá v žilnom kremeni, rozmerov 30 x 100 x 500 cm vyplnená sfaleritovými a galenitovými kryštálmi, menej chalkopyritom. Jednalo sa o najvýznamnejší nález galenitu na ložisku  Rozália – Sever. Galenitové kryštály zoskupené v drúzach dosahovali výnimočne dĺžku hrán do 4 cm, bežnejšie však boli do 1 cm. Kryštály mali len plochy hexaédra, plochy oktaédra neboli pozorované. Kovovolesklé kryštály sa vyskytovali na kremennej podložke ako samostatné drúzy, menej s naleptanými kryštálmi sfaleritu. Všetky kryštály dutiny boli potiahnuté jemnou 2 mm hrubou krustou priehľadného kalcitu.

Menšia časť dutiny bola zlikvidovaná ťažbou, väčšina z nej zostala zachovaná, preto že sa nachádzala v pilieri. Ako zaujímavosť môžeme uviesť, že len cca 3 metre od tejto dutiny bola nafáranáná tzv. Vianočná žila, jedna z najbohatších anomálii výskytu viditeľného zlata. Nálezisko je v súčasnosti zatopené vodami až po úroveň XVI. obzoru. Z dutiny sa podarilo zachrániť niekoľko desiatok vzoriek, aj veľmi pekných.

rok 2001 - 2008

V roku 2001 dochádza k prudkému znižovaniu ťažby drahokovových rúd následkom nedostatočného geologického prieskumu a investícii do prípravy a otvárania  zásob v priebehu druhej  polovice 90 tich rokov, spojených s pádom cien zlata vo svete. Aktívna ťažba spojená s razením chodieb k perspektívnym zásobám prakticky končí. Začína sa doťažovanie zbytkov nevyrúbaných blokov, rúbu sa piliere ponechané v dobrej rude a priberajú sa podložné a nadložné žilky vo vyťažených priestoroch ktoré boli predtým zanechané ako jalové. Táto činnosť viac-menej pokračuje až do súčasnosti.

Ceny zlata sa však na svetových burzách vyšraubovali až do nebeských výšav, od 270 dolárov za trójsku uncu v roku 2001 sa ceny vyšplhali až na dnešných 700 – 800 dolárov za trójsku uncu.  Tento stimul opäť naštartoval v obmedzenom rozsahu razenie prieskumných diel, aj s pozitívnymi výsledkami. O nových nálezoch drúzových minerálov sú  k dispozícii  len kusé  správy, v roku 2007 bola nafáraná dutina neznámeho rozsahu s tenkoihličkovým kremeňom, na ktoré nasadajú korodované kryštály čierneho sfaleritu poguľovitého tvaru, veľkosti do 4 cm. Z času na čas sa daria aj nálezy makroskopického zlata v kremeni.

V priebehu osemnástich rokov prieskumu a ťažby ložiska Rozália Sever bolo v prvom desaťročí rozfáraných 8. obzorov (od XI. po XVIII.). Nálezy drúzových dutín neboli ani zďaleka také časté ako v susednom Štiavnickom revírí, avšak spôsobuje to fakt, že tu sa jedná o úplne odlišný typ zrudnenia.

Všeobecne možno povedať, že nálezy dutín smerom do hĺbky pribúdali a boli takmer pravidelne plošne rozložené po celom ložisku. V ložisku Sever prakticky neboli nájdené slušnejšie drúzy ( nad 3 cm) kremeňa.

Ako kusové minerály sa vyskytovali bežne čistý štiepny smotanovo biely kalcit, tmavohnedý až čierny sfalerit, galenit, bledý ametyst  a rodonit. Dosť často sa vyskytovalo viditeľné zlato, ktorému by som chcel venovať samostatný článok.

Na burzách nájdeme dosť často viditeľné zlato v kremeni, pochádzajúce z Hodruše- Hámrov, jedná sa však väčšinou o slabšie vzorky, akých  výskyty môžeme  na Rozálii Severe počítať na tony. Kryštalizované minerály z ložiska Rozália sú na burzách skutočnou výnimkou.

Ing. Karsten Ivan