Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Oravský Podzámok - Pribiš
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 30.11..2007

Známou technickou pamiatkou na Orave je zrúcanina železnej huty v Podbieli. Je známe, že oravské hutníctvo bolo viazané viac na dovoz železnej rudy ako na vlastné zdroje. Napriek nie veľmi priaznivej situácii sa predsa len na Orave baníčilo.

Chudobné, prevažne limonitové železné zrudnenie bolo viazané hlavne na vápencové súvrstvia bradlového pásma, ktoré sa pásom tiahne pozdĺž toku rieky Oravy, a severné svahy Chočských vrchov a Západných Tatier. Známe boli napr. Banské práce v Malatinej, v kopcoch pri Valaskej Dubovej, v okolí Zuberca, Hút aj inde. Drobné výskyty železných rúd sú charakteristickou črtou bradlového pásma. Limonitové polohy majú obyčajne slabú kvalitu a sú sprevádzané kalcitom a inými prímesami.

Železitý vápenec z bradlového pásma pri Oravskom Podzámku

Pomerne časté sú výskyty tzv. železitých vápencov - sfarbených prevažne limonitom, ale niekedy aj hematitom a goethitom do červena, červenohneda až fialovočervena.

Poloha

Lokalita je situovaná na hrebienku oddeľujúcom obec Horná Lehota, ležiacu na brehu Oravy a dolinu, ktorou vedie cesta medzi Oravským Podzámkom a obcou Pribiš. Dolina je veľmi pekná, vyslovene neoravská, pretože potok si prerazil cestu pásom bradiel a vytvoril asi dva kilometre dlhú tiesňavu. Samotný Pribiš leží už na úplne inom, flyšovom podloží.

Prístup

K spomínanému výskytu sa najľahšie dostaneme z Oravského Podzámku. Od hradu prejdeme mostom ponad Oravu, pri budovách bývalého lesného závodu odbočujeme prudko doprava a stúpame na kopec. Odtiaľto máme nádherný výhľad na hradné bralo. Cesta klesá pomedzi domy. Tu je orientačne náročnejšia odbočka, ktorá nás vedie pomedzi domy cez potok a potom na lúky. Traktorovou cestičkou stúpame stále vyššie až kým nevojdeme do lesa.

Po celý čas máme za chrbtom veľmi pekný výhľad na západnú časť Oravskej Magury. Traktorová zvážnica vedie niekoľkými serpentínkami do lesa, tu už stúpa kolmo nahor, držiac smer po čoraz ostrejšom hrebienku. Asi po kilometri prichádzame na rozsiahlejšie už zalesnené rúbanisko, kde máme opäť krásny výhľad na hrad, tentoraz už dosť hlboko a ďaleko pod nami. Cca. dvesto metrov po hrebeni za rúbaniskom prídeme na miesto s výrazným, zďaleka viditeľným červeno sfarbeným kamením.

Mapka s označenou lokalitou. Zdroj: www.maps.google.com

Hornina

Limonitom "nasýtený" vápenec vychádza v týchto miestach na povrch a pripomína na prvý pohľad rudnú žilu. Pôda je výrazne kamenistá a má intenzívne červené zafarbenie. Veľkosť plochy tejto lokality odhadujem na 8 m2. Vápenec je tvrdý, spevnený, s tenkými kalcitovými žilkami. V puklinách nachádzame množstvo naakumulovanej železnej rudy. Má práškovitý alebo zemitý charakter. Prevláda tmavočervená alebo až jasnočervená farba.

Minerály

"Zrudnenie" je zmesou Fe minerálov, prevláda samozrejme limonit, usudzujem, že vysoký je aj podiel hematitu. Ten má významný podiel na krvavočervenom sfarbení vápencovej horniny. Samozrejmý je aj výskyt kalcitových žiliek. Pribiš.

Návrat

Na návrat možno zvoliť cestu do dedinky Pribiš. Pokračujeme hrebienkom, teraz už takmer vodorovne stále traktorovou cestou. Po čase začíname klesať vyjdeme na širnké lúky. Tu sa môžeme dať po lúke doprava a prídeme na cestu do Pribiša. Môžeme však aj pokračovať plochým, viac - menej odlesneným hrebeňom ďalej na juhovýchod. Odmenou sú nám široké výhľady na dolnú Oravu aj Chočské vrchy.

Hrebeňom sa dostaneme až priamo nad Pribiš. Okolité lúčnaté terény sú skvelým miestom pre horskú cyklistiku aj zimné bežkovanie. Je na škodu, že tunajšiemu chotáru sa značkované turistické trasy naďaleko vyhýbajú. Pekný kraj okolo Oravského Podzámku by si trochu turistického ruchu naozaj zaslúžil.

rs