Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Vyhne - magnetitové skarny
zdroj:
Rastislav Sabucha
pridané:
17.12.2006

Putovanie

Vyhne som navštívil s kamarátom - turistom ešte počas štúdia na vysokej škole vo Zvolene. Táto krásna obec bola pre študenta vtedy pomerne ťažko dostupná, autobusov chodilo dosť poriedko, takže sme cestu sem naplánovali cez Banskú Štiavnicu, kam sa ešte ako - tak spojom zo Zvolena dostať dalo. Na výlet sme si vybrali nie veľmi vhodný deň štátneho sviatku (17. nov.), preto sme boli šťastní, že vôbec niečo ide. Naša radosť sa zväčšila pri zistení, že šofér nám je ochotný zastaviť ešte pred Štiavnicou pod lomom Šobov, tesne pred klesaním do mesta v smere od Banskej Belej.


Magnetit z Vyhní

Vyskočili sme z autobusu a rezkým krokom kráčali popri vtedy ešte fungujúcom závode firmy Hell (asi posledná normálne pracujúca štiavnická baňa), ďalej popri rómskych barakoch do sedla Červená studňa. Tu me odbočili doprava a klesajúcou asfaltkou v družnom rozhovore pochodovali dolu do Vyhní. Po kilometri sa nám otvoril výhľad na vodnú nádrž - tajch Rozgrund, často nazývaný aj Štiavnické jazero. Tento neobyčajne zaujímavý tajch bol hlavne v minulosti veľmi známy smelou konštrukciou sypanej hrádze, ktorá bola ešte v 19. storočí, viac ako 100 rokov od jeho vybudovania považovaná za jednu z najodvážnejších na svete (staviteľ bol, ako inak "starý macher", majster Mikovíny). Teraz slúži ako zdroj pitnej vody pre Štiavnicu, jej okolie je teda prísne chránené.

Aspoň z diaľky sme si teda prezreli túto zaujímavú stavbu. Cesta do Vyhní nám trvala asi 1,5 hodiny. Bola to pohodlná prechádzka neustálym klesaním. Prešli sme okolo osád Banky a Vindišlajtňa. Do obce sme sa dostavili okolo poludnia. Nestrácali sme teda čas a len zdiaľky sme si prezreli kopec so známym Kamenným morom. My sme však zamierili opačným smerom, sledujúc modro značkovaný chodník Andreja Kmeťa na juh do doliny smerujúcej pod rozložitý Banský vrch (Kerling) a Treibolc.

Hľadať magnetitové skarny sme sa vybrali vyslovene naslepo - mali sme len veľmi strohé informácie. Značkovanú trasu sme opustili asi po jednom kilometri a pokračovali sme bočnou dolinkou na východ po biednej lesnej zvážnici. Vo svahu nad potokom sme na viacerých miestach videli veľmi staré stopy po baníckej činnosti, dokonca aj jednu spoly zavalenú štôlňu (aspoň si tak myslím).

Na nevýrazných výsypkách sme sa chvíľu zdržali s hľadaním, ale podarilo sa nám nájsť len niekoľko vzoriek bieleho kusového kremeňa. Jeden kameň bol zaujímavejší - vzorka obsahovala aj priesvitné až priehľadné polcentimetrové kryštáliky. Každopádne však tieto nálezy svedčili o hydrotermálnom zrudnení - po skarnoch sme na tomto mieste nenašli ani náznak. Preto sme pokračovali dolinkou ďalej. Stopy po baníctve však čoskoro úplne zmizli a my sme sa ocitli v celkom normálnej hore.

Počasie tiež nebolo najlepšie, začalo mrholiť a výletu sme postupne mali plné zuby. Preto sme sa rozhodli akciu ukončiť a zísť najkratšou cestou do Vyhní. Po krátkom pohľade do mapy sme vybrali trasu vedúcu lesom cez nevýrazné sedlo na hrebeni nad dedinou. Vyšli sme bukovou horou, križovali sme zelenú turistickú značku a spúšťali sme sa severným svahom k Vyhniam.

A práve tu, na mieste kde sme to už vôbec nečakali, sme našli celkom novo vyzerajúcu lesnú cestu a hneď vedľa nej niekoľkometrovú kopu čerstvo vyzerajúcej horniny. Stačil krátky pohľad a test (octom, keďže kyselina chlorovodíková bola v tom čase vo Zvolene nezohnateľná) a vedeli sme, že sú to naše vysnívané skarny.

Rýchlo sme zložili ruksaky, vytiahli nabrúsené kladivá a pustili sa prehľadávať kopu.


Približná mapka. Predpokladané miesto nálezu - modrá bodka

Skarny

Tento zaujímavý druh premenených hornín má názov pochádzajúci zo Škandinávie. Patria medzi takzvané kontaktne premenené horniny. Vznikajú obyčajne tak, že do starších hornín (napr. vápencov) prerazia magmatity a na kontakte týchto dvoch typov hornín pod tlakom a pri vysokej teplote vznikne pás premenených hornín. Charakteristické sú okrem iného vysokým obsahom kalcitu (test kyselinou). Veľmi významné sú však aj podiely rôznych rudných minerálov, predovšetkým s obsahom železa a medi.

U nás sú skarny veľmi zriedkavé a nachádzame ich vo väčšej miere predovšetkým v oblasti Štiavnických vrchov v okolí Vyhní a Hodruše.

Skarny ktoré sme objavili boli jemne zrnité, biele, žltobiele a sivobiele horniny. Pre nás najzaujímavejšie vzorky boli popretkávané vrstvičkami sivočierneho alebo čierneho kovovolesklého minerálu - magnetitu.

Minerály

Magnetit

V skarnoch sa vyskytuje jemne zrnitý až takmer kusový, avšak podarilo sa nám nájsť aj pekné čierne kryštáliky, síce nie veľké, asi 3-4 milimetrové, zato však pekne ohraničené v hornine. Na výsypke sa dokonca nachádzali aj samostatné kusy čierneho magnetitu veľké aj viac ako 10cm. Magnetit je na našej "rodnej hrude" v takomto množstve a kvalite zriedkavým minerálom, preto sme boli nálezmi naozaj príjemne prekvapení.

Chalkopyrit

V skarnoch sa spolu s magnetitom vyskytovali v malom množstve aj zlatisté zrniečka a zhluky chalkopyritu (s charakteristickými nábehovými farbami). Celkovo ho však bolo veľmi málo a nami nájdené zhluky neboli väčšie ako pol centimetra.

Kalcit

1. Je významným minerálom skarnu, svetlosivý, biely, žltosivý, jemnozrnný, kusový.

2. Svetlohnedý - spolu s kusovým magnetitom, pravdepodobne v zmesi s Fe - uhličitanmi.

Fe - uhličitany (siderit, ankerit?)

Spolu s kusovým magnetitom a kalcitom, zriedkavé. Vyskytujú sa ako zrnité agregáty a kôry spolu s kusovým magnetitom.

Malachit

Vyskytuje sa len v malom množstve, vznikol pravdepodobne ako produkt rozkladu chalkopyritu. Nachádza sa buď práškový, zemitý alebo vo forme tenkej kôry. Veľmi pekne kontrastuje s tmavým magnetitm.

Záver

Po takomto "fenomenálnom" úspechu, ktorý sa vlastne dostavil na záver už odpísanej akcie, sme sa dobre naladení vrátili do Vyhní. Keďže bola už jeseň a sychravé počasie, tma sa blížila rýchlo. Preto sme na nálezisku strávili len krátku polhodinu. Aj to však bohate stačilo na uspokojenie našich zberateľských chúťok.

Vo Vyhniach sme prišli akurát včas na autobus do Žiaru nad Hronom, takže sme miestne pamätihodnosti (ani krčmu) nestihli navštíviť. Osobitnou kapitolou akcie, ktorú tiež radšej nebudeme bližšie opisovať bolo čakanie na spoj do Zvolena v Žiari nad Hronom - ozajstnej to metropole slovenského socialistického realizmu. Napriek peripetiám však výlet do Vyhní zostal vďaka krásnym magnetitom pozitívne zapísaný v našej pamäti.

rs