Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Dolné Breziny - Štiavnické vrchy
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 14.11.2005

Na výpravu do kameňolomu v Dolných Brezinách vyrážam zo Zvolena na bicykli. Vyrážam zo železničnej stanice, okolo Zvolenského hradu smerujem ponad Slatinu až k odbočke na smer Šahy. Popri kúpalisku vchádzam do Neresnickej doliny. Táto úzka dolina rozdeľuje maličké horstvo južne od Zvolena. Malebne stlačená cesta a železnica sa vinie bukovým a dubovým lesom. Dolina je dlhá asi 4 km. Ďalej na juh sa otvára a prechádza plynulo do tzv. Pliešovskej kotliny. Prechádzam popri odbočke na Michalkovú, zľava vidieť vysoké budovy agropodniku.

Po ďalších 2 kilometroch prichádzam k cieľu. Lom sa nachádza takmer priamo pri hlavnej ceste vpravo v strmom kopci pri odbočke do dediniek Dolné Breziny, Horné Breziny a Ostrá Lúka. Lomová stena je veľmi vysoká a hlavne pri pohľade z juhu v smere od Krupiny je kameňolom viditeľný z veľkej diaľky. Prechádzam popri niekoľkých rómskych domčekoch, cítiac v nose zaujímavé vône. Prieskum začínam v spodnej časti lomu.

Aragonit, kaolinit - Dolné Breziny

Lom je vysekaný v masívnom telese pyroxenicko - amfibolitického andezitu. Andezit má svetlosivú farbu. Je veľmi pekný, miestami obsahuje pomerne veľké výrastlice amfibolov a živcov. V spodnej časti lomu odkladám bicykel do krovia a kladivom otesávam niekoľko vzoriek andezitu. Niekoľko pekných vzoriek amfibolu beriem so sebou.

Okrem amfibolu sa priamo v andezite nachádzajú veľmi často pekné guľovité sýtočervené alebo hnedočervené granáty - almandíny. Niektoré sú dosť veľké, najväčšia vzorka, ktorú som objavil má asi 1,5 cm.

V pravom boku nachádzam väčšiu haldu sutiny. V tomto mieste je andezit veľmi zvetraný, má skôr červenkastú farbu a je takmer sypký. Len zo zvyku presýpam piesok a vidím v ňom biele niekoľko mm až centimetrové úlomky. Umývam ich v mláke a vidím že sa jedná o uhličitan - predpokladám, že aragonit, keďže štiepne plochy sú veľmi nevýrazné. Potešený vyliezam hore sutinou, boriac sa skoro po kolená do zvetraniny a hľadám miesto, odkiaľ úlomky pochádzajú.

Mám naozaj šťastie, pretože niekoľko metrov vyššie objavujem v piesku skutočne veľký, skoro 20 cm kus bieleho uhličitanu. Na povrchu je dosť zvetraný preto sa rozhodujem, že ho rozbijem kladivkom. Po niekoľkých úderoch sa rozpadá na 3 väčšie časti. Nález je skutočne nádherný. Teraz je mi už jasné, že sa jedná naozaj o aragonit. Vejárovite usporiadané priehľadné drúzy vyrastajú z jemnozrnnej masy. Veľmi zaujímavý je výskyt miestami ružovkastého, miestami bieleho ílovitého minerálu spolu s aragonitom. Na dotyk je mierne mastný. Odhadujem, že sa jedná o kaolinit. Na niektorých miestach je aragonit pokrytý tenkou vrstvičkou hydroxidov mangánu - spolu s kaolinitom je vzorka veľmi efektná a pripomína "žulu".

Horné poschodia lomu sú prístupné z nenápadnej cesty, ktorá sa pripája k hlavnej ceste trochu južnejšie. Nachádzam niekoľko úlomkov bieleho aj hnedastého kalcitu - štiepne plochy sú veľmi výrazné. Skúmam poschodie podrobnejšie a výsledok mám v ruke, pekná vzorka medovo hnedého kalcitu v pukline horniny je skutočne dobrou odmenou. Menších kalcitov nachádzam postupne viacero, takže keby som hľadal dlhšie, určite by vzoriek bolo viacej.

Balím nálezy a vyťahujem bicykel z krovia. Času mám ešte dosť na to aby som vystúpal na Ostrú Lúku, pokochal sa krásou kaštieľa (Adely Ostrolúckej) a serpentínkami zišiel späť k údoliu Hrona. Výlet končím opäť vo Zvolene neskoro popoludní.

rs