Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Hodruša - Homôlka - Zadná hoľa (Malužiná - Nízke Tatry)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 22.7.2005

Do Malužinej prichádzam ráno autobusom z Liptovského Hrádku. Táto malá dedinka leží asi 7 km južne od Kráľovej Lehoty na severnej strane Nízkych Tatier. Cesta ďalej vedie do známeho sedla Čertovica a do Brezna. V jednom z dvoch mini obchodíkov nakupujem potraviny a vyrážam. Prvú časť trasy chcem absolvovať na bicykli. Čaká ma asi 10 kilometrov šliapania do vrchu. Prvé z nich absolvujem veľmi rýchlo po superhladkej novej asfaltke. Stále sledujem modrú turistickú značku pod Veľký Bok. Asi po štyroch kilometroch prichádzam k rázcestiu dolín. Odbočujem doľava priamo do doliny Hodruša.

Stúpanie je stále strmšie a po troch kilometroch, od  horárne Škarkétka miestami bicykel tlačím. Hodruša je zaujímavá tým, že dno doliny sa v závere oproti iným dolinám vo východnej časti Nízkych Tatier dvíha dosť vysoko. Po ďalších troch kilometroch sa len s námahou vyšplhám k chate - horárni Hodruša. Ocitol som sa v miniatúrnej kotlinke obkolesenej zo všetkých strán vysokohorským lesom. V húštine neďaleko chatky odkladám bicykel.

  
vľavo: mapa s vyznačenou trasou
vpravo: vzorka šupinkovitého hematitu v kremeni z Homôlky (veľkosť 10x5 cm)

Dostupné historické pramene aj rozprávania domorodcov naznačujú, že stará banícka osada Hodruša ležala práve tu. Dnes z nej možno vidieť so zapojením istej dávky fantázie len základy niekoľkých domov.  Život tu musel byť nepredstaviteľne tvrdý, pretože samotné dno doliny leží v nadmorskej výške okolo 1200m (teda ešte o 100 metrov vyššie ako podobná obec Magurka). V minulosti boli vraj do tejto oblasti prizvaní baníci z oblasti Banskej Štiavnice. Túto teóriu podporujú aj viaceré miestne názvy, ktoré sú naozaj totožné s menami banských lokalít v Štiavnických vrchoch. Nachádzame tu Hodrušu, vrch aj dolinku s názvom Pukanec ai. Malužinské bane sa spomínajú v mnohých historických prameňoch. Intenzívna ťažba sa rozvinula hlavne v 18. storočí, v 19. stor. už nastáva úpadok. Významnú úlohu vo vtedajšom hospodárstve mala medená huta v Malužinej, kde sa vozila ruda na spracovanie dokonca až z Gemera.

Vzadu na juhu sa černie svah Homôlky - miesta na ktoré sa chcem dostať. Teraz musím opustiť značkovanú trasu, ktorá odbočuje pri chate strmo doľava a hore. Prechádzam ďalej po dne doliny celkom dobrou zvážnicou. Asi po kilometri sa dolina delí. Pravá odbočka stúpa strmšie hore - pod Homôlku. Kráčam po nej asi kilometer až kým neprídem do sedielka Kvasná, ktoré oddeľuje Hodrušu od Malužinskej doliny.

Cesta sa stáča doľava a traverzuje svah stále stúpajúc. Nachádzam sa na zalesnenej severnej strane Homôlky v nadmorskej výške asi 1400m. Práve na Homôlke a v Zadnej holi sa zachovali mnohé stopy baníckej činnosti. V lesoch vidieť pozostatky chodníkov a banských ciest, stopy po kutiskách a miestami zachovalé ešte nezarastené haldy hlušiny (tie sú však zriedkavejšie). Cesta kopíruje svah, po prudkej zákrute sa nachádzam na východnej strane Homôlky.

Pohľady do dolín sú fantastické, horské smreky sa černejú v jesennom dni, čučoriednik má jasnočervenú farbu a nádherne kontrastuje so žltým papradím a trávou. Nachádzam sa v jednom z najodľahlejších kútov Slovenska, divokosť tunajšej prírody je fascinujúca.

Cesta zrazu končí - som v cieli. Presne na jej konci sa nachádza malá, ale dobre zachovalá výsypka hlušiny. Skladám ruksak a začínam  hľadať. Okrem kremeňa je na halde najviac zastúpený ankerit - na povrchu samozrejme veľmi zvetraný. Hoci historické pramene uvádzajú ťažbu medených rúd, na tejto halde žiadne nevidieť. Kladivom rozbíjam niekoľko nádejných kusov a nachádzam vzorky veľmi pekného šupinkovitého hematitu v kremeni. Hematit má sivočiernu farbu. Šupinky sú dosť veľké - okolo 1 cm. Kremeň je väčšinou kusový, biely, žltkastý a sivý. V niektorých puklinách však vidieť drobné náznaky kryštálikov.

Po ďalšej chvíli nachádzam prvú a poslednú vzorku Cu - sekundárov na tejto lokalite. V rozbitom kremeni na plôške asi 5x5 mm vidieť vrstvičku malachitu a modrú škvrnku azuritu.

  
vľavo: pohľad z Homôlky na Zadnú hoľu
vpravo: večerný pohľad zo Zadnej hole do doliny Hodruša, vpravo Veľký Bok (1725m)

Spokojný s nálezmi opúšťam haldu. Rednúcim lesom, teraz už bez chodníka sa šplhám hore k temenu Homôlky. V tejto časti nízkotatranského hrebeňa je skupina Homôlky, Zadnej hole a Kolesárovej najvyššia - šplhá sa do výšky nad 1600m. Z vrcholu je fantastocký výhľad na skupinu Veľkého Boku (1725m), bočnú rázsochu hrebeňa, vzdialené hrebene Tatier na severe a Muránskej planiny a Slovenského rudohoria na juhu. Hrebeňovým chodníkom prechádzam rýchlo na Zadnú hoľu. Vo svahoch vidieť na viacerých miestach ďalšie pozarastané výsypky, niekoľko ich je aj v nižších polohách Zadnej hole v dolinke Dovalovská. Po krátkom oddychu zostupujem teraz po žltej turistickej značke na sever do sedla pod Veľkým Bokom. Zo sedla klesám po starej banskej cestičke lesom a rúbaniskami po modrej značke opäť k chate na Hodruši.

Je už neskoré popoludnie, takže sa nezdržujem, vyťahujem z kríkov bicykel, prezliekam sa a za niekoľko minút sa už spúšťam dolu dolinou. Teraz mám už radosť z prudkého klesania a nádherným 10 kilometrovým zjazdom som za polhodinku v Malužinej. Odtiaľ mi ostáva už len posledný úsek cesty do Kráľovej Lehoty na vlak. Nízke Tatry - dovidenia.

rs