Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Chočské vrchy (kúpele Lúčky - Veľký Choč 1611 m - Valaská Dubová)
zdroj:
Rastislav Sabucha
pridané:
13.6.2005

Hodinu popoludní vystupujeme z autobusu v Lúčkach - kúpeľoch neďaleko Ružomberka. Okrem kúpeľov sú Lúčky známe viacerými prírodnými zaujímavosťami. Minerálne pramene uložili počas tisícročí mohutné travertínové kopy. Nájdete ich na severnom konci obce pri kostole. Sú skutočne veľké, škoda len že v súčasnosti sa už nový travertín netvorí. Sú veľmi podobné travertínovým kopám v neďalekej Bešeňovej. Lúčky sú však známe predovšetkým vďaka malebnému vodopádu, ktorý padá asi z výšky 10 metrov z travertínovej terasy. Nachádza sa priamo v obci a okolie je upravené. Pod vodopádom sa s obľubou kúpu detváky všetkého druhu, ale teraz je našťastie voda pre ne ešte studená.

    
vľavo: limonitizované vrstvy v dolomitovom lome v Lúčkach
vpravo: kusový limonit z tejto lokality

Cesta na Choč vedie z Lúčok po červenej značke. Neďaleko futbalového ihriska po ľavej strane nachádzame malý vápencový lom. Zo zvyku ho zbežpe súmame pohľadom. Skladáme batohy a prezeráme steny lomu. Napravo je pekne viditeľná vrstvička práškovitého alebo zemitého limonitu. Niekoľko vzoriek má celkom pevný charakter - je to akási zmes limonitu s kalcitom. Nechávame si ho ako dokumentáciu.

Chočské vrchy sú síce jadrovým pohorím, ale prakticky celé horstvo má typický vápencový charakter - jadro pohoria ostalo skryté pod usadenými horninami dodnes. Naši predkovia sa snažili využiť hory čo najintenzívnejšie a keďže v neďalekej Orave ale aj v Liptove bol nedostatok železa, využívali každý dostupný zdroj tohoto kovu. Preto sa ťažili často aj veľmi málo výnosné ložiská. Niektoré kutiská a štôlne sa nachádzali na takmer neuveriteľných miestach - často vo veľkých nadmorských výškach. Ťažba kovov musela byť nepredstaviteľne namáhavá a vzhľadom k nízkej kovnatosti rúd často na hranici výnosnosti. Napriek tomu sa v Chočských vrchoch železo dobývalo. Z najintenzívnejších dobýviek spomenúť možno okolie dedinky Malatinej, Valaskú Dubovú a iné miesta. Vyťažená ruda sa spracovávala väčšinou v železnej hute v oravskom Podbieli, ale je pravdepodobné, že rudu z menších ložísk spracovávali bližšie. Našťastie v hornatých oblastiach Chočských vrchov nebolo o drevo na tavbu núdza. Dodnes sa zachovalo viacero viditeľných znakov po dobývaní železa, niektoré ložiská možno predpokladať podľa zachovaných miestnych názvov Baňa, Baničnô či Banisko.

Asi po desiatich minútach pochodu asfaltkou odbočujeme doľava na sypanú zvážnicu. Dostávame sa do doliny Žimerová. Po zvážnici ideme asi 2 kilometre na rázestie troch ciest. Tu značka pokračuje úzkym a dosť mokrým chodníkom po dne doliny, najprv mierne, po čase však strmo hore. Výhľady nemáme žiadne, terén je veľmi šmykľavý a veľmi nás poteší, keď asi po polhodine vychádzame na ďalšiu zvážnicu, ktorá pretína náš chodník priamo. Podľa mapy sme už dosť vysoko - okolo 900 m. Chodníkom pokračujeme ešte asi 10 minút a vychádzame na malú polianku. Pred nami sa vynorila fantastická panoráma Malého a Veľkého Choča. Vrcholy sa týčia nad nami do neuveriteľnej výšky, divé bralá kontrastujú s lesom a horskými lúkami. Dávame si 5 minút na oddych.

    
vľavo: panoráma Veľkého a Malého Choča
vpravo: kusový limonit v odkryve pod sedlom Vráca (okolo 1400m)

Traverzom prechádzame vysokohorským lesom, strmo stúpajúc sa približujeme k sedlu Vráca medzi Malým a Veľkým Chočom. Tu sa nachádza ďalší z našich cieľov. Asi 200 metrov pod sedlom vychádzajú na povrch silne limonitizované vrstvy. Kusy limonitu sú veľké do 20 cm. Miestami nachádzame aj silne limonitizované rohovce. Limonit je kusový až zemitý, jasnočervenej alebo hnedej farby. V týchto miestach staršia literatúra spomína existenciu bane - štôlne, ktorá sa ťažila údajne v 19. storočí. Možno keby sme dlhšie hľadali... Ale objavovanie starej štôlne nechávame na inokedy. Miesto je porastené kosodrevinou, nachádzame sa v nadmorskej výške okolo 1400 metrov. Okolie je budované prevažne dolomitom, ktorý je typickým prvkom chočského príkrovu.

V sedle nás víta zúrivý západný vietor, preto rýchlo stúpame strmým svahom na vrchol Choča. Obdivujeme nádherné skalné útvary východnej steny. Na vrchole fotografujeme okolie. Zo západu sa rýchlo približuje oblačnosť ktorá neveští nič dobrého. Miernym klesaním západným svahom rýchlo za necelú polhodinu schádzame na Strednú poľanu.

    
vľavo: pohľad z Veľkého Choča na sever (Orava)
vpravo: suťoviská medzi Valaskou Dubovou a Strednou poľanou

Po krátkej prestávke klesáme strmou úzkou dolinkou po modrej značke k Valaskej Dubovej. Asi po 20 minútach prichádzame na miesto, kde sa dolinka otvára a poskytuje nám pohľad na skalné steny, ktoré sa týčia nad našimi hlavami. Od nich až po dno doliny sa rozprestierajú pomerne rozsiahle suťoviská. Máme už málo času, preto len zbežne nazeráme. Nachádzame niekoľko čiernych a sivých úlomkov rohovca a tiež niekoľko menších pomerne tvrdých limonitov, jeden má pekný obličkovitý vzhľad. Aj v okolí Valaskej Dubovej sa dobývala kedysi železná ruda, svedčí o tom miestny názov Bana v blízkosti obce.

Utekajúc pred blížiacim sa dažďom rýchlo zbiehame do dedinky. Pekný výlet sa skončil.

rs