Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Západné Tatry - Baranec, Žiarska dolina
zdroj:
Rastislav Sabucha
pridané:
1.6.2005

Je pekný júnový deň. Vystrojený vystupujem z autobusu v ústí Žiarskej doliny. Po niekoľko sto metroch prichádzam k odbočke na Baranec. Začínam vystupovať chodníkom po žltej značke. Dnešnú prechádzku môžem rozdeliť do štyroch etáp.

1. Výstup na Baranec

Trvá asi 3 - 4 hodiny lepším tempom (turistický smerovník udáva o čosi viac). V tejto časti sa svahy Západných Tatier dotýkajú Liptovskej kotliny ostrým zlomom. Ľadovce, ktoré formovali tvar pohoria vznikali hlavne v záveroch dolín. Väčšinou však nemali až takú mohutnosť, aby prerazili k okrajom pohoria. Ľadovcové tvary reliéfu možno preto obdivovať skôr vo vnútri horstva - bližšie k hlavnému hrebeňu. Vonkajšia časť Liptovských hôľ, ako sa kedysi Západné Tatry nazývali, má skôr typický hôľnatý charakter, podobný viac Nízkym ako Vysokým Tatrám.

   
ľavý obrázok: hladko modelovaný reliéf južných svahov Západných Tatier
pravý obrázok: ľadovový reliéf hlavného hrebeňa (pohľad z Plačlivého na západ)

Vystupujem najprv lesom pomerne miernym stúpaním asi hodinu, kým sa dostanem ku kosodrevine. Asi po ďalšej hodine sa dostávam na horské lúky, ktoré sa neprerušene rozliehajú až k vrcholu Baranca. Južné svahy sú budované predovšetkým premenenými horninami - preto aj reliéf je modelovaný hladšie, nachádzam pekné vzorky rúl, svorov a predovšetkým zriedkavejšie ale zaujímavé amfibolity. NIektoré vzorky majú kryštáliky amfibolov pekne rozoznateľné. Sú zelenkastej až zelenočiernej farby.

V metamorfitoch sú veľmi časté pukliny vyplnené kremeňom. Jedná sa najčastejšie o biely alebo sivý kusový kremeň. Niektoré kusy rozbíjam kladivom a nachádzam po chvíli niekoľko celkom zaujímavých kryštálov - najväčší má skoro 2 cm. O kúsok ďalej sa v hornine zjaví asi 2 cm puklina vyplnená tmavozeleným chloritom. Chlority nachádzam pomerne často, zaujímavé ukážky ležia priamo na chodníku, ale sú veľmi poškodené. Takto po asi troch hodinách vystúpim na vrchol Baranca.

Zhora je fantastický výhľad, dobre viditeľný je kontrast medzi rozoklaným vnútrom pohoria a hladko modelovanými južnými svahmi.

2. Medzi Barancom a Plačlivým

Po štvrťhodinke oddychu schádzam veľmi strmým zostupom na sever, prechádzam vrchol Smreku a za hodinu som v Žiarskom sedle. Strmým južným svahom vystupujem na Plačlivô. Podo mnou na severe leží Roháčska dolina s krásnymi okami plies. V tejto časti vďaka intenzívnemu ľadovcovému zvetrávaniu sú vrcholy nižšie, ale zato rozoklanejšie ako Baranec. Aj horninové zloženie sa mení. Metamorfity striedajú granitoidné horniny - granodiorit a žula. Časté sú pomerne pekné žilky biotitických pegmatitov. Zhora dobre vidieť aj hlbiny Jamníckej doliny, ktorá je známa ojedinelými výskytmi kyanitu.

3. Zostup do Žiarskej doliny

Vraciam sa späť do Žiarskeho sedla a asi hodinu mi trvá zostup k Žiarskej chate. Pomerne rýchlo som klesol na výšku 1400m. V chate sa nezdržujem a po asfaltke klesám dolinou k poslednému cieľu.

   
ľavý obrázok: suťoviská pod Plačlivým, dôsledok intenzívneho zvetrávania
pravý obrázok: limonit zo štôlne v Žiarskej doline

4. Štôlňa pri ústí Žiarskej doliny

Takmer pri konci doliny (neďaleko starého pútača s medveďom) sa v ľavom brehu asi 5 metrov nad dnom nachádza ústie starej štôlne. Táto bola údajne dlhá až 2 kilometre. Je pozostatkom po ťažbe slabého pyritového zrudnenia. Vyhĺbená je v amfibolitoch a spočiatku ide vodorovne a priamo na východ. Vyzbrojený malou baterkou vstupujem. Hoci je horúce letné popoludnie, ovanul ma sympatický "jaskynný" chlad. Po dne preteká miniatúrny potôčik, v lete je ale vody v štôlni málo.

Vchádzam hlbšie, svetlo zvonka sa stratilo, ostáva len ako signálna lampa smerom k východu. Postupne si privykám na tmu a chlad. Na prvých metroch je štôla dôkladne "vyčistená" ale hlbšie vo vnútri sa už dajú nájsť početné úlomky. Asi 50-60 metrov od ústia ma zaujali zvláštne kvapľovité útvary na stene. Pri podrobnejšej prehliadke vidím, že sú to recentné náteky limonitu. Sú hrubé miestami aj niekoľko centimetrov. Vo svetle baterky sa zdajú byť nádherné - prechádzajú od jasnočervenej farby až po čiernu. Vidieť že ktosi tu už vzorku odoberal, pretože na dne pri mojich nohách leží niekoľko neveľkých pomerne čerstvých úlomkov. Odkladám si zopár na pamiatku.

Na stene nad limonitovými "kvapľami" sa belie biela kremenná žilka hrubá 10 cm. Vyťahujem kladivo a majzlík. Sekám, iskry fŕkajú okolo, ale kremeň odoláva. Napokon sa uspokojujem s niekoľkými menšími úlomkami. Všetky vzorky rýchlo zbalím. Pookračujem hlbšie do štôlne. Po niekoľkých metroch zastavujem - chodba sa rozdvojuje. Svetielko východu sa takmer stratilo. Moja baterôčka mi síce ukazuje cestu, ale po pár metroch strácam odvahu. Otáčam sa a pomaly sa vraciam smerom k východu. Chvíľu postojím. Okrem kvapkajúcej vody je všade úplné ticho. Podumám trochu o tom, s akou húževnatisťou a nádejou hĺbili kedysi baníci túto štôlňu. Moje úvahy po chvíli preruší chlad.

Spokojný s návštevou tejto zaujímavej lokality vychádzam na denné svetlo. V potôčku poumývam vzorky. Predsa som len mal trochu šťastia - okrem žltkastého kremeňa sa sem tam iskria kryštáliky svetložltého pyritu, miestami nachádzam aj väčšie agregáty. Aj úlomky limonitových "kvapľov" sú na svetle prekrásne, ich farba je nádherná. Opatrne ich balím do vaty, pretože sú veľmi krehké.

Pohľad na hodinky velí k odchodu. Neskoro večer nastupujem do autobusu a spolu s davom turistov opúšťam Žiarsku dolinu.

rs