Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Prašivá (Nízke Tatry)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 20.5.2005

Masív Prašivej ukončuje hlavný hrebeň Nízkych Tatier na západe. Je dobre prístupný z Liptovskej Lúžnej alebo z Korytnice (kúpele). Trošku vzdialenejší je od Donovalov, ale aj stadiaľ je ľahko prístupný v rámci normálnej jednodňovej vychádzky.

  
ľavý obrázok: pohľad z Košarísk na východ, v pozadí Chabenec a Skalka,
pravý obrázok: sedlo medzi Malou Chochuľou a Prašivou (hematitové zrudnenie)

Hora je známa výskytom tzv. "prašivskej žuly", ktorá tvorí značnú časť hrebeňových partií západných Nízkych Tatier. Celkom najzápadnejšia časť masívu je budovaná prevažne kremencom. V Prašivej sa ľudia oddávna pokúšali hľadať a dobývať kovy. I keď striebro a zlato sa v tomto kúte Nízkych Tatier vyskytovali pomenej, predsa len prilákali do hôr baníkov, ktorí na viacerých miestach nechali po sebe stopy. Oveľa viac sa im však darilo v ťažbe železa.

Výstup na Prašivú začíname v Liptovskej Lúžnej. Hrebeň chceme prejsť za deň po hlavnom turistickom chodníku. Z Lúžnej vyrážame po žltej značke najprv lúkami, neskôr lesíkom miernym stúpaním až k tzv. Poslednému prameňu. Odtiaľ strmo hore mladinou, až kým sa chodník nedostane na bočný herbeň. Po ňom už miernejšie vystúpime do pásma kosodreviny. Tesne pod hlavným hrebeňom je malá plošinka, z ktorej je fantastický výhľad na sever. Obdivujeme vzdialenú Veľkú Fatru aj domčeky v Liptovskej Lúžnej.

Úpätie je budované prevažne ružovými kremencami, hlavný hrebeň je z "prašivskej žuly". V kremenci nachádzame pomerne časté biele žily kremeňa. Prašivská žula asi nie je veľmi bohatá na pegmatity, nachádzame len niekoľko ukážok dosť biednej kvality. Po asi dvoch hodinách sa teda dostávame do sedla Skalka. Hoci je máj, v kosodrevine leží miestami aj polmetrová vrstva snehu. V sedle odbočujeme na západ a po polhodinke zdolávame vrchol Košariska. Na hrebeni vládne krásne jasné počasie ale fučí zúrivý vietor. Postup sa výrazne spomalil. Prakticky bez zastávky prechádzame Veľkou a Malou Chochuľou, oddychujeme len niekoľko minút a kocháme sa krásnym pohľadom na sever do doliny Patočiny.

Našim cieľom je práve sedielko na hrebeni medzi Malou Chochuľou a Prašivou (najzápadnejší kosodrevinou porastený vrcholok hrebeňa). Pred časom som tu našiel náhodou celkom pekný šupinkovitý hematit, preto by som sa tu ešte raz trochu poobzeral.

  
ľavý obrázok: kremencové suťoviská na Prašivej, miesto nálezu vzoriek 
pravý obrázok: malá ukážka kremenno-hematitového zrudnenia

Zrudnenie sa nachádza takmer presne na mieste, kde prašivská žula opäť prechádza do pásma kremencov. Hematit sa vyskytuje spolu s kremeňom a vytvára žilky hrubé do 1 cm. Časté sú pomerne veľké bloky čistého mliečnobieleho kremeňa, tieto však hematit neobsahujú. Hematit má sivú až čiernosivú farbu, miestami je červený. Na čerstvom lome sú väčšie vzorky  veľmi dekoratívne.

Nachádzame niekoľko ukážok hematitu aj zopár kryštálikov číreho kremeňa, tieto však nie sú veľmi veľké, asi 5mm. V kosodrevine je mnoho kremencových suťovísk, hornina je pomerne málo porastená lišajníkom (kremenec zjavne veľa výživy rastlinkám nedáva).

Našťastie vietor mierne ustal, takže sa dá po hrebeni pohybovať v trochu väčšom pohodlí. Po hodinke triedime "zbierku". Nakoniec si nechávame asi po tri kúsky hematitu - najkrajší má 1 cm veľké šupiny. Z ostatných nálezov robíme pri chodníku výstavku pre prípadných ďalších zberačov.

pestro sfarbený červeno-čierny hematit s limonitom

K trofejam výpravy sa pridružila stará vojenská nábojnica vystrelená ešte asi v Povstaní, na spodnej časti je dobre čitateľný rok výroby 1934. Vojenského materiálu z druhej svetovej je v Prašivej stále mnoho. Pri troche šťastia možno nájsť súčiastky zbraní alebo iného výstroja (prilby atď.). Niekoľko kusov je položených voľne pri malom pamätníku za Hiadeľským sedlom.

Spokojní s nálezmi aj vydareným dňom klesáme do smrekového lesa a po trištvrte hodine sme v Hiadeľskom sedle, ktoré je vlastne oficiálnym koncom Nízkych Tatier. Z neho po zvážnici zostupujeme asi 1 hodinu do kúpeľov Korytnica a po ceste ešte dva kilometre k autobusovej zastávke. Lúčime sa s Nízkymi Tatrami až neskoro večer. Celá túra trvala okolo osem hodín.

rs