Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Ľubietová - Reiner
zdroj: sherlockminerals
pridané:
9.5.2005

1. deň

V deň stanovačky skoro ráno Dino s Gaspom kúpili zásoby potravín. Po dvoch hodinách sa stretli dve autá pod haldami Podlipy. Vyložili sme batožinu a zároveň ju rozdelili medzi všetkých. Bolo dobre, že s Gaspom bola rodinka, ktorá nám pomohla vyniesť materiál.  Výstup bol namáhavý, pretože svah je veľmi prudký. Chvíľu sme si oddýchli a čoskoro sme sa pustili do stavby stanov. Staviame dva, lebo jeden slúži ako sklad. Práca ide od ruky a už sa na nás dívajú dva malé domčeky. Potom sme hľadali vhodné miesto pre potraviny. Ako optimálne sme našli v diere, pozostatok po štôlni. Ťahal odtiaľ chlad, čo sme ocenili pri raňajkách, keď maslo bolo kvalitne tvrdé. Jedlo určené na obed rýchlo zmizlo. Keď sa zdalo, že žalúdky sú spokojné, púšťame sa kopať jamu. Je hneď vedľa stanu, tak nie sú problémy s presúvaním. Začíname všetci traja vedľa seba.

S odstraňovaním hluchého materiálu neboli problémy, pretože všetko sme len šudili na dolnú haldu. Jama sa rýchlo zväčšovala, ale stále nič. Kremenné žiloviny sa pomerne často objavovali, ale po rozklepnutí sme sa dívali na prázdne dutiny. Pri rozbíjaní jednej nádejnej žiloviny sa mi podarilo získať drúzu milimetrových kryštálikov libethenitu. Žeby konečne? Môžem však povedať, že to bol bohužial náš najkrajší kúsok počas tejto akcie. V ten deň sme vykopali ešte niekoľko pekných libeťákov, ale domnievali sme sa, že jama nám ponúkne viac. Večer nedal na seba dlho čakať. Opiekli sme si slaninku, náradie sme poskrývali pod kríky, umyli zuby. Prvá noc v divočine. Napchali sme sa do spacákov a napäto počúvali zvuky okolo nás. Huúhuúhuúh... Ozvalo sa len niekoľko metrov od nás. Sova. Nie je to trikrát príjemné. Gaspo vykríkol. Niečo mu podliezlo ruku. Po chvíli sme zistili, že si nejaký hlodavec zmyslel podkopať stan. Ale rýchlo sme mu v tom zabránili. Nemalo význam ďalej počuvať nočné zvuky, lebo by sme sa nikdy nevyspali.

2. deň

 Svitlo ráno. Spali sme dobre. Cítili sme sa ale trochu dolámaný, asi z tých nafukovačiek. Pri raňajkách sme si overili, že chladnička nás nesklamala. Gaspo dlho nelenil a hybaj ho do jamy. Rýchlo sa k nemu pripojil aj Dino. Ja som spravil dokumentačné snímky štôlní a rozhodol sa kopať sondu na okraji háld Reiner. Avšak po polhodine som to vzdal. Asi hluché miesto. Znechutený z kopania som prešiel v povrchový zber. Ukázali sa mi nejaké šupky, tak budú aspoň "pre deti". Vrátil som sa k hlavnej jame, kde mi Dino ukázal svoj objav. Nebol to očakávaný ligotavý kryštál, ale stará minca. Bola však dosť v zlom stave, hlavne jedna strana z nej. Chytil som motyku a napálil to do steny. Po chvíli som vybral akýsi čudný keramický predmet. Na kraji bola výrazná diera, ale ostatná časť bola ulomená, tak som tú vec ľahostajne odhodil. Avšak, keď sa Dino vrátil, s nadšením vykríkol. Bol to tzv. banský palčiak. Lampášik, ktorý sa nastokol na palec. Trochu sa nám zvýšila nálada, ale objavov nepribúdalo. Šiel som radšej nachystať drevo na obed. Nebol s tým problém, suchých konárov z padnutých stromov bolo všade dosť. Po čase to vzdali aj oni a spolu sme sa pustili do prípravy obeda. V pláne bola živánka. Preto bolo potrebné nanosiť dostatok dreva. Obdivoval som s akou obratnosťou Gaspo pripravoval pokrm. Ja som medzitým zapálil raždie... Treba, ale rýchlo dokončiť živánku, lebo z obeda nebude nič. Jedlo bolo vynikajúce... Gaspo a Dino pokračujú v kopaní a ja prikrývam stan igelitom. Nálezy boli len sporadické a pritom to neboli žiadne kvalitné vzorky. Priblížil sa večer. Špina na našich telách sa nahromadila, že nebolo pomyslieť spať v takom stave. Pustili sme sa smerom k Langitke, kde bola najbližšie voda... K stanom sme došli už za šera. Čakala na nás ešte príprava večere. Jedlo bolo hotové až za úplnej tmy. Zapálili sme si sviečky. Vznikla tak zvláštna atmosféra rušená svetelným smogom z Bystrice. Vo vzduchu nám predvádzal netopier svoj podivný tanec. Noc bola pokojná, nič nenarušilo nočný kľud (tie petardy sú fakt skvelé).

3. deň

Vítal nás nový deň. Vstať sme museli skôr, pretože sme sa potrebovali zásobiť vodou a chlebom. Zanedlho už zostupujem s Dinom do dediny. Šli sme pomerne dlho. Výstup bude horší. Potraviny sme poľahky našli aj s potrebnými surovinami. Tak a späť. Bolo už pol desiatej, keď sme sa ocitli na halde Reiner. Na neskoré raňajky sme otvorili rybaciu konzervu a pustili do chutného čerstvého chleba. Kedže kopania sme mali plné zuby, rozhodli sme nazrieť do štôlne Horný Ladislav. Berieme baterky a vyrážame. Stačí vystúpiť asi 100 metrov nad haldu. Otvor je veľký. Vchádzame do veľkej, kamennej miestnosti, nezvyklej svojimi rozmermi. Štôlňa prudko klesala, až sme došli k vetraciemu komínu. Bol vysoký približne 8 metrov. Potom sme pozorne sledovali steny štôlne a zistili sme, že sú vyplnené jemnými povlakmi libethenitov a malachitov. Postúpili sme ďalej. Na stenách sa ukázali kvapôčky, ktoré vo svetle baterky mali bielu farbu. Nikde však sme nemohli nájsť akékoľvek vyústenie bane do ďalších chodieb. K tomu nám prekážali v ceste veľké balvany. Podarilo sa nám ich obísť a za nimi sa na nás dívala čierna diera. Bolo do nej spustené oceľové lano. Ďalej sa nám už nechcelo. Pobyt v bani nám stačil a vrátili sme sa k stanom. Cestou sme si prezreli ešte jednu štôlňu nad chodníkom k halde, ktorá bola zasypaná už pri ústí a tak sme to radšej vzdali. V podzemí sme sa dosť zdržali, a tak sa rýchlo spravil obed. Kopačka pokračovala a jama sa výrazne rozrástla. Kedže zajtra bol odchod, bolo na čase jamu likvidovať. Pustili sme sa do stien a vykopaný materiál sme už nevyhadzovali. K tomu nás čaká pekná kopa "nádejných žilovín". Dino a Gaspo hybaj do jamy a ja rozbíjať kamene. Prakticky sme nič nenašli. Jama sa rýchlo zasypávala, žilovín výrazne pribudlo, ale po rozbití tam nič nebolo. Samé hluché horniny. Miesto na hov... . Toľko roboty... . Zostáva ešte hromádka šutrov. Kašleme na ne, odhadzujeme náradie a ideme sa umyť. Večeru máme chudobnú, pretože šetríme s chlebom. Gaspo ešte hodil megu do fľaše a šli sme spať. Avšak táto noc nebola taká kľudná ako predchádzajúca. Práve som vypol baterku, keď sa ozve vzdialený šuchot. Padajúca skala? Šuchotanie zosilnilo, rozoznávame jasné kroky. Niečo alebo niekto beží od Hornej Ladislavky. Gaspo rozipsoval stan a baterku zasvietil na miesto, kde práve niečo preletelo. Nič ale neuvidel. Podávam kryptónku. Náš nočný priateľ asi nemal čas na návštevu. Ani v silnom lúče sme nič nezazreli. Pre istotu hádžeme petardu. Výbuch sa však neozval. Zlihavka. Hodili sme ďalšiu. Ticho preťala ohlušujúca explózia. Za sekundu nám ozvena potvrdila jej silu. Nočný kľud už nikto nenarušil.

4. deň

Svitol ďalší deň. Náš posledný. Vstali sme skôr, lebo roboty bolo dosť a nebolo možné ju podceňovať. Na raňajky sme zjedli posledný chlieb a rýchlo sa pustili do demontáže stanov. Za dve hodiny by nikto nepovedal, že sme na halde stanovali. Čaká na nás posledná kôpka žilovín. Púšťame sa do nich ako hladné psi. Ale očakávaný minerál sa nám už neukázal. Jama nám nepriniesla očakávaný úspech, ale skúsenosti so stanovaním boli viac ako cenné. Zostup do údolia by pozorovateľovi pripadal komický. My sme boli radi, že sme batohy zvládli na jeden raz.

sherlockminerals