Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Prechádzka masívom Smrekovice (Veľká Fatra)
autor:
Rastislav Sabucha
pridané:
2.5.2005

Jedno ráno, povzbudený nádherným počasím, vyrážam na bicykli z Ružomberka na juh. Po hlavnej ceste za necelú hodinku prichádzam do Liptovskej Osady. Po pravej strane mám zalesnený vrch - Smrekovicu. Tesne pred Osadou odbočujem doprava na lesnú cestu smerujúcu k starému pionierskemu táboru Škutovky. Zastavujem pri niekoľkých odkryvoch v dolomite, ktoré lemujú cestu. Sem tam nachádzam malé kryštáliky kalcitu ale nestoja zaveľa - najväčší má možno 1 centimeter. Nechávam si ho na pamiatku a šlapem ďalej.

    
mapa trasy, ukážka ortoklasu a  muskovitu zo Smrekovice

Cesta stúpa a po troch kilometroch som na Škutovkách. Od nich sa asfalt stráca a dostávam sa na lesnú zvážnicu, ktorá takmer vrstevnicovo prechádza dolnou časťou Smrekovice. Smrekovica je jedným z mála miest vo Veľkej Fatre s vystupujúcim kryštalinikom. Napriek malej plošnej rozlohe tunajšie žuly skrývajú veľmi pekné žily pegmatitov. Hneď za Škutovkami nabiehajú kolesá môjho bicykla na žulu, takže pribrzďujem a začínam sa obzerať. Na moju škodu som sa vybral dosť naľahko, Nesiem si len malé geologické kladivko a drobný majzlík. Hneď na začiatku cesty nachádzam niekoľko pekných pegmatitových žiliek, ale všetky sú zapracované vo veľkých kusoch kameňa.

Zastavujem sa pri niekoľkých potôčkoch a hľadám. Mám šťastie, po chvíli mi pod ruku príde kus žilného kremeňa, stačí niekoľko úderov a v ruke sa mi ocitajú pekné kryštály z dutiny. Najväčšie môžu mať okolo centimetra. Ešte chvíľu okresávam vzorku, ale bojím sa že sa môže rozlomiť. Beriem ju do ruksaka radšej celú. Povzbudený nálezom prezerám potôčik ďalej a nachádzam žilku kremeňa s banánovožltým ortoklasom. Kameň je dosť veľký, takže zostáva len jedna možnosť - zdvíham ho vysoko hore a celou silou hádžem o veľký balvan pri potoku. Našťasie sa rozbil na prvý raz a úlomky pristali pomerne blízko. Som spokojný, lebo vnútri nachádzam dutinu a v nej neveľké ale nepoškodené kryštáliky(?) ortoklasu tak do pol cm.

Pokračujem ďalej na sever a nachádzam odkryv pegmatitovej žily vo svahu. Je dosť zvetraná ale obsahuje krásne kusy hrubolupenitého muskovitu - lupienky majú aj niekoľko centimetrov, lenže sú veľmi zvetrané. Ukladám ich do vaty a vkladám do škatuľky. Nachádzam niekoľko pekných kusov ortoklasu ružovej farby - najväčší má asi 10 cm. Takto postupujem popri ceste asi 5km a po hodinke prichádzam k doline Vyšné Matejkovo, k záveru chatovej osady.

Čas už pokročil, takže pre dnešok končím, otáčam k Podsuchej. Po hlavnej ceste za pol hodiny prídem do Ružomberka. Celá trasa aj s cestou do Liptovskej Osady mala asi 40 km. Vyznačený úsek má však len čosi okolo 10 km. Dá sa prejsť aj pešo z Liptovskej Osady po Podsuchú, kde je zastávka autobusov. Peši odhadujem prechádzku na 2 - 3 hodiny. Vedie skoro stále lesom, bez výhľadov ale s veľmi miernym stúpaním. Pegmatitové žilky sa nachádzajú po celej dĺžke trasy. Odporúčam všetkým ako rodinnú prechádzku. Maximálna nadmorská výška - okolo 850-900 mnm.

rs