Ako vraví J. Svitek, spomínaný výbuch z vlaňajška bol síce, podľa neho, najsilnejší, ale zďaleka nie posledný. Bane pokračujú v odstreloch aj tohto roku, a vraj nejde o žiadne malé výbuchy, ktoré doliehajú najmä do Banična. „Pocity ostatných ľudí z bytovky sú podobné. Výbuchy naďalej trvajú v rôznych časových úsekoch. Počas uplynulých dvoch-troch rokov sme na paneláku spozorovali najskôr jemné trhliny, ktoré sa po niekoľkých mesiacoch neustále rozširujú a predlžujú. Trhliny sme spozorovali nielen v bytoch, ale najmä v pivnici. Medzi niektoré z nich vopcháte aj palec ruky.“ Kto je vinníkom? V známej lokalite medzi hlavnou cestou I/59 v úseku Ružomberok – Biely Potok a Ludrovou sa už roky ťaží kameň.

Toto územie za niekoľko rokov úplne zmenilo tvár. V súčasnosti existujú na mieste, zvanom tiež „Biela púť“ štyri bane – kameňolomy. Ludrovský aj Bielopotocký (voláme ich tak len zjednodušene pre lepšie pochopenie), prevádzajú odstrely len sporadicky, a to v najmenšom možnom rozsahu. Tŕňom v oku stoviek obyvateľov Baničného, ktoré je vzdialené vzdušnou čiarou asi kilometer, sú však iné dva lomy. PK Doprastav hneď pri hlavnej ceste a Baňa Ružomberok s. r. o. Ktorý z nich je vinným za popraskané steny, omietky, nepríjemné výbuchy, ktoré pociťujú ľudia v Baničnom? Čo na to Banský úrad a ružomberská radnica? Na tieto a podobné otázky budeme hľadať odpovede v ďalšom čísle našich novín. Teraz už nechajme prehovoriť ďalších obyvateľov Baničného, ktorých tento problém trápi.

Je to na nevydržanie. Pavol Jurečka má 28 rokov a žije v južnej časti Houdekovej ulice. Tvrdí, že nielen on, ale aj mnohí jeho susedia pociťujú stále silné otrasy a majú popraskané byty v rôznych miestach. „Na schôdzi v susednom vchode sa k podobným problémom prihlásilo asi 15 ľudí. Každému praská maľovka, alebo tapety v jadre bytu. Ja mám popraskaný celý byt. Najhoršie je na tom kuchyňa, balkónový panel a strop.“ Mladý Ružomberčan vraví, že otrasy trvajú niekoľko rokov, no v uplynulom období, ako aj v súčasnosti, je to doslova na nevydržanie. „Keď vám zatrasie bytom tak, že skáče celý nábytok, a počujete ako všetko praští, je to niečo hrozné.“

Chvejúci sa byt, rozkývané steny, popadané kvetináče. To sú len fragmenty z okamžitých pocitov obyvateľov Houdekovej ulice počas odstrelov v neďalekom lome. „Iste, snažil som sa zistiť, čo sa deje,“ pokračuje v rozprávaní P. Jurečka. „Na seizmologickej stanici v Likavke, ktorá meria otrasy, vraj zistili intenzitu 1,3 až 1,5 stupňa Richterovej stupnice zemetrasenia. To bolo vlani v marci, apríli, máji či auguste. Výbuchy však trvajú aj v tomto roku. Zatiaľ posledný som zaznamenal v druhej polovici júna.“ Ako hovorí, po takomto výbuchu si len ponadáva. „A život ide ďalej. Ale dokedy? Kým sa nám nezosype celý panelák? Kto bude potom zodpovedný? Tí, ktorí ťažia kameň v lomoch pri Bielej Púti, sa budú isto vyhovárať, že oni nie. Tak kto potom?“

Kto zaplatí škody? Nielen Cesta na Vlkolínec či Houdekova ulica. Sťažnosti na neprimerané odstrely v neďalekých lomoch pribúdajú aj od ľudí zo Sládkovičovej, Papierníckej či ulice Šoltésovej. Tá je od baní vzdialená len desiatky metrov. V časti pod Gejdákom, medzi riekou Revúca a železnicou, býva na Šoltésovej ulici aj Ľubomír Lauko. Jeho na pohľad pekný domček je však výrazne ohlodaný z každej strany. Omietka sa zospodu, takmer od základov, sype ako domček z kariet. „Dom praská, už len čakáme, kedy nám ho celkom zvalí,“ tvrdí zmierlivo. Pokračuje, že odstrely bývajú kedykoľvek. O siedmej ráno, na obed, ale aj podvečer. „Nič viac nechceme, len aby používali menšie nálože na odstrel. My nechceme nikomu brániť podnikať. Ale za takúto cenu, že sa nám rúca dom?“

Nepríjemnosti, údajne spôsobené odstrelmi v lomoch, trvajú podľa 49-ročného Ľ. Lauka už niekoľko rokov. Tento rok nevynímajúc. A to nielen v jeho dome či u susedov, ale vraj v celej ulici a lokalite. „Stále strieľajú. Neprestali. Lenže kompetentní uviedli, že je to v norme. Podľa nás nie, pretože nám kýva všetkým. Nech sa do lomov idú zodpovední pozrieť. Veď to nie je možné.“ Čochvíľa jubilant pozýva všetkých kompetentných na obhliadku svojho domu. Popraskané steny, opadaná omietka. To sú len najvážnejšie a viditeľné dôsledky. „Kto mi zaplatí opravu? Kto mi akýmkoľvek spôsobom nahradí škody?“ – kladie si rečnícke otázky. „Ak to bude pokračovať a zhoršovať sa, budem žiadať finančnú náhradu. Veď sa poďte pozrieť so mnou, v akom stave je môj dom. To je skutočne na zaplakanie.“

Sťažnosti z Banična. Ľudia, ktorých odstrely trápia, však nezostali ticho. Snažili sa svoj veľký problém riešiť a obrátili sa aj na zodpovedných. Urobili tak aj obyvatelia bytovky z Cesty na Vlkolínec. Prvá sťažnosť putovala na referát životného prostredia ružomberskej radnice v marci 2007. „Som obyvateľkou bytovky z Cesty na Vlkolínec 14. Vzdialenosť nášho paneláku od kameňolomu je len niekoľko stoviek metrov. Počas odstrelov pociťujeme napr. trasenie stoličiek, nábytku, škripot v okenných rámoch, zatrasenie pohárov v sekretároch. Tiež máme na stenách praskliny, čo je možné pripísať otrasom. Po odstreloch v bani počujeme výbuch, a následne vidíme z okna, ako sa v kameňolome dvíha prach,“ píše v sťažnosti Elena Sviteková.

Svoju nespokojnosť vyjadruje aj P. Jurečka. Po jednom z odstrelov v minulom roku mu natoľko došla trpezlivosť, že zobral odvahu a išiel sa sťažovať kompetentným. Bolo mu však povedané, že o probléme sa vie, ale nič viac. Vraj bol vykonaný skúšobný test, ktorý údajne nič – vymykajúce sa norme – nezistil. Obyvatelia bytovky z Cesty na Vlkolínec 14 napísali aj druhú sťažnosť. Tentoraz ju adresovali Obvodnému banskému úradu v Banskej Bystrici. „28. apríla 2008 pred jedenástou doobeda sa uskutočnil ďalší odstrel v kameňolome. Bol taký intenzívny, že susede posunulo na polici ku stene televízor, a pod sediacim dieťaťom sa poriadne zatriasla fotelka.“

Nepomohla ani petícia. Ako ďalej v liste, adresovanom banskému úradu, píšu obyvatelia bytovky, od roku 2007 sa v tomto smere nič nezmenilo. Pri niektorých odstreloch v bani vraj otrasy paneláku stále pokračujú. Dokonca, ako uvádzajú, počas roka 2008 údajne vznikli v bytoch nové trhliny, ktoré tam predtým neboli. „Obávame sa, že v blízkej budúcnosti, pri predpokladanej výstavbe diaľnice severným Slovenskom, bude ťažba v kameňolomoch ešte oveľa intenzívnejšia, a nálože budú častejšie a väčšie. Žiadame vás, aby ste ako kontrolný a dozorný orgán štátnej správy vykonali preventívne opatrenia na eliminovanie otrasov. Keď s už nejaké nešťastie stane, zvyčajne je neskoro. A na Slovensku sa v drvivej väčšine podobných prípadov nenájde nik, kto by bol vinný.“

Nepomohla však ani táto sťažnosť. A tak už spomínaný Ľ. Lauko zorganizoval petíciu proti mohutným odstrelom v kameňolome, ktorú podpísalo približne 60 ľudí zo Šoltésovej ulice. Posielali ju na banský úrad. A zmenilo sa niečo? „Nič,“ hovorí iniciátor petície. „Boli tu z banského úradu, popozerali, a to bolo všetko.“ Na odstreloch mu najviac vadí evidentné opadávanie omietky domu, trhliny v stenách, ktoré tam predtým neboli.

Kompetentní nabudúce. Predstavili sme vám len zlomok ľudí, ktorým odstrely, a následné výbuchy v lomoch pri Ružomberku vadia a nedajú spávať. Obyvateľov, ktorých sa to v Baničnom týka, je však niekoľkonásobne viac. Možno stovky. Každý z tých, ktorých sme oslovili, nám však potvrdil macošské správanie sa mestského úradu k ich problému. „Len mávli rukou a poslali sťažnosť na banský úrad. Ani štipku záujmu o túto otázku,“ povedal nám jeden z Ružomberčanov. Je to teda pravda? Naozaj mestský úrad nemá chuť a vôľu riešiť problém desiatok, možno stoviek obyvateľov mesta? A ako sa k tomuto problému stavajú kompetentní v banskom úrade? Aký názor majú šéfovia dvoch konkurenčných kameňolomov? Odpovede na tieto otázky pre vás v týchto dňoch spracovávame. Michal Domenik