Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Oravský Biely Potok - kamenárstvo
zdroj: www.oravskybielypotok.sk
pridané: 21.8.2008

V Skorušinských vrchoch sa nachádzajú hrubšie vrstvy dolomitného pieskovca. Miestny výskyt mäkkého a ľahko spracovateľného pieskovca, vhodného na stavebné i dekoračné účely, podnietil v Bielom Potoku vznik kamenárskej výroby.

Na podnet správy oravského komposerátu sa začalo s ťažbou kameňa. Obec sa stala jedným zo stredísk kamenárskej výroby na Orave. Prvý raz sa v tejto súvislosti spomína roku 1728 ako stredisko špecializované na výrobu mlynských kameňov.

Od polovice 18. storočia možno na Orave sledovať rozvoj rezbárskej a plastickej kamenárskej tvorby, ktorá súvisela s nástupom rekatolizácie. Obnovu katolíckej viery tu od roku 1651 uskutočňovali poľskí jezuiti, ktorí priniesli na Oravu barokový sloh. V jestvujúcich kostoloch sa stavali oltáre podľa nastupujúceho výtvarného štýlu, drevené kostoly sa prestavovali na murované. Rozšírila sa aj stavebná činnosť mimo kostola: na cintorínoch, pri cestách, na poliach sa stavali kaplnky, božie muky, kríže, sochy na kamenných stĺpoch, neraz ako pamätníky živelných pohrôm a zároveň prosba o ochranu.

Od začiatku 19. storočia sa nahradzovali drevené hlavné kríže i náhrobníky na cintorínoch kamennými. Pri týchto zvýšených požiadavkách uplatňovala sa práca domácich majstrov z bielopotockej kamenárskej dielne.

Od druhej polovice 18. storočia sa vo zvýšenej miere začali stavať kamenné domy, čo podnietilo rozšírenie sortimentu kamenárskej výroby. Historik G. Ďurkovič vo svojej práci Notitia historico-geographica Comitatus Arvensis z roku 1805 píše: ,, Z kameňolomov najviac si zaslúži zmienku bielopotocký, v ktorom dobývajú pieskovec bielej farby; zručne vyrábajú z neho rozličné nádoby, náradie, sochy, kamenné stĺpy a ozdoby ''. Kamenári pri výrobe používali jednoduché nástroje: čakan, dláto, kliny, klepáčik, kladivo a iné.

V Bielom Potoku sa postupne uplatnila výroba dlaždíc a ,,bahríkov'' - tehličiek oblúkovitého tvaru, z ktorých sa stavali oravské valcovité pece. Vyrábali sa tu tiež ,,címere'' - prstencovité obrubne na studne o priemere až 2 metre.

Tunajší kamenári zhotovovali žarnovy, brúsy a osly na ostrenie kôs. Najkvalitnejšie osly pochádzali z kameňolomu v Priekovej a boli vychýrené na širokom okolí. V štatistike z roku 1898 sa v obci spomína 40 rodín, ktoré sa zaoberali výrobou brúsov.

Kamenárska výroba bola v 19. storočí zameraná na trh. Bielopotockí kamenári často pracovali ako námezdní robotníci na stavbách a opravách kostolov, ako aj obytných domov. Ťažba kameňa upadla v prvej polovici 20. storočia. Dnes o nej svedčia tri kameňolomy: pod obcou, oproti fare a nad obcou.

Medzi miestnymi kamenármi vynikli najmä príslušníci rodiny Belopotockovcov, ktorí boli tvorcami najhodnotnejších plastík. Ich figurálna tvorba im priniesla meno vynikajúcich majstrov. Belopotockovci boli rezbári i kamenári, ich rod podľa matriky mal prezývku Rezbári. Kameňolom oproti fare, ktorý využívali, dodnes nesie ich meno Rezbárova baňa.

Diela Belopotockovcov mali osobitný charakter. V druhej polovici 18. storočia vychádzali z barokových podnetov, dôsledne sledujúc trojrozmernosť, hmotnosť a oblosť. Od konca 18. storočia popri voľnej soche sa v ich tvorbe vyvíjal kríž s vysokým plastickým reliéfom Bolestnej Panny Márie.

V 19. storočí sa zobrazovaná tematika v ich prácach zúžila na Najsvätejšiu Trojicu, Pannu Máriu (Korunovaná, Bolestná) a svätého Jána Nepomuckého. V dielni Belopotockovcov znovu ožila reliéfna tvorba a vyvrcholila trojrozmernosť. Neskôr sa však dielenská výroba špecializovala na niekoľko typizovaných foriem. S rastom dopytu stávala sa viac remeselnou výrobou ako umeleckým výtvorom.

Belopotockovci si pravdepodobne do konca 19. storočia udržali výhradné právo na kamenársku tvorbu. Kríže, náhrobné pomníky a sochy vyrábali z pieskovca pre široké okolie. Kamenné plastiky od nich kupovali i zámožní občania.