Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

O krásnej Barbare Rösselovej
zdroj: Banská Štiavnica 7x7, E.Bujnová, I.Chovanová, Ľ.Lužina, J.Roháč, I.Roháčová, M.Šimkovic, 2003
pridané: 4.4.2007

Erazmus Rössel bol veľký pán, veď patril medzi najbohatších štiavnických ťažiarov – waldbürgerov a ringbürgerov, ktorí vlastnili honosné domy na námestí. Dva razy ho zvolili za mestského richtára a napokon sa stal aj komorským grófom. Okrem baní mu patrili aj mlyny, pivovary a polia v širokom okolí mesta. Dodnes ho pripomína bývalý Kostol Panny Márie Snežnej, známy ako Frauenberský, ktorý dal postaviť, a jeho meno žije aj v názve mestskej štvrte Horná a Dolná Resla. Tu, na svahoch nad historickým jadrom Banskej Štiavnice si baníci stavali svoje domčeky – jednoduché, z hliny a kameňa, vždy však s nevyhnutnou záhradkou. Tu si užívali slniečka po hodinách strávených v tme podzemia.

Erazmovho syna Vavrinca však šťastie opustilo. Z majetku mu ubudlo, už keď vdove po bratovi musel vyplatiť podiel. Nastávali však aj ináč nedobré časy – nad banským podnikaním a obchodom v Uhorsku sa zbiehali čierne mračná. Do blízkosti stredoslovenských banských miest od juhu prenikali osmanskí Turci... Navyše sa stalo čosi, čo sa nemalo stať: Vavrinec mal v neďalekých Bankách baňu v takej tesnej blízkosti baní dvoch ďalších mešťanov, že museli používať spoločné šachty a spojovacie štôlne. Nuž a baníci od susedov začali vynášať z Vavrincovej bane rudu. Vyniesli jej nemálo. Keď sa na to prišlo, vypukol dlhý spor o odškodnenie. Vavrinec v ňom ťahal za kratší koniec a po jeho smrti kráľ rozhodol v neprospech Rösselovcov.

Nuž čo – svoje vraj urobili bohaté dary, ktoré Vavrincovi protivníci lifrovali do Viedne... V tom čase sa v Štiavnici nehovorilo o nikom inom, len o Vavrincovej dcére Barbore. Bola krásna, vzdelaná, slobodná a zatiaľ ešte bohatá. A tak sa o ňu zaujímali nápadníci, ale – pravdaže – aj závistlivci a klebetníci. Napokon, aby sa dostala do rečí, ani si nebolo treba veľa vymýšľať, lebo mladá dáma žila veľmi búrlivým životom. Povesť hovorí, že si užívala na hostinách s mladými Štiavničanmi a že vínom rozbujtošení hostia jej večierkov sa správali ako výtržníci. Ba čo viac, dopustili sa aj zločinov. A tak vraj niekoľkých Barboriných ctiteľov povesili na vŕšku, kde dnes stojí Nový zámok. Barbore pred očami. To jej nebolo príjemné a poprosila mestských pánov, aby šibenice odstránili, že ona dá na tom mieste postaviť pekný zámok.

A povesť má aj pokračovanie: Pyšná Barbora sa nepolepšila. Raz, keď po poľovačke kdesi pri Hrone vystrojila veľkú hostinu, dostala list od svojho strýka kremnického opáta. Napomínal ju a vystríhal pred Božím aj svetským trestom. Barbora sa nazlostila, stiahla si z ruky prsteň a hodila ho do rieky so slovami, že chudobná a poriadna bude, až keď sa jej tento prsteň vráti...

Nuž a potom bola u spupnej Barbory ďalšia povestná hostina. Kuchár pripravoval na stôl rybu, a hľa! V jej útrobách našiel zlatý prsteň. Nič netušiaci kuchár ho vložil rybe do papule, aby potešil svoju paniu, lenže tá naopak – pri pohľade na prsteň omdlela. Vedela, koľko udrelo! Osudu sa neubránila, čoskoro prišla o všetko a musela žobrať. Pochovali ju pri múroch nedostavaného zámku, ale do múrov udrel blesk a stavbu zničil. Okrem veže, ktorá ostala a dnes sa nazýva Nový alebo aj Panenský zámok...

Toľko povesť. História potvrdzuje, že Barbora Rösselová naozaj umrela v roku 1575 zadlžená a chudobná. Pochovali ju v Kostole Panny Márie Snežnej.

Banská Štiavnica 7x7, E.Bujnová, I.Chovanová, Ľ.Lužina, J.Roháč, I.Roháčová, M.Šimkovic, 2003