Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Kvačianska dolina (Chočské vrchy)
zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, autor: Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané: 7.5.2005

Územie leží v Chočských vrchoch severne od obce Kvačany. Geologicky ju tvorí chočský príkrov a hlavnými horninovými typmi sú stredno-triasové (ladínske) vápence, lavicovité až masivne, šedé až tmavošedé s výrazným kalcitovým žilkovaním a dolomity, často už na prvý pohľad rozoznateľne charakteristickým ostrohranným rozpadom. Dosť hojne sú rozšírené aj ladinské tmavé rohovcové vápence reiflingského typu, na niektorých miestach hľuznaté, najmä pri sivozelených a červenkastých varietách. Tmavé bridlice a pieskovce patria tzv. lunzským vrstvám (karn). Na severnom kraji zasahuje chránené územie i do okrajov centrálne - karpatského paleogénu, ktorý tu reprezentuje polohy bazálneho zlepencového súvrstvia.

Kvačianska dolina, vytvorená riekou Kvačianka (vzniknutou - sútokom troch tokov - Borovianky, Ráztoky a Hutianky). Vznikla postupným zahlbovaním toku do vápencových komplexov, ktoré boli pozdĺž okrajových zlomov postupne vyzdvihované oproti Liptovskej a Oravskej kotline. V súčasnosti predstavuje miestami až 100 metrov hlbokú tiesňavu so strmými stráňami pokrytými suťou, z ktorých vystupujú bralá, skalné terasy, skalné veže. Dno Kvačianky je prevažne skalnaté, cez ktoré preteká tok dravými čerejami, kaskádami, miestami až vodopádmi. Podobný charakter má aj tiesňava Borovianky. Doliny potokov Ráztoky a Hutianky pretekajú územím budovaným lunzskými vrstvami, čo sa zreteľne odrazilo na morfológii. Doliny sú širšie, otvorenejšie a tvary oblejšie. Rovnako inštruktívny je aj prechod z vápencového komplexu Borovianky s bralami, vodopádmi, do terénu tvoreného paleogénom, kde sa skalné útvary nápadne rýchlo zmenšujú (na zlepencoch) a v pieskovcovo - ílovitých súvrstviach už majú mierne, oblé formy.

Antecedentné kaňonovité doliny patria medzi prírodovedne i krajinársky najzaujímavejšie územia. Hlboké doliny svojou inverznou mikroklímou podmienili i druhovú pestrosť biologických zložiek. Klasickou ukážkou takéhoto typu je aj NPR Kvačianska dolina (1967, 467,30 ha).

Napriek početnosti zastúpenia tohto typu na Slovensku možno sledovať i rad osobitostí pri každej z nich. Rokliny CHKO Slovenský raj (pozri 1/5), ŠPR Zádielska dolina (pozri 11/17), ŠPR Kamenná baba (1964, 127,59ha) pri Lipov-ciach s impozantným skalným útvarom Mojžišov stĺp, pripravovaná ŠPR Hermanovské skaly so známou dolinou Obrov a rad ďalších vychádzajú síce z rovnakého princípu vzniku, svojou drobnokresbou tvarov, odlišnosťami fauny a flóry tvoria však neopakovateľné uzemia.

Ochrana neživej prírody Slovenska, autor: Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972