Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Tiesňavy - Sokolie - Boboty (Malá Fatra)
zdroj:
Ochrana neživej prírody Slovenska, autor: Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané: 30.4.2005

Bralnaté územie J od Terchovej v národnim parku Malá Fatra. Územie tvoria sedimenty chočského príkrovu, na severnej strane čiastočne prekrytého bazálnymi sedimentami paleogénu. Na okraji Vrátnej doliny na mäkkých slienitých vápencoch križnianskeho príkrovu ležia dolomity stredného a vrchného triasu. Dolomity chočského príkrovu a čiastočne i hrubolavicovité reiflingské vápence s rohovcami utvárajú priestor pre bohaté tvarové zastúpeme javov. V celom úseku chráneného územia môžeme sledovať veže, bralá, stlpy často bizarných tvarov. Na okraji tiesňavy smerom k Terchovej je sled vrstiev chočského príkrovu ukončený tektonickou brekciou z dolomitu, ktorá vznikla pri horotvorných pohyboch a usadeninami paleogénu - najmä karbónatickými zlepencami súľovského typu, ako aj slienitými numulitovými vápencami.

Morfologická tvárnosť územia je daná jednak typmi hornín, tektonickou pozíciou (zreteľný je najmä rozdielny morfologický charakter doliny vymodelovanej v máloodolných horninách križnianskeho príkrovu voči pevným dolomitom a vápencom choéského príkrovu), rozpukaním masívu, ako aj narezaním dravou riečkou. Medzi desiatkami pôsobivých, ľudom pomenovaných javov celkom osobitý je príklad Mnícha, tvaru, ktorý vznikol procesmi selektívneho zvetrávania na okraji dolomitového skalného brala, s dvoma nad sebou utvorenými skalnými oknami. Aj keď príkladov skalných okien je v našich horách niekorko desiatok, ukážka je majstrovským dielom prírody, objektom akoby symbolicky strážiacim bohatstvo malofatranskej prírody. Okrem povrchových javov zaslúžia si pozornosť i krasové javy, reprezentované menšími jaskynkami.

Impozantný vstup do CHKO Malá Fatra od Terchovej, umožnený zárezom Vrátňanky, odkryl zároveň i geologický profil od križnianskeho príkrovu, cez chočský príkrov až po paleogén. Všetky tieto hodnoty, spolu s biologickými hodnotami, sú hlavným dôvodom, prečo tomuto územiu poskytol štát zákonnú ochranu. Štátnu prírodnú rezerváciu Tiesňavy - Sokolie - Boboty vyhlásili vroku 1967 (442,51 ha).

Ostrohranné rozpadavé dolomity podmienili aj na mnohých iných miestach vznik početných skalných veží, brán, bášt, okien a podobne. Medzi najvýznam-nejšie územia možno zaradiť NPR Prosiecka dolina (1967, 375,95 ha), NPR Rokoš (1974, 460,41 ha), okrem iného aj s krásnymi ukážkami mohutných zón drvenia spevnených ako tektonická dolomitová brekcia, NPR Ohnište (1973, 852,84 ha) s najväčšou skalnou bránou na Slovensku a rad ďalších.

Ochrana neživej prírody Slovenska, autor: Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972