Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zádielska dolina (Slovenský kras)
zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, autor: Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané: 28.4.2005

Územie sa nachádza severne od obce Zádielske Dvorníky v Slovenskom krase. Geologicky ho tvoria hlavne svetlé vápence wettersteinského typu celistvými až lavicovitými, miestami majú organodetritický charakter (úlomky húb, rias  dasykladaceí a pod.). Zaraďujú sa k ladinu. lch podložím sú pestré bridlice a pieskovce (seiss), ktoré pozvoľne prechádzajú do vrstiev s väčším zastúpením vápencov (kampil). Nad nimi ležia tmavé vápence gutensteinského typu, prechádzajúce nepravidelne do polôh svetlých až sivých dolomitov.

Osobitosťou územia je mimoriadna ukážka tiesňavy, ktorá vznikla zahlbovaním Blatnického potoka za prispenia rútivých pohybov stropov jaskynných dutín. Tiesňava je dlhá 2200 metrov, hlboká 300 metrov a široká miestami iba 10 metrov. Celkové prevýšenie doliny je 205 metrov. V hornej časti sa tiesňava mierne rozoviera a utvára dolinu tvaru V. Naprieč dolinou došlo eróziou k rozčleneniu svahov na početné skalné rebrá, hojne rozmodelované na skalné veže a bralá. Na ich úpätí sú početné skalné moria a suťové kužele. Blatnický potok prekonáva spád doliny početnými prahmi a menšími vodopádmi, do stien boli vymleté obrie hrnce. Impozantným skalným útvarom územia je známa Cukrová homoľa.

Za štátnu prírodnú rezerváciu bola Zádielska dolina vyhlásená v roku 1954 (199,00 ha). Krajinnú monumentálnosť priestoru dokresľuje drobnokresba menších tvarov - škrapov, krasových jám, strmých brál, veží a podobne. Spolu s biologickými osobitosťami sa územie radí medzi prírodovedecké skvosty medzinárodného významu. Mnohé z týchto hodnôt boli prostredníctvom správy CHKO Slovenský kras sprístupnené náuéným chodnikom so stálymi tabuľami v doline i na jej okrajoch, na planine.

Ochrana neživej prírody Slovenska, autor: Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972