Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Ďumbier - národná prírodná rezervácia
zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, autor: Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané: 27.4.2005

Prirodná rezervácia zaberá hlavný hrebeň, severné a severozápadne svahy najvyššieho vrcholu pohoria Nízke Tatry (2043 m).

Z geologického hľadiska je územie súčasťou kryštalinika ďumbierského pásma, zloženého z kornplexu intenzívne metamorfovaných a granitizovaných kryštalických bridlíc a z postkinematických granitoidov. Severné svahy a menšia časť južného svahu sú budované v hlavnej miere biotitickým kremennýrn dioritom až granodioritom ďumbierskeho typu. Väčšia časť južného svahu je budovaná migmatitickými ortorulami, často postihnutými mylonitizáciou. V južnej časti zasahuje na územie aj pruh kremencov, vápencov a dolomitov obalovej jednotky a na Krakovej holi (1751 m) i vápencovo-dolomitické komplexy patriace chočskému a križnianskemu príkrovu.

Po geomorfologickej stránke dominujúcou črtou sú rozsiahle ľadovcové kotly a žľaby, formované horským ľadovcom v štvrtohorách. Sú najmä na severnej strane Ďumbiera. Južná strana vrcholu je charakteristická rozsiahlym zasutením, kamennými morami značných rozmerov. Vznikli periglaciálnymi procesmi. Špecifický je rozpad granodioritov po plochách odlučnosti, do tvaru vakovitých balvanov, utvárajúcich tzv. "kamenné stádo". Ich vznik umožnila pomerne malá ľadová prikrývka a zmeny prírodných podmienok v jednotlivých glaciáloch a interglaciáloch. V morénových nánosoch vznikajú procesmi zvetrávania špecifické formy tzv. rebrovitých tvarov (z povrchu granodioritových balvanov vyvetrávajú odolnejšie albitové žilky). Územie budované mezozoickými sedimentami má odlišný charakter, nastupujú najmä bralnaté formy, skalné hradby a stĺpy.

Národná prírodná rezervácia Ďumbier bola vyhlásená v roku 1973 (2164,57 ha) a predstavuje najvýznamnejší glaciálne modelovaný terén v Nízkych Tatrách - treťom slovenskom národnom parku (1978). Osobitá je i periglaciálna modelácia južných častí vrchola.

Podobné príklady chránených území v jadrových pohoriach a ukážky glaciálnej modelácie môžeme sledovať hlavne vo Vysokých a Západných Tatrách (pozri 1/1, 11/18, 11/19). Genetickou súčasťou glaciálnej modelácie centrálnej časti Nízkych Tatier je chránený prírodný výtvor Vrbické pleso (1975, 0,73 ha).

Ochrana neživej prírody Slovenska, autor: Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972