Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Kryštálová jaskyňa v Malom Rozsutci (Malá Fatra)
zdroj:
Rozsutec, M.Janík, A.Štollmann, Osveta Martin, 1981
pridané:
26.4.2005

Z mineralogického hľadiska najvýznamnejšou lokalitou je nesporne Kryštálová jaskyňa pod Malým Rozsutcom. Je zaujímavá zo stránky vedeckej, so zreteľom na genézu, je unikátna svojím výskytom, ojedinelým typom kalcitovej výzdoby, ale možno hovoriť aj o jej ohrození, najmä ľudskou činnosťou. Z hľadiska genézy vlastných priestorov možno ich klasifikovať ako typ vrstevnokorozívny.

Vytvorili sa v tmavosivých reiflingských vápencoch patriacich chočskému príkrovu. Otázka vzniku kalcitovej výzdoby je značne zložitá. Pôvodne vyslovený názor o hydrotermálnej výplni puklín sa ukazuje menej pravdepodobný, pretože hlbková kontinuita s prívodnými cestami hydrotermu je ťažko preukázateľná. Pokus interpretácie vzniku v dôsledku anomálnych hodnôt rádioaktívnych prvkov (žiarenia) publikoval V. BUKOVINSKÝ (1971). Zdá sa priveľmi voľne interpretovaný a v práci J. TULISA (1974) je vyvrátený, aj keď autor v závere pripomína, že tým nechce diskutovať o vplyve rádioaktívnych prvkov na kryštalizačné procesy. K meraniam rádioaktivity v Kryštálovej jaskyni J. TULIS (1974) pripomína, že prirodzená rádioaktivita vápencov je nižšia ako okolitého ovzdušia a namerané hodnoty všeobecne nepresahujú klarkové hodnoty karbonátových hornin.

Tieto okolnosti svedčia o tom, že kľúč ku genetickým riešeniam treba hľadať v podiele mikrochemických komponentov, v špeciálnych geochemických podmienkach vzniku, podrobnom kryštalografickom rozbore tvarov, prípadnei v mikroklimatických podmienkach lokality. Orientačné spektrochemické analýzy ukázali, že prítomnosť mikrochemických komponentov v kalcitoch jaskyne vcelku zodpovedá zloženiu okolitej materskej horniny, z ktorej vznikli vylúhovaním pripovrchovou cirkuláciou vody a v špeciálnych podmienkach v priestoroch jaskyne vykryštalizovali.' Rozbory sekundárne] výplne odhalili podstatne širšiu škálu prvkov, čo zrejme súvisí s vlastnosťou ilovitých substancií viazať prvky výplne.

Dĺžka jaskyne je 26 metrov. Dno je intenzívne zasunuté množstvom kalcitových drúz. Keďže aj povrch stien je takmer súvisle pokrytý drúzovým kalcitom, je pravdepodobné, že aj miesta, na ktoré padli odtrhnuté drúzy, boli znovu pokryté kryštálmi. Aj v Kryštálovej jaskyni možno pozorovať, že veľkosť vrcholových kryštálov súvisí s hrúbkou podložky, čo poukazuje na podobné skúsenosti SEKANINU (1962) pri výskurne exogénnych kalcitov na Štramberku.

Ojedinelosť výskytu tohto typu jaskynnej výzdoby, aj napriek nešetrným ľudským zásahom, na]mä v úvodnej časti, predstavuje mineralogické nálezisko mimoriadneho významu.

Torzovité nálezy kostí, najmä v tzv. „cintoríne a v líščej komore", sa zatiaľ podrobne nespracovali. Lokalita je t. č. zatvorená. Z d'alších mineralogických nálezov sa v literatúre uvádzajú pyrity ako fosilizačný element v sedimentoch krížňanského príkrovu na Medziholí, hoci ako mineralogické nálezisko nemajú väčši význam.

Jaskyňa v súčasnosti nie je verejnosti sprístupnená.

Rozsutec, M.Janík, A.Štollmann, Osveta Martin, 1981