Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zemplínske vrchy
zdroj: http://sk.wikipedia.org
pridané: 19.3.2015

Zemplínske vrchy je pohorie na juhu východného Slovenska. Patria do Matransko-slanskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Tiahnu sa od severozápadu smerom na juhovýchod. Jeho jediným geomorfologickým podcelkom je Roňavská brána v západnej časti pohoria.[1]

S rozlohou 101 km2 patria medzi menšie pohoria a najvyšší vrch Rozhľadňa dosahuje 469 m n. m. Zemplínske vrchy odvodňuje rieka Bodrog a patrí do teplej klimatickej oblasti. Vyššie polohy pokrýva listnatý les, nižšie - najmä južné stráne sú poľnohospodársky využívané na pestovanie ovocia.

Zloženie pôd na juhozápadných výbežkoch pohoria sa najviac zaslúžilo na vzniku Tokajskej vinohradníckej oblasti, zasahujúcej na Zemplín z Maďarska. Geológia

Zemplínske vrchy sú v geologickej literatúre známe aj ako zemplínsky ostrov. Niektorí autori ho chápu ako samostatnú tektonickú jednotku zemplinikum. Celé pohorie je obklopené mladými neogénnymi sedimentmi východoslovenskej panvy a neovulkanitov.[2] Kryštalinikum pohoria tvoria premenené horniny, hlavne svory, ruly, amfibolity a migmatity, na slovenskom území vystupujú iba na veľmi malom území pri Byšte.[3] V ich nadloží sa zrejme v príkrovovej pozícii nachádzajú karbónske a permské kontinentálne sedimenty s menšími slojmi čierneho uhlia, prevažujú však zlepence, pieskovce a ílovce. Nachádzajú sa tu i triasové kremence, vápence a dolomity. Na okrajoch sa nachádzajú miocénne ryodacity, andezity a bazalty.

Viac: http://sk.wikipedia.org/wiki/Zempl%C3%ADnske_vrchy