Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Horný Hodrušský tajch
zdroj: http://sk.wikipedia.org
pridané: 14.11.2012

Tajch vznikol pravdepodobne v druhej polovici 16. storočia na dne hornej časti kotliny Holle (Peklisko) v Hodrušskej hornatine. Prvá písomná zmienka o tajchoch v Peklisku je z roku 1584 ale nemusí sa vzťahovať k tomuto tajchu, istá je zmienka z roku 1617, 1630 nasledujúca z roku 1706. V 1736 projektoval a realizoval zvýšenie jeho hrádze Samuel Mikovíny. Roku 1946 bol po prietrži mračien a vytečení opravovaný.

Tajch bol viac krát nadstavovaný, v 60. rokoch 20. storočia bol po ďalšom incidente s prietržou mračien vypustený kvôli možnému ohrozeniu bane Rozália, v roku 1966 bol odovzdaný Štátnym lesom, jeho dno a hrádza bola vysadená stromami. V 80. rokoch bol zavážaný jalovinou z razenia Autotunelu a hĺbenia Novej Rozália šachty. V roku 2005 bola hrádza tajchu rekonštruovaná, aby zvyšok jeho kapacity teda asi 1/3 mohol byť využívaný ako zdroj vody pre zasnežovanie blízkeho lyžiarskeho strediska. Obnovený bol výpustný systém, prepadový sklz aj časť zberného jarku.

V súčasnosti je tajch (pravdepodobne) v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, využíva sa pre potreby spomenutého športového strediska.

Technické využitie

Horný Hodrušský tajch zachytával zrážkové vody z kotliny Holle, z dnového výpustu ich prepúšťal do Kráľovského vodného jarku šachty Michal v doline Althandel nad Banskou Hodrušou. Z Kráľovského jarku bola odrážka aj na šachtu Lill. Druhý náhonný jarok pokračoval úbočím Širokej cez dolinu Bärenleuten nad Hornú centrálnu stupu, kde hnal najprv vodné kolesá, neskor Peltonovu turbínu s dynamom na jej osvetľovanie. Vody zadržané Horným a Dolným tajchom čerpali vodu z hlbších častí baní na úroveň dedičných štôlní, hnali mechy hút a hámrov na železné aj vzácne kovy.

Základné parametre tajchu

Nadmorská výška koruny hrádze: 575 m n. m.
Objem: súčasný cca 80 000 m3, pôvodný 255 000 m3
Vodná plocha: súčasná cca 0,5 ha
Dĺžka koruny hrádze: 245 m
Šírka koruny hrádze: max. 7 m
Výška hrádze od terénu: 17 m
Maximálna hĺbka: 14 m


Typ hrádze

Zemná sypaná – heterogénna, konštrukcia a členenie hrádze je rovnaké ako pri tajchu Rozgrund alebo Dolnohodrušský tajch.

Dĺžka prívodných (zberných) jarkov

časť zberného jarku z úseku Hodrušského potoku nad Dolným Hodrušským jazerom bola zrekonštruovaná, formou podzemného vodovodu v dĺžke cca 700 m. Druhý zberný jarok v 50. rokoch 20. storočia zanikol, bol prebudovaný na trať, ktorou sa vozila ruda k tzv. Povrchovej zvážnej až do ukončenia rekonštrukcie Hodrušskej Dedičnej štôlne. Bol dlhý cca 1 500 m.

Dĺžka náhonných jarkov

Jarok k stupe Horného hodrušského banského závodu cez Barenleuten cca 1 200 m. Kráľovský vodný jarok v dĺžke 5 660 m s 690 metrov dlhou Kráľovskou vodnou štôlňou.

Zdroje

Lichner a kol.: Banská Štiavnica – Svedectvo času, Harmony 2002
Zborník konferencie Štiavnické Bane 2003, vyd. Bevex, Prievidza in Spravodaj č. 2 - 4/2003
Durbák a kol.: Sprievodca po technických pamiatkach Banskej Štiavnice a okolia, Harmony, Banská Bystrica, 2004

http://sk.wikipedia.org